Ako sa naučiť sebakontrole a nájsť v sebe to kľudné a trpezlivé “ja”

@nely1704 vdaka za typ, ale mala ma len 2roky, nepozna cisla a na nejake hodiny alebo vysvetlovanie niekomu by sa mi vytoto 🙂

@andrejkavid92 chce to len čas. Zobrať dieťa aké je ... prijať ho... nikto predsa nie je dokonalý. Zmeňte prístup. Keď sa nechce sama obliecť, tak jej pomôžte. Buďte pri nej. A to vždy... a hlavne si zahryznite do jazyka a keď Vám začne stúpať tlak tak choďte na chvíľu preč. Myslím do kuchyne alebo tak 🙂

Boze, akoby si moju 2,5 rocnu opisala 😂 cca od konca leta uz funguje v rezime maximalneho odporu, cokolvek poviem, stretne sa ignorovanim a vyskieranim do tvare, presne ako pises. Nemam univerzalny recept, kazdu situaciu riesim inak. Ked sa nechce obliect alebo ist na nocnik, ked niekam ideme, necham ju tak, seba nachystam a akoze odchadzam. Zvacsa nasleduje rev, ze aj ona chceeeee, a potom sa konecne ako-tak oblecie. S jedenim to iste, nechce jest? Zostava hladna a bez mlsiek. Odchadza od stola? Po druhom upozorneni beriem tanier a to iste. Pokial sa ponahlame a nemam moznost nechat to tak, tak ju chytim a obleciem, ked treba zvysim hlas. Ale situacie, kedy nie je nevyhnutne niekam ist, riesim tak, ze ma na vyber. Bud posluchne, alebo pride nasledok v podobe, ktoru jej oznamim vopred. A ako zostavam kludna? No predstieram to 😂 vnutri to vrie, ale snazim sa nedat to najavo a posobit vyrovnane. Nie vzdy sa to podari, ale cim dlhsie sa o to snazim, tym lahsie mi to ide 😄

Vies co, uz neriesim, to je jediny recept. Raz vydrzim prosit a prehovarat hodinu, raz navrieskam po sekunde. Dolezite je nemat vycitky. Ja si tiez nepamatam, ako to robila moja mama, tak si to nebude pamatat ani ona. Ale ano, v slabych chvilach vidim fakturun od psychologa, lebo som jej v 2 rokoch obliekla teplaky s dumbom a nie s kvietkami, ako ona chcela.
Strasne sme ovplyvnene netom, vyskumami, videami, ...
Nadych, vyduch, chces, nechces, ideme

Este to potrva tomu sa hovori “terrible two’s “ a ja Myslim ze Ta caka aj terrible 3 🤣 tak mas malu opicu vytaj v klube. Povedz jej ze sa musi rychlo obliect lebo inak nikam nepojde. A kludne jej pomož Este je malinka rychlo to neurobi.Gatky na hlave a hola ritka su hit aj v 3 aj 4r obcas aj v 5 este nam za tym šaškom bude smutno ked ho nahradi važna ci nestastna puberta. Nekric na dieta je to zbytocne a boli to nas viac ako ich. Radsej sa chod niekde vonku len tak vykricat v lese aaaaa.Nesleduj ako co robi pomali len bud happy ze to robi. Ked citiš ze toho mas plne zuby radsej chod na chvilku niekde do druhej izby dieta pride o obecenstvo a prestane robit somariny.. a ukludnuj sa tym ze nie je len ona taka milioni deti robi presne to iste. Ty potrebujes nejaky ventil byt chvilku aj sama. Zožen pani na strazenie alebo cez vikend ju nechaj muzovi a zdrhni na 2-3h alebo vydrz o rok zacne skolka a zas to bude cele inè.

@andrejkavid92 Moja Emka to isté, takže ta úplne chápem, no nepoteším ta ja som to nechala tak, nerozculivala som sa s pi čase to prestala ribit

@andrejkavid92 Ahoj, ach, ako velmi Ti rozumiem. Ja mam toto iste, ale s takmer 5 rocnym. Riesili sme to vselijako, aj dostal uz😔 Co asi najviac zaberie je to, ze ho upozornim, ze ak neurobi to a to, nebude moct napr. pozerat oblubenu rozpravku v ten den. Nezje obed, bude bez sladkosti. Neuprace hracky, hadzem do kosa. Nechce si umyt zuby, ukazem mu obrazok zhnitych zubov na nete. Clovek ma pocit, ze nic ine nerobi, len sa vyhraza niecim. Je to niekedy o nervy fakt.

