Ženy, vodičský dávno za mnou len som po ukončení nešoférovala , takže skúsenosti minimálne a strach obrovský 😬. Chcela by som však začať..
Poraďte prosím ako sa zbaviť toho strachu a ako sa to čo najskôr naučím. Dá sa to vôbec?
Len a len jazdiť.. a byť odkázaná sama na seba. A hlavne sa učiť na lacnom starom aute - keď to šuchneš nebude ta to mrzieť.
Daj si pár hodín kondicnych jázd. Nacvic si s inštruktorom trasy ktoré najviac potrebuješ.
A potom už len jazdiť a jazdiť
@gaia14 no je to akurát tak tých 5rokov cca.
@pribinak rozmýšľala som už aj nad tým že si zaplatím kondičné jazdy..len či to nebudú len zbytočne vyhodené peniaze a nestačilo by zo začiatku chodiť s manželom 🤔 .. neviem.
Ja som sa tiež bála, ale pomohlo mi to, že som si kúpila vlastné auto, staršie. Keby som ho aj niekde šuchla, nemusela by som sa nikomu spovedať, vysvetľovať... Jazdila som najprv len cez víkendy v rodnom meste 🙂, malá premávka, zopár semaforov 😁. Potom som sa už odvážila aj do BA a teraz si neviem predstaviť, že by son nešoferovala. Začni tak pomaly, každý víkend, zvykneš si v menšej premávke.
Staci aj s manzelom. Zacni niekde blizko,v case kedy je na ceste malo aut. A postupne dalej. A takisto sama,prv poblizku a tak. Drzim palce.
Určite to nebudú zbytočne výhodne peniaze. Na začiatok bude určite lepsi inštruktor ako manžel
@esterr_ka
@miniatura14
Ako dlho vám trvalo pokiaľ ste sa ako tak do toho dostali a nemali strach z jazdenia? Ze ste si boli istejšie.
ja som hned ako som dostala vodicak, sadla do automatu.. Po roku a pol sa mi automat pokazil a s manualom som bola stratena 🙈 z vlastnej skusenosti-neodporucam manzela 😂 radsej si na zaciatok zaplat jazdy s instruktorom.. Ja sa doteraz klepem ked sadam do manualu..tiez cakam kedy ma to prejde 😂
Ja som tiež prestala šoférovať po autoškole, nechcelo sa mi ale po čase som si znova chcela sadnúť za volant. Najprv som šoférovala s otcom ale ten ma viac znervózňoval lebo mi hovoril stále vety typu: tu je prednosť sprava, v obci môžeš len 50 a toto všetko som vedela len ma tým s prepáčením nasieral. Tak som išla sama najprv len úplne primitívne trasy po dedine. Postupne aj po meste a po novom aj po diaľnici. Sem tam urobím ešte chybu ale chybami sa človek učí, mala som aj pár tesných stretov ale nikdy sa našťastie nič nestalo, treba len byť stále pripravený rýchlo konať.
Je to veľmi jednoduché. Stačí iba šoférovať a šoférovať a zase šoférovať
Ja nerozumiem načo si si robila vodičky preukaz keď sa bojíš šoférovať ? Tak ak si robíš vodičak tak vieš ze ho potrebuješ akútne nie pre to že budeš mať kartičku držiteľom vodičského, neviem odkiaľ si z akého mesta, ale po dedine máš jazdenie easy, no horšie po meste, a hlavne ešte horšie keď chceš parkovať, lebo pamätaj parkovať nemôžeš hoci kde 🙂 musíš sa vtrepar tam aj kdesi myslíš ze sa nenatrepes🤣
bola som na tom podobne. zaplatila som si najprv kondicne jazdy, mala som perfektneho skuseneho instruktora. mne to pomohlo.a az nasledne potom s manzelom, ktorý mi neskutočne pomohol tiež,ale teda ozaj som chodila jazdit cez vikendy aj na 2 hodiny
Ja som si urobila vodičák tesne po skončení strednej školy, chvíľu som jazdila a potom prišla materská a tak a prestala som. Vždy sa niekto našiel, kto má zaviezol buď s deťmi k dr. Alebo len tak keď sme niekam išli. Nejazdila som dobrých 20 rokov a až keď začala korona a zrušili nejaké autobusy a ja som sa zrazu nemala ako dostať do práce, ták som bola prinútena sadnúť za volant. Chodila som s mojím otcom, s mužom som nechcela, lebo on je nervak. Auto som mala a len mi stálo na dvore a teraz si neviem ani predstaviť, že by som išla niekam autobusom. Tiež niekedy ešte urobím chybičku, ale keď niečo , opýtam sa vždy muža a on mi poradí.
Instruktor mi soferovanie prirovnal k sexu - zo zaciatku to nejde, ale casom sa to zlepsuje.
Skus s muzom, ak ti do toho bude vkuse kecat, tak ho vymen za instruktora... ja som bola dotlacena do soferovania, vsade som musela ist ja, muz do mna tlacil a prestal az vtedy, ked mu kamosi povedali, ze na mojom mieste by ho uz davno vyrazili na konci mesta. Potrebujes sa zzit s autom, vediet ako reaguje, kedy skapina a kedy moc turujes...
Drzim palce, soferovanie dava uzasny pocit slobody. Mam este nejake vyzvy - velke mesta alebo zase primorske mestecka, kde mam pocit, ze liznem cely bok auta, lebo sa nezmestim na cestu, ale dialnice mi problemy nerobia...
Mne autoškola nepomohla, vyšla som z nej jak čistý nymand a nakoniec ma aj tak všetko naučil frajer 😂 strach som mala brutálny nalepte zo zadu nálepku Z a majte v Piii.. poradím, zo začiatku chodievajte ak sa dá večer alebo v noci keď sú prázdne cesty zoznamite sa s autom naberiete odvahu na cesty za dňa ❤️ a pustite si dobrú hudbu ;)
Kľudne by som chodila s tebou a zadarmo
Asi 3-4 mesiace, lebo bola zima, tak som bola opatrnejšia. Úprimne ti poviem, myslela som si, že budem ten typ, čo sa nikdy poriadne šoférovať nenaučí, že síce budem jazdiť, ale nič moc. Teraz? Dovolím si povedať, že šoférujem super 😊, parkovanie bez problémov, aj v zahraničí vo veľkých mestách nemám problém. Držím ti palce, musíš len jazdiť a jazdiť 😉
Ak to je viac ako 5 rokov, tak mozno radsej zaplatit nejake kondicne jazdy s instruktorom. a potom len jazdit. Zacat cez vikendy rano ked su cesty prazdne, do obchodu alebo nieco jednoduchsie proste, nabrat sebavedomie a pomaly zvysovat narocnost. On ten stres postupne prejde.