Ako prekonať stres za volantom?

@lenkamatkova Skus najprv identifikovat ten strach - z coho si nervozna, coho sa bojis? Ze ty urobis nejaku chybu a sposobis nehodu? Alebo ze ti napr zdochne motor, nevies kedy radit vyssiu rychlost? Alebo ze nevyhodnotis spravne situaciu na krizovtke, nebudes rachlo vediet ci dat prednost, ci mas ist?
Najdi tu vec, ktora ta stresuje a potom vies odstranit pricinu 🙂 Skus sa zamysliet, prehraj si celu svoju jazdu a hladaj co je ten spustac.

Suhlasim ze najskor treba identifikovat stres ja som bola nervozna z toho, ze mi zdochne motor na krizovatke stopke alebo tak... par krat mi zdochol povedala som si a co nastartovala som a isla dalej ...upokoj sa najskor lebo soferovenie je super, pusti si hudbu naplno spievaj ignoruj okolitych soferov ( ale davaj pozor na premavku jasne hlavna jebezpecnost 😁) a par krat si chod zasoferovat len tak s niekym kto ti vkude vysvetli co mas kedy urobit mna tak upokojil priatel a vdaka nemu uz nemam stres soferovat akekolvek auto sadnem ide , zdochne, nastartujem a idem dalej ... hlavne nestresovat lebo ohrozis tym zbytocne seb a okolie

Chce to len prax, cize jazdit a jazdit. Moja skusenost je taka, ze uz na trenazeri som neskutocne dtresovala, kondicne jazdy som si kupila vela, na skusksch tiez strach neskutocny, potom jazdenie nenormalny strach, ale casom, po dlhych mediacoch to preslo. Ja som mala koli zomu dtrach, lebo auto je velky stroj a bala dom sa ze urobim nejaky chybny krok a narazim, resp ze sa mi vymkne auto spod kontroly. Az casom som zistila, ze auto sa nerozbehne z 0 na 100 km/hod za sekundu, a ze robi len to, co ja zadam. Teraz jazdim spokojne ale s respektom 8 rokov ale ozaj to trvalo dlho kym som odburala stres. Dost mi pomohlo to ze som sa tesila ze som si zaobstarala svoje auto a tym padom som za volantom travola vela casu.

Jazdit a jazdit vo dne, v noci, rozne trasy. Po case sa prestanes klepat ako ratlik a budes to beat prirodzene. Mna velmi vycvicili dlhe trasy a musela som. Nebol nikto iny doma. Proste som si zvykla a nervy prestali

Mna by kondicne jazdy stresovali, to ze nesplnim niekoho predstavu. Radsej sa vytrapim sama a vobec najradsej som sama v aute a idem si po svojom style. Hoci je fakt, ze moj chlap nepipne ked som za volantom. Vie ze by skoncil na stopara

@lenkamatkova ja si myslím ze ti pomôže len a len trénovať, jazdit a jazdiť, nič iné a časom to bude lepšie a lepšie. Uvidíš ze to ma len výhody, moja mamina Cely život tvrdila joooj ja mam 5 ký dioptrie ved ja ani nemôžem jazdiť, samozrejme ze nosí okuliare a všetko ôk, no raz otec odisiel makať do zahraničia a ju prestalo bavit vlacit tazke tašky sama mestom, a keď babka potrebovala k Dr, otec nebol doma a teraz mamka jazdi ako fitipaldy, sama dáva trasy Žilina Prešov, čo bolo predtým nepredstaviteľné. Vytrvaj a bude to lepšie a lepšie.

Presne ako baby píšu. Chce to len prax, jazdiť pravidelne, naj každý deň. Urob si v aute príjemnu atmosféru( dobrá vôňa, muzika ktorú máš rada...).
Mne pomohlo žutie žuvačky🙂 to mám taký zvyk ešte z autoškoly.
Prípadne vyskúšaj Bachove kvapky zmes Rescue remedy.