@andrejkavid92 ja nedohovaram. Rovno idem po varechu a vtedy si sam rozmysli. Nema inu moznost.

Velmi ma zaujala tvoja tema,lebo ja mam tiez brutalny problem so sebakontrolou.Nejedna sa o situacie len pri detoch ale aj pri muzovi.Som velmi prchka a vybusna povaha.Myslim ze doterajsie komentare ti asi velmi nepomohli lebo neriesia to co chces evidentne riesit ty-SEBA a nie dieta a pristup k nemu.Jasne si uvedomujes ze najlepsie co mozes urobit je zmenit seba a svoje reakcie,s detmi je to na dlhsie a tipov ako na to je plny internet.Inak v tomto smere odporucam Nevychovu.Mimoriadne inspirativne...Ale pomoct mi so sebou samou uz nedokazali.Pripnem sa tu a budem cakat,mozno pribudne nejaky zaujmavy tip ako ovladnut damu seba a svoj hnev v takychto situaciach.

@kassandra25 Zena cinu 😁

@ecko80 ano aj ja mam 5 rocnu a tusim je to opat ten prelomovy vek.kedze v skupinke 5 rocnych sa to zrazu objavilo u viacerych exemplarov 😊 teraz uz sa blizime k 6 a je to lepsie 😊

Ja napriklad do 3 rokov som mala trpezlivost,obratila som to na srandu atd.teraz ak ma nepocuvne na 2-3x tak zakricim. Ulavi sa mi.a pohoda.ak sa este aj rehoce ako tapa naschval tak jej flasnem. No jednoducho ,ja mam v okoli 2 biomatky ktore viedli deti "nevychovou" a dristanim,a teraz su to malí satani.nemaju problem poslat matku,otca,ucitelku do p*** ,takze kricat a sem tam vychovnu treba urcite pouzit.

@nini1010 odporucam vela pohybu, sportu, aby si sa vybila, dostala von svoju energiu, ked si taka temperamentna. 🙂))

Keď sa niekam chystáme,tak vždy minimálne s hodinovým predstihom..najskôr sa oblečiem ja,potom nachystám 3mesačného a 1,5ročného obliekam posledného,ak má nejaké stavy,vzdory,tak mu poviem,že na "brm" odchádzam len s maličkým..hneď ma ťahá,aby som ho obliekla,obula a naložila do auta,prípadne do kočíka.
Tiež som často kričala,potom plakala,že som to nezvládla...teraz si vždy opakujem,že "DNES NEBUDEM KRIČAŤ,DNES SA NENECHÁM VYTOČIŤ,SOM TOLERANTNÁ A MILUJÚCA MATKA..
Vždy,keď moje dieťa protestuje,jačí alebo nerešpektuje,čo žiadam,tak sa ho spýtam,či sa chce poľúbiť a vždy sa chce..a v tej chvíli rýchlo premýšľam,či rozumel mojim slovám,požiadavkám,či by som to vedela povedať inak,aby porozumel.

@andrejkavid92 nooo,podľa opisu normálne dieťa 😉 my máme doma 3.Nikto mi s nimi nepomáha a načo aj si hovorím.Jedine keby lekár alebo niečo nutné.Manzel tiež celý týždeň preč,večer už spia keď pride.Ak má veľa energie,stačí vymyslieť nejakú fajn cinnost,hru,aj ty sa trošku uvolnis,zapoj ju do domácich prác akože naoko,malé deti to ešte baví,potom už ti nosiť prádlo nebude😄.Možno som trochu neobjektívna keďže sme na dome a majú v podstate celý deň dosť čo robiť aj bezo mňa.Ale ak leje atď,nie každý deň chcú byť vonku..Dcéra 3r je dosť chovaním ako tvoja,živá,akčná,obliekanie riešim tak,že počuje odomknut auto a že odchádzam,to chytí strachy a okamžite sa zrazu vie obliecť.Neukludnujem,nedohovaram.Par krát samozrejme poviem v kľude,že treba urobiť to a to alebo ideme sa sprchovať..ak vreští a vymýšľa ďalej,ako rada by som zakričala,ale prečo sa namáhať,aj tak to nepomôže.Vezmem ju pod pazuchu a zložím až pri vani.Tiez som ten nervóznejší a netrpezlivý typ.Ale som asi dosť odolná,v práci som sa tiež vycvičila a naučila ovládať.A skús šport.S malou či bez malej.Mne pomohla joga, strašne nervy som mala na prvých hodinách,pomaly,ticho,dýchať,najradsej by som ušla.ale účinkovalo to.Pomohlo v prvom rade zdravotne veľmi,veľmi a pokojnejšia psychika detto

