Ako psychicky zvládnuť starostlivosť o chorého príbuzného?

Dá sa to vytrpieť, zmeniť to asi nezmeníš najmä ak je to staršia osoba a povahovo tiež ťažká. Niekedy len treba keď sa už ozaj preháňa s požiadavkami ktoré napokon sú nedocenené a ofrflané rázne povedať si svoj názor ako sa snažíte. To či to ten človek prijme s chladnou hlavou alebo bude zúriť závisí od povahy ale jednoducho netreba sa nechať pantať stále neustále...

Chori ludia potrebuju vela trpezlivosti,lasky a sebazaprenia. Su casto nervozni sami zo seba,zo svojej bezmocnosti,odkazanosti na inych....

@terezka1947 asi na toto zabúdam 🤔 Nuž, musím sa viac snažiť, vďaka 🍀.

Nie je to lahke. Cely zivot rodiny sa zmeni,akonshle sa riesi vazny stav niekoho blizkeho,ci starostlivost. A vsetci sme iba ludia.
Asi ti poradim iba jedno....ked je najhorsie,zacinat kazdy den odznova. A vzdy si.opakovat,ze twn clovek je na tom.horsie ako ja.
Prajem vela sil....urcite vies,preco to robis.
A si len clovek...takze aj tvoja unava,hnev,aj pocit nevdacnosti...kt.ta zranuje je normane,chapem,ze ta to zranuje.

Raz za cas potrebujes vypnut, aspon na 5-6 dni, inak to odskaces zdravotne. Ma ta kto prestriedat?

@elizabet173 ešte tento týždeň potiahnem a skúsim sa od soboty prestriedat. Robím takúto nepretržitú starostlivosť prvý raz, takže je to pre mňa niečo nové a preto mám aj také pocity s ktorými sa musím vyrovnať. Verím že to dám, hlavne kvôli nej 👍🙂.

Ja som mala babatko....cize som obiehala dva fronty. A oddych bol,ked mamka bola v nemocnici. Resp.vtedy som.chodila denne iba na navstevy,nosila,co.bolo potrebne. Ale...to bol zase iny stres.

@terezka1947 mňa aj dosť frustruje, že jej neviem pomôcť skôr zahojiť poškodené telo a lepšie uľaviť od bolesti. Keby šlo ten čas hojenia urýchliť.
Mam tu zbalený aj Homeoffice takže aj pracujem, ale to sa nesťažujem, zvladam to.

...chapem. ale uz to,co robis...tvoja pritomnost je liek. Nechci zvladnut a vyriesit vsetko,tov ludskych silach nie je.

Das to, lebo musis, viem, o com pises a viem, aj aky je dolezity oddych a najma odist z toho prostredia a vypnut. Prvy krat sme to s partnerom podcenili a obidvaja sme to odlezali. Keby bola korona pred tromi rokmi, tak som presvedcena, se ju mame. Neskutocna unava, kasel, zadychavanie, spali sme aj 14 hodin denne a to ja vobec nebyvam chora. Telo si ten oddych jednoducho vypytalo. Trpi aj psychika, ale to vies sama, hovor si, ze robis vsetko najlepsie ako vies. Drz sa.

Nechcem byť hnusná ale už to bude len horšie a horšie. Treba to brať tak ako to je. Bývali sme dlhe roky s maminou maminou (babkou ) . Babka bola celý život aka bola vždy som bola pre ňu ťa ktorá ani nechcem povedať . Keď doktor oznámil ,že umiera neostáva jej veľa času tak povedal,že by bolo najlepšie ju dať do nejakeho toho zariadenia aby sme nevideli ako umierala rovno pred očami ,že to nie je pekný pohľad . Prestala k tomu chodiť. Prišla som z práce a mama mi to hovorila s plačom,že ona nevie čo robiť. Moja odpoveď nikam ju nedáme zoberieme si ju domov a budeme sa o ňu starať . Moja mama nechapala vtedy tej vete ,že zrovna ja som to povedala čo bola celý život na mňa taká aká bola. Musela som fungovať , starať sa o ležiacu babku , chodiť do práce (striedali sme sa a keď nám s mamu vyšla rovnaká zmena tak sme brali dovolenku buď jedna alebo druhá ) . Babka mala izbu hneď pri mojej. Takže keď v noci ešte dokázala kričať tak som bola pri nej alebo som tam hneď ostala späť. Ani nie späť to sa nedalo. Takto kolobeh v noci pri nej ráno do práce , prísť z práce tak kolobeh. Spávala som tak 1-2 hodiny denne. Trebalo fungovať . Je toho veľmi veľa čo som prežila za ten čas čo sme sa o ňu starali . Veľa to človeka naučí ale veľa.
To čo som prežila ja by som nepriala nikomu ani najväčšiemu neprajnikovy. Mama mi sama povedala ,že nechápala ako som to dokážem cez to všetko ako sa celý život ku mne správala . Napokon mi umrela v náručí ten pocit bezmocnosti mám do teraz ,že som nič neurobila preto aby tu ešte bola. Že prečo zrovna mne keď ma nemala celý život rada či to aby som stále na to myslela .
Jediné čo ti viem poradit z vlastnej skúsenosti je to ,že už to lepšie nebude a hlavne to aby si mala ľudí s ktorými sa môžeš o Tom porozprávať a íst aspoň vecer preč aby si prišla na iné myšlienky.

tazke poznam osobne, pomohla mi terapetuka, je to tazke pre obe strany