Skús si tu jazdu spríjemniť nejakým rituálom. Napr.ja som bez hudby Jamesa Blunta ani nenaštartovala. Spravila som takto za 4 mesiace cca 6000 km. Nemala som nikoho na rady pri sebe v aute, vždy bolo lepšie niekoho "prenasledovať" a kopírovať, čo on robí. Po 4 mesiacoch som išla robiť k tatkovi rozvoz po pol Slovensku (áno, odvaha🤣). Pravidelným jazdením v nepredvídateľných situáciách sa však človek učí. Odvtedy mám za sebou za 15 rokov cez 400 000 km. Za volant som po rokoch dostala aj mamu, ktorá sa tiež pôvodne bála ako aj Ty a nedávno sme dostali pokuty za rýchlosť, lebo mi ušla na diaľnici, tak som ju naháňala 🙂.
Neboj, keď si sa učila variť alebo prebalovať 1.bábätko, isto si tiež mala z toho stres, aj keď Ti to je teraz až smiešne. Dobre bude. Chce to len prax

Ahoj, ja som to mala podobne, strasny stres. Ja som mala paniku z toho, ze som nevedela dobre pracovat so spojkou a nevedela som sa pripajat. Nesoferovala som 8 rokov, potom kvoli setreniu casu som si kupila male auto s automatickou prevodovkou (ta spojka je pre mna zabijak 😅). Rok som sa na nom ucila jazdit s manzelom, popravde par krat som si aj poplakala. Potom ked mi to stale neslo, tak sa manzel nastval a povedal, ze auto predame 😂. Nejak som sa odhodlala zacat chodit na nom do prace, nasla som si kolegynu, ktoru som zadarmo vozila a ona mi pozerala napr. pri pripajani na dialnicu. Potom to uz islo same aj po vymene auta. Uz jazdim 6 rokov bez nehody (klop klop), a to hlavne na trase Senec-Bratislava.

@lenkamatkova pripnem sa, som natom rovnako ako ty....v podstate dáke veľké chyby nerobím, viem sa pohynat, auto mi zdochlo asi 4krat vrátane jázd v autoškole....ale ten strach neviem prekonať a preto jazdím minimálne, vlastne posledné mesiace vôbec....a je mi jasné, že len jazdenie, jazdenie a jazdenie mi v tomto pomôže...no len sa k tomu dokopat... máme dva autá, muž mi vraví "tu máš kľúče a choď sa povoziť" a ja ich radšej nechám na poličke a idem pešo 🙈

@lili2015 aj napriek automatu si stále mala stresy zo šoférovania? Ja mužovi vždy prisahám, že keď budeme mať automat, budem jazdiť už konečne 😁

@emasss111 ano, mala, ale dost sa to upravilo, hlavne ja ked som chodila do prace, vsade zapchy, milion aut, potrebovala som sa stale niekde vtesnat (Bratislava o 8 rano 😅). Teraz mame v podstate velke auto - Ford Grand C-Max, tiez s automatom, a bez problemov to zvladnem, ale fakt, ze dlho trva kym si zvyknem a nebojim sa. Napr. pri tomto velkom som sa asi rok bala na nom jazdit, mala som svoje Renaul Clio a to bol milacik. Asi po pol roku som bola uplne pohode so soferovanim. Pre mna je automaticka prevodovka najlepsi vynalez na aute 😀

ja tiež neholdujem šoférovaniu... prečo? kvôli zodpovednosti :( vidím, ako iní jazdia jak besní, peší a cyklisti sú nedisciplinovaní a trasiem sa pri každom dieťati na chodníku, ktoré mama nedrží, že mi skočí pod auto.... neviem, či sa tohto strachu dá zbaviť. nechcem si nepripúšťať, lebo sú to veci, ktoré sa reálne môžu stať a pri šoférovaní s nimi musím počítať, a tak radšej nešoférujem

Treba veľa veľa jazdiť a prejde to.Tiež som to na začiatku prežívala,ale teraz je to už fajn.Keď som prvý raz šla autom sama,tak som mala hrču v krku a strašný strach.

ja som presne toto zazivala pred rokom. vodicak mam viac ako 10rokov, jazdila som malo. prestahovali sme sa na dedinu a bola som prinutena. do muzovho auta som ani sadnut nechcela, totalna panika, stres, strach a revala som za volantom jak male detsko. minuky rok v zime sme mi kupili auto, starsie z druhej ruky. na zaciatku som sa tiez extremne bala, ked som mala bparkovat, to bol des a hroza. prve mesiaca som nemala ani radio zapnute, musela som sa max. sustredit. postupne sa to zlepsilo, teraz uz to beriem ako beznu sucast dna, dokonca jazdim rada, aj ked stale s respektom. chce to len prax.