Ahojte, tak dievčatá v tejto skupine som aj ja. Krik a vyhrážanie a pacanie.... Ked mňa premkne neuveriteľný hnev, poviem si, a aj to tak cítim, tak toto nezvládam. Ostanem stáť so zatatymi zubami a nahlas skriknem a dosť, toto ma nebaví. Nechám všetko všetkým a odchádzam za zavreté dvere. Sadnem so silne zatatymi päsťami a vrcim ako pes. Ventilujem....ak mi deti búchaju na dvere, tak si upcham uši, doslova.. Trebárs aj vankušmi aby som chvíľu naozaj počula ticho. A z hlboka, riadne z hlaboka dýcham. Ja sa v duchu pomodlím aj zdravas maria, lebo aj ona vychovávala dieťa a myslím, že tiež zažila podobné veci. Alebo si aj po plačem nad tým, že moja mama je ste prchkejsia a vybusnejsia ako ja, čo si nesiem ako bremeno so sebou😭😭😭a verte alebo neverte, naozaj mi je to ľúto, že ona tie emócie nevedela zvládnuť a nevedela to naučiť ani seba a tým pádom ani mňa 🙈😱😭😭😭... Po modlitbe vstanem a poviem si, ved oni nechcú krik... Ale slzy im ukážem, pretože aj ja som zraniteľná a mam city. Prídem k deťom, keďže mam tri, spoločné alebo silné individuálne objatie a ospravedlnenie sa, že som ich nepochopila a potom im poviem, čo by som potrebovala ja a oni mi povedia tiež co potrebuju, prečo plaču a podobne a idem s hlavou hore odznova s pochopením a dookola vysvetľovaním... Ale ak mám blok, že nedokážem rozprávať, som ticho a robim si svoje veci, aby som spracovala v sebe hnev..... Ale dievčatá, často úsmev na tvári nemám, a to je to, čo som stratila na materskej. Ale pracujem už aj na tom😉 Dievčence, hlavu hore alebo so slzami vo vankušmi alebo čokoľvek, čo nám vypusti emociu hnevu a nezvládania situácii s detmi.. Všetko dobré prajem a veľa zdravia 👍👍👍

@lucusbielaruza a ešte trikrát do týždňa cvičím a začala som aj behavat... Po večeroch, keďže som sama s manželom na nich

No ja mam 3 rocnu a chova sa takisto😂a som na nu sama, manzel v zahranici...Ale uz zacala chodit do skolky tak je to super. Dovtedy som to riesila tak, ze som sa nabijala ako a kedy sa dalo. Snazila som sa vela oddychovat, robit veci co ma bavia-ked spala samozrejme😂Kupit si stale nieco pekne, urobit si radost, mysliet na seba. Matka je na prvom mieste, ak si oddychnuta, spokojna, mas dobitu energiu tak aj vzdor sa lahsie zvlada. Lebo pokial je clovek vycerpany a nema cas na seba-tak aj ten najvacsi flegmatik vybuchne a vrieska po detoch. Inak tipy-ak nechce upratovat hracky, beriem odpadkove vrece a hadzem vsetko do neho a dam vonku pred dom. To zabera vzdy. Ak sa nechce obliekat- robim sa ze idem prec bez nej. Umyvanie zubov- opytat sa ci chce aby jej zuby umyla mamka alebo napr. ze na to zavolas niekoho cudzieho. My mame suseda, ktoreho sa boji, takze volam jeho ak nepocuva😂A klasika-zoberiem tablet ak nechce to a to atd. A ak ma nejaky zachvat hnevu-tak ju objimem a pritulim si ju. To som vzdy riesila krikom a nakoniec som vyskusala opak. Objatie a stale to zabralo. Ja som fajciar, takze ak som s nervami v konci, tak si idem zapalit a ukludnim sa😂

Ahoj pridam sa, lebo toto sa ma velmi tyka a som zvedava na odpovede...ja som maximalne netrpezliva, vybusna, nevozna..a o vyhoreni by som tiez mohla pisat...

@lucusbielaruza skús deťom ukázať,že aj ty máš city,aby videli tie slzy,ktoré skrývaš .. rozprávaj sa s nimi o tom,ako ťa nahnevalo/zabolelo ich konanie,povedz,že ťa vylieči jedine ich objatie,popros aj manžela,aby ste sa objimali pred deťmi..

Ja mám čoraz väčší pocit, že najväčší problém nie je ani tak reakcia, ako výčitky.

