Ako sa mám zbaviť strachu z rozprávania sa s cudzími ľuďmi??
Ahojte,mám 13 rokov a mám strach z rozprávania sa s cudzími ľuďmi.Ked sa rozprávam s niekym koho poznám tak som v pohode ale ked sa mám rozprávat s niekym cudzím tak sa strašne zapotím a aj ked chcem niečo normálne povedať tak to poviem tak ustrachano alebo na toho cudzieho človeka len čumim a nič nepoviem...neviem prečo to tak robím,asi sa bojím toho že si ten cudzí človek pomyslí "Ta je taká trápna" alebo niečo také...Nemám rada ani telefonovanie,radšej niekomu niečo napišem lebo si to možem skontrolovať,Myslím si že by mi toto mohlo spôsobiť "problemy" v dospelosti tak sa toho chcem zbaviť.Ako by som sa toho mohla zbaviť?
Ja tiez nerada hovorim s cudzimi, ked mam niekde volat, som nervozna, ked mam ist na nove miesto (nie cestovatelsky ale nap urad) som v strese. A to mam 30 :D ale praxou sa to zmiernilo. Cimvuac to robis, tym lepsie to bude! A hlavne: pamatas si ty nejaky moment, ked ten druhy sa citil strasne trapne? Asi nie ;) to znamena, ze ani ostatni nebudu teba riesit
Mne pomohla práca. Nasla som si brigádu ako sprievodkyňa. Prvé dni stres jak puk,, 😂 potom to začalo byť lepšie a na konci prázdnin som sprevádzala aj 80 flenne skupiny bez stresu.
To je normalne... vela ludi sa citi neprijemne ked maju rozpravat s cudcimi ludmi. Si este velmi mlada. Casom sa v tom zlepsis a mozno sa ti to aj zapaci. A ak nie, urcite aspon budes vediet viest zakladnu konverzaciu. Treba len trenovat. Napriklad nabuduce ked budes v autobuse, donut sa prehodit par slov s osoubou co sedi vedla teba. Alebo v obchode sa opytaj inej nakupujucej ci nevie odporucit dobry sampon. Budes mat vela prijemnych rozhovorov ale budes mat aj par blbych... ale hlavne budes na sebe vidiet ze sa to da.
Ked telefonujes, napis si od slova doslova prvu vetu, ktoru povies... napriklad, Dobry den, volam sa xy a volam koli bunde, ktoru inzerujete na internete. Je stale v ponuke alebo ste ju uz predali."... a potom to do telefonu citaj. Mne to takto pomohlo, lebo najtazsie bolo tu konverzaciu zacat.
Hoci ti veľmi nepomôžem ako sa toho zbaviť, ale presne to isté som zažívala aj ja. Bola som taká šedá myška, ktorá sa veľmi neprejavovala a bála sa kontaktu s cudzími ľuďmi. Nešlo iba o rozprávanie, ale mala som veľmi nepríjemné pocity, keď som mala čo i len prejsť okolo cudzích ľudí na ulici. Nejaké vzťahy som vedela nadviazať iba cez internet. Tak som si našla aj svojho prvého "frajera", čo nebolo najlepšie, ale treba nejako začať. Ten prišiel za mnou až po roku a pol spoločného akože chodenia a ja som na stretnutie s ním musela ísť s kamoškou. Nedokázala som sa ho ani dotknúť, ani nič povedať, jednoduch nič. Komunikovať som začala až o pár desiatok minút a aj to ma sprevádzalo slabosťou, búšením srdca, atď.. Bola som rada, keď už konečne odišiel. O pár mesiacov neskôr sme sa aj tak "rozišli", lebo ma "podvádzal" a klamal. Rozišla som sa s ním vďaka kamarátovmu kamarátovi, s ktorým som si tiež len úplnou náhodou začala písať. Ten kamarát ma donútil ísť s ním vonku, hoci som strašne nechcela a bola proti, nakoniec som išla. Keď sme sa stretli, huba sa mi nezastavila, stále som kecala a bola zrazu taká odvážna.
Pozerám, že som sa rozpísala. Hoci som ti veľmi nepomohla, chcela som ti len napísať moje skúsenosti zo života, aby si vedela, že nie si sama, ktorá má takéto problémy a že sa to môže zmeniť. Niekedy sa treba prinútiť, niekedy to zase príliš nesiliť. Podstatné je to, ako to cítiš. To ako to máš ty teraz, som mala aj ja v tvojom veku, ale zmenilo sa to. Semtam ma ešte chytí nejaká úzkosť, ale viem s ňou bojovať.
Verím, že sa postupne osmelíš a naučíš sa bojovať s týmto problémom. Držím ti palce.
P.S.: Nikdy sa netráp tým, čo si o tebe myslia iní ľudia. 🙂 Viem, že je to ťažké, sama s tým bojujem, ale pokús sa si to vždy pamätať. Cudzí ľudia a ich myšlienky o nás nie sú podstatné!