Neboj časom a skúsenostami to prejde

Neviem kolkokrat si soferovala sama, ale ja ked som zacala soferovat, tak 2mesiace dennodenne som jazdila do prace a z prace po tej istej trase a vedla mna sedel manzel. Az potom som sa odvazila sama a tak po dalsom mesiaci stres opadol..

Ja som zacala jazdit tak realne 5 r od vodicaku. Moj ex sa s tym nematlal a donutil ma jazdit. Hlavne potom vzal job, ze bol dva tyzdne prec a ja teda co sama. Musela som sa naucit obracat za volantom. Potom sme sa prestahovali na dva roky do Badenu a tam bez auta cista samovrazda. To uz som dlho jazdila a bola som zvyknuta. Lebo obchod tak ze 1km od domu, co som potrebovala obehat bolo vsetko cez 2-3km. Tak som si zvykla, ze jazdit sa musi. Iba teraz v tehu sa nedalo, po liekoch boli tocaky a na skatulke ze sa nema viest vozidlo a obsluhovat stroje. Ale zase sa k tomu vratim velmi rada

@lenkamatkova ja som mala veľký stres tiež. Mne veľa pomohlo že som chodievala ráno cez vikendy jazdiť len tak kade tade keď bolo malo aút a cesty som mala iba pre seba. Nakoniec som si šoférovanie obľúbila ale ten stres že mám ráno sadnúť za volant bol tak zlý že som sa v noci tiež budila a stále som aj v podvedomí na to myslela. Neboj po čase si zvyknes a keď budes jazdiť opatrne nebudeš letieť a hrať sa s telefónom nemáš sa čoho báť. Ak budes niekde dlhšie parkovať a niekto na teba bude nedajboze trubit nestresuj sa kvôli hlupákovi lebo to len hlupák robí. A ak pôjdeš pomalšie a niekto sa na teba bude tlačiť daj sa troska do práva nech tá obehne veď na to sú prerušovane čiary. A pokial by si spôsobila nejakú nehodu že nedobrzdis alebo že skrabnes pri parkovaní nejaké auto nič sa nedeje stalo sa to každému to mi môžeš veriť. A pekne tam necháš papierik s číslom majiteľ si auto opraví z tvojej poistky take veci sú bežne a súčasťou každodenného života čím viac aút tým viac nehôd a tak ako sa v obchode s niekym keď si pešo zrazis tak tiež sa to stane aj za volantom. Je to normálne a je to hlavne plech čo sa opraví. Nemáš sa čoho báť a z netrpezlivých vodičov si nerob ťažkú hlavu ver mi že oni sú za volantom viac nahnevaný denno-denne ako ty čo si pôjdeš pekne fiu fiu svojou cestou

Myslím, že ako šofér s 20 ročnou praxou a státisícami odjazdených km tu môžem napísať môj názor. Je normálne, že máš strach - je to dokonca správne, pretože vtedy jazdíš zodpovednejšie a dávaš si väčší pozor. Len ťa ten strach nesmie ochromiť a paralyzovať.
Že ostatní na teba trúbia a blikajú ti môže byť jedno - môžu ti vyliezť na hrb. Ty šoféruj tak, aby si sa cítila bezpečne ty a ostatní účastníci premávky. Nikdy nemachruj, vždy jazdi len tak, ako sa cítiš. Nedaj sa nikdy vyprovokovať nejakým premotivovaným spolujazdcom a pod. Ja som vždy jazdila zodpovedne a odkedy som mama tak idem ešte zodpovednejšie. A všetko príde praxou. Pamätám si, že keď som pred 20 rokmi urobila vodičák, mala som čerstvých 19.. a pamätám si zhrozený pohľad mojej mamy keď som si prišla prvýkrát požičať auto.. a ako sa môjmu otcovi triasli ruky keď mi podával kľúče. Ale nechali ma.. mama sa mi potom zdôverila, že sa o mňa bála.. ale to prešlo. Teraz nedávno mi môj otec povedal, že som vynikajúca šoférka a že sa so mnou v aute cíti bezpečne. Akože, stane sa, aj skúsený šofér spraví chybu - minule som v neznámom meste na sídlisku vbehla do jednosmerky :D našťastie, tichá a prázdna ulica, ale mi veru zadok stískalo :D

@lenkamatkova akoby som citala o sebe.. No mne nepomohlo ani jazdit vela, ani zhodnotit coho sa bojím.. Stále sa snazim vyhýbať tomu a hladat ine možnosti, len aby som sa tomu stresu vyhla.. Mozno amaxofobia, tak myslim ze sa vola fobia zo soferovania.. Tiež by som to rada zmenila.. Je to v hlave.