Neviem, prečo je to tak, že sme si - ako matky / ako ľudia - takí neistí tým, čo robíme.

U nás pol dňa hukam a pol dňa sa tým trápim. 🤷🏼‍♀️ Obrazne. Mám čoskoro štvorročnú a aktuálne svoje "nie" doladila do dokonalosti.

Samozrejme, jediné riešenie, ktoré som zatiaľ našla, je mať čo najmenej vedľajších problémov - pretože čím som zaťaženejšia, tým horšie a vtedy sa naozaj len vybúrim na dieťati.

Lenže, prečo si nemôcť bez výčitiek zavrieskať na dieťa, čo s úsmevom ignoruje režim a pravidlá rodiny? Keby nerespektuje pravidlá v džungli, tak ho zožerie tiger. Keď nerespektuje pravidlá doma, tak mamičky sa ešte po nociach trápia, že kričali, rozmýšľajú nad psychológmi a nad tým, aká veľká trauma to pre dieťa bude.

Zeny uzasne ste. Ako dobre to padne, ze si kazda prechadzame tym istym. Ja som si stale myslela, ze to len ja riesim take veci, a zdalo sa mi, ze ostatne mamicky to hravo zvladaju...

No moj syn ma 5,5 roka a skusa moju trpezlivost stale..uz davno to neriesim,by som osedivela z neho asi..10x ho poslem ist si umyt zuby,10x ho najdem v izbe hrat sa s legom..neumyjes si zuby?v poriadku,zhniju ti,budes mat kazy,bude ta to boliet..a odchadzam..stale si sa neobliekol do pyzama?dobre,budes spat v tych spinavych puncochach co si mal na sebe cely den..nechce sa ti vstavat rano do skolky?vymyslas?dobre zostan doma ale budes sam,lebo ja musim ist prec..tieto moje augumenty zaberu takmer stale..ale obcas si tie zuby neumyje a aj spi v tych spinavych puncochach 😅..ale doma sam este neostal 🤣🤣

Ja mam tu nervozitu asi skor po ocinovi, ale tiez mi uz zacalo vadit, ze tieto reakcie prenesiem aj na dieta. Tak som si povedala, ze na tom musim zapracovat, neviem, ci ste nuektora skusali, ale mne dost pomohla nevychova. Teraz ked nieco nechce spravit tak ako ja chcem (obliect, jest, niekam ist) snazim sa na to pozriet z jeho uhla pohladu a skusam najst riesenie ktore vyhovuje nam obom. Castokrat su to take malickosti, napr.este nejde jest, lebo sa este minutku pohra a pride a podobne

Riešiš 2 úplne rôzne veci, ktoré na seba ale výrazne vplývajú 🙂

Ako sa naučiť sebakontrole a nájsť v sebe to kľudné a trpezlivé “ja”
Vôbec to nie je jednoduché, a neexistuje na to žiadny trik. Je to dlhodobá práca na sebe samom. Ideš po krôčkoch, ktoré sa spájajú a nakoniec vytvoria tento celok.
Veľmi dôležitý krok už máš za sebou, a to je uvedomenie si toho.
Teraz je veľmi dôležité zistiť príčinu toho, prečo vlastne strácaš sebakontrolu a trpezlivosť. Si unavená, vyčerpaná? Si vcelku spokojná so svojim životom? Nie len teraz, ale aj spätne. Vráť sa v čase a porozmýšľaj, odkedy je to také časté. Každý občas môže vybuchnúť, to je normálne a ľudské. Dôležité je, aby ti to neprerástlo cez hlavu, lebo potom to je ako malá snehová guľa, ktorá ide dole kopcom a postupne sa neuveriteľne zväčšuje až do niečoho narazí. Keď zistíš príčinu, treba riešiť tú, snažiť sa zmeniť veci "od koreňa". Potom ide veľa veci ľahšie. Ak nevieš ako na to, nájdi si trebars aj terapeuta. Aby to neprerástlo do toxicity, tá potom najčastejšie ničí medziľudské vzťahy.
Je dôležité nájsť si čas aj na seba a svoje potreby. Ja viem, že je to často veľmi ťažké, ale kto chce nájde spôsob, kto nechce nájde príčinu. Nemusíš začať naraz a vo veľkom. Stačí na začiatok napríklad aj hodina týždenne, choď sama na prechádzku, čítaj knihy, urob si kúpeľ....kreativite sa medze nekladú.
Hlavne sa rozprávaj o tom s tvojim partnerom. Povedz mu, o čo ide a popros o pomoc, či už na hodinku týždenne alebo viac. To už záleží na Vás.
Začať treba po krôčkoch, aby si predišla prípadnej frustrácií z nenaplnenia.