@lenkamatkova to chce cas a skusenosti. Ked som zacinala jazdit,tiez som mala stres. Musela som chodit na sluzobne cesty a pred kazdou cestou som sa v noci budila. Chodila som s nechutou do roboty,strachom. Presne ako opisujes triasla som sa. A este ked som mala kolegov viezt na sluzbky to bol moj koniec. Cim viac km som najazdila po celom slovensku a okolitych statoch,tym vacsiu istotu som nabrala. Po rokoch uz nemam problem ist kamkolvek. Takze len jazdi. Postupne jazdi aj po neznamych cestach a uvidis,prides do toho.

Keď som začínala tiež som mala strach. Ruky som mala bordové od pevného držania volantu. Sém tam som spravila malý kix ako napr. Na križovatke zaradený stupeň 3 namiesto 1. Doskackala som do prostred križovatky a bola som tak vystresovana, že už som mala byť dávno z križovatky preč, že som strávila to isté ešte dva krát. Vždy mi to zhaslo a ja slzi v očiach. Keď som sa odtiaľ dostala za križovatkou kde sa už dalo zastaviť som zastala a dobre som sa vyplakala. Už som myslela, že za volant nesadnem a sadla som. Naučila som sa čo je spojka ako s ňou pracovať aby mi auto neska kalo a neskapalo. Samozrejme aj rýchlosti som zvládla a tým som mala už ruky v pohode. Potrebovala som sa voziť autom v práci a keď som na začiatku do neho sadala tak som si povedala, že o nič nejde keď pôjdem pomaly nič vážne sa hádam nemôže stať a plechy sa dajú vyklepat. Ukludnilo ma to a už jazdím zatial vpohode 30rokov. Keď idem do cudzieho mesta preštudujem si popredu mapu toho mesta,aby som vedela kde mám ísť a tak potom nestresujem.

@lenkamatkova ja som mala na zaciatku to iste. Nemala som stres ani tak zo soferovania, ale z toho, ze ma pri tom niekto uvidi 😂 Vseobecne pomaha si precitat k autu manual, zistit co kde je a ako funguje. Poumyvat auto, povysavat, dat vonu do auta, utriet okna pred kazdou jazdou. Taktiez ist vzdy do auta pohodlne oblecena a upravena tak, aby ti to dalo sebavedomie. To ako sa citis je velmi dolezite. Ked sa budes citit pohodlne a sebavedomo, budes mat ciste auto, uvidis, ze budes pokojnejsia. A zuvacka a radio pomahaju. A jazdit pomaly a s kludom.

@lenkamatkova mala som presne toto iste,vodicak mam 15r,po malej nehode pred cca 3r som prestala soferovat(dovtedy tiez len tak po meste,nakup,praca,nic extra).Teraz v zime som bola nutena,praca,skolka daleko,partner mi dal auto na a chod.Stavy presne ako ty.Tak zacal so mnou najprv vecer potme z prace,rano som uz v spicke musela sama,no skoro som umrela.Preslo par mesiacov a uplna pohoda,samozrejme mam respekt,ale prejdem vsade sama bez problémov.Musis len jazdiť,jazdit,kazdy den aj ked len na chvilku.Sama alebo s niekym,s inštruktorom neviem,lebo on ma pedale na svojej strane a podvedome sa budes na to akoby spoliehat a ked pojdes sama zas budes mat nervy.

Vsetko je len o tom aby si si bola ista sebou. Skus si dat par kondicnych jazd a hned to bude o inom a potom uz len vozit sa a vozit, len to ti pomoze 🙂

Ďakujem za povzbudivé slová 🙂 jazdím takmer každý deň úplne sama už skoro dva mesiace, tak dúfam, že ma to jedného dňa prejde. Páči sa mi nápad ísť sa povoziť keď bude menej áut, bývam v Košiciach a to je trošku iná káva :/ asi to tak v nedeľu urobím, lebo zatiaľ chodím len tú jednu trasu do práce a inde sa zatiaľ neodvážim. Mám nalepené Z-tko a veľmi mi pomohlo, lebo ma už aspoň hlupáci majstri sveta nevytrubujú. Ach...držte palce 🙂 Ste super

@miamie mne instruktor nedovolil zuvacku lebo boli pripady ze niekomu pocas jazdy zabehla zuvacka ked ju v šoku vdychol