Prístup k našim deťom...
V tomto prípade ti poradím, zbytočne sa nezaťažovať s vecami, ktoré nie sú životne dôležité. Aj keď sa tak mnohé teraz môžu zdať. Behanie s holou riťkou pred spaním, nie je životne dôležité 🙂
Na začiatok si vyber 2-3 veci, ktoré by si chcela naučiť dcérku, aby ich akceptovala bez zbytočného cirkusu. Nechci zmeniť všetko naraz. Aj pre ňu to bude tak trochu šok.
Daj si na to dostatok času. Napríklad večerné ukladanie. Na začiatku si stanov kľudne aj hodinový čas, koľko potrebujete, aby ste sa nenásilne dostali do postele. Obrň sa trpezlivosť, snaž sa byť malej nápomocná. A hlavne používaj pozitívnu motiváciu, nie trest a vyhrážky. Hlavne pri týchto malých deťoch sa to učí vcelku rýchlo. Napríklad, "Poď, vyzleč sa do noha, 2 minútky môžeš behať nahatá a potom ti pomôžem s obliekaním." Ak je dieťa malé, pomôže časovač.... na kúsok tvrdého papiera nalep napr. suchý zips. Vyrob si 2 malé farebné krúžky, na ktorých bude tiež suchý zips a nalep ich na ten kartón. To bude predstavovať 2 minúty. Postupne ich odoberaj, aby malá videla, koľko času jej ostáva. Nazačiatku jej nechaj kľudne viac času, nemusí ísť nutne o 2 reálne minúty. A nechaj ju nech behá nahatá, prípadne ju ešte aj vyštekli. Potom jej pomôž s obliekaním pyžamka. Možno sa jej na začiatku nebude chcieť, pripomeň jej, že čas s holou riťkou vypršal a teraz si oblečiete pyžamko. Tu to bude chcieť na začiatku tvoju trpezlivosť. Hovor však rozhodne, nie však so zvýšeným hlasom. Povedz jej, že po umytí zúbkov si môže vybrať rozprávku na čítanie pred sebou, ktorú chce (pozitívna motivácia). Prečítaj jej ju. Na začiatku to bude trvať dlhšie, časom sa to začne zrýchľovať. 🙂

Nič si nevyčítaj, snažíš sa byť dobrou mamou a to je najdôležitejšie. Každý robí občas chyby, mýliť sa je ľudské. Dôležité je to, či si tie chyby vieme priznať a pracovať na tom, aby sme ich v budúcnosti podľa možnosti nerobili.
Veľa šťastia 🙂

Dievčatá, nečítam to tu celé, no ak máte pocit, že fakt vás už rozdrapne, treba odísť do inej miestnosti a skúšať odviezť si pozornosť. S veľmi malými deťmi tak do troch rokov netreba siahodlho diskutovať, treba nad dieťaťom stáť alebo možno poľaviť z nárokov.
Ale fakt je, že aj mňa syn naučil teda mega veľkej trpezlivosti.
A teraz úplne pravdivo a vážne ! Prvá pomoc ! - vitamínový doplnok Milgamma N - mne sa toto vážne veľmi osvedčilo.

Ahoj. Tvoja malá , ako kazdé dieta už ssmozrejme pozná tvoje vzorce správania ! Ja som sa v takej situacii pridal k dcérinej zábave.../samozrejme , ze som netancoval z gaťkami v ruke ! 🙂 ale po chvílke som pri tej zábave , ľahol pri nej na zem a vlastne som jej bez "slov ukázal čo si želám. A zacala ma napodobňovať...ako to rady robia vsetky deti.. " a ľahla si kumne.! a zaspala. Potom som ju uz len ulozil do postele. Ale môzes zvolit aj inú verziu... bez slova / bez rozčúlenia../ si do ľahni do postele TY ! a malá bude este chvíľu šantiť ale napokon príde do postele zatebou... jednoducho bude ako "dieťa , zvedavá prečo tá moja mama zmenila správanie ! Napokon s ňou zaspíš aj ty...ak nie skôr ako ona... s pozdravom. Jozef...

@mila19 užívam to už mesiac,pretože ma nenormálne bolia kríže..už dva týždne lepšie spím.. a aj 3mesačný,ktorého kojim..a to som si myslela,že ako super,že mám také dobré mlieko 🤣🤣🤣 vlastne aj 1,5ročný je kľudnejší,pretože aj ja som kľudnejšia..

@amelie2017 presne suhlasim.

@lucusbielaruza 👍