Ako prekonať strach zo šoférovania?

Zaplatiť kondičné kúpiť automat.A skúsiť jazdiť najprv vecer, skoro ráno cez víkend A dobre sa mi radí, ale nesoferujem 20 r🙂)az tak to nepotrebujem, ale je to samostatnosť sadnes a ideš ...teraz si neveríš, ale, keď znova začneš bude to lepšie a získas sebadoveru

Úplne ťa chápem. Zažila som podobnú situáciu. Pomohlo mi len samej šoférovať. 3 mesiace som jazdila tú istú trasu z obchodu domov a nikam inam.
Postupne som sa odvážila aj na iné trasy, nové miesto na parkovanie, iná odbočka a podobne. To mi pomohlo...ak máš peniaze, skús si zaplatiť kondičné jazdy.

Bola som na Tom rovnako,neprešla som ani svetelnu križovatku,radšej som si odparkovala pred ňou a išla peši 😂 mne pomohlo veľa šoférovať a šoférovať ,teraz šoférujem veľa ,rešpekt mám stále ale strach najazdenými kilometrami opadol a teraz bez problémov idem úplne všade ☺️

Kondičné jazdy, automat, predné a zadné senzory a kamera ti určite pomôžu. Najprv choď iba do obchodu a postupne pridávaj. Začni keď je menej áut.

Presne tak. Automat, kamery, senzory predné, zadné. To je super pomocník. Ja som zo začiatku jazdila dva roky na manuáli, žiadne z doplnkov som nemala. Ale teda chodila som lebo som bola pohodlná ísť peši alebo autobusom. Teraz mám cca 2,5 roka automat s kamerou, senzormi a to je supeeeer. Paráda. Žiaden stres za volantom že mi to zdochne.

Ja som mala takmer 25-ročnú prestávku od 18-ky do 42. Nemala som panický strach ako ty, len som sa tiež obávala, že na mňa budú trúbiť, keď mi to zdochne niekde na križovatke plus žijem v malom meste, kde sa všade dostanem pešo, 7km do práce som chodila autobusom alebo s kolegyňou autom, rodinné výlety autom zvládal manžel, takže ma život nedonútil 😉 Potom pred 3 rokmi dostal služobné auto a naše sme predať nechceli, tak aby nestálo zbytočne pred bytovkou, dala som tomu šancu. Asi 3 týždne som ráno šoférovala do práce s manželom ako spolujazdcom, on vzal auto domov a naspäť som išla autobusom. Potom raz mu niečo do toho prišlo a musel ísť ráno veľmi skoro do práce, tak som sa hecla a išla sama. A od 5.5.2021 chodím denne sama do práce autom a je to neskutočná sloboda. Nákupy a kadečo v okruhu 20 km od bydliska si vybavím a možno sa raz aj na diaľnicu dostanem 😀 Mne pomohlo len vnútorne sa nastaviť, že to zvládnem, videla som v okolí veľa žien, starších aj mladších, ktoré šoférujú, tak som si povedala, že aj ja na to mám. Plus manžel je veľmi trpezlivý pokojný “inštruktor”, takže ma podporil a privrel oko nad nejakým tým škrabancom, keď som sa učila parkovať 😉 Máme Seat Leon combi, manuál, dosť dlhé auto, žiadne kamerky, len vzadu pípanie, ale už som si zvykla. Odporúčam ti niekoho pokojného na cvičné jazdy, nemusí to byť manžel, ale niekto z rodiny, kamarát, možno aj skúsená žena šoférka. Prejsť viackrát trasu, ktorou by si najčastejšie jazdila a aj v hustejšej premávke. Ja som si zo začiatku prestavovala, že vedľa mňa sedí manžel a čo by mi poradil. Vždy keď vznikla nejaká situácia na ceste, čo sa mi stala prvýkrát, bola to výzva, ale manžel radil pokojne, žiadne zbrklé reakcie, s rozumom a pomaly, ak bude niekto chcieť, predbehne ma, ale ísť si svoje, samozrejme, v rámci pravidiel. Odporúčajú aj túto knihu, ale osobnú skúsenosť s ňou nemám. Držím palce, ono to pôjde. Predstavuj si samu seba ako ideš sama autom a všetko ide hladko, vraj tieto vizualizácie pomáhajú.

nie si sprostá, ja sa tiež bojím šoférovať a zdá sa mi to normálne. Podľa mňa je normálne sa báť, naozaj v tom aute sa môže všeličo sťať. pre mňa sú čudní takí čo sa neboja 😅. Musíš si nájsť dáku stratégiu, ktorá by ti pomohla to zvládnuť. Už Ti tu napísali dosť rád. Možno by Vám pomohlo v rodine aj keby si jazdila len dáke trasy napr. do obchodu alebo k lekárovi. Ja sa už nesilím k dákym extra šoférskym výkonom. Vždy mám z toho neurózu, keď mám dakde šoférovať, ale už to tak neprežívam som rada, že aspoň niečo dokážem s autom vybaviť aj to je pomoc, že ma nemusí úplne všade manžel vyvážať.

Mna zachránil automat, a to som myslela že to nedám vidicak 15 rokov starý a nic

Bola som na Tom podobne.. kúpiť automat, kondičné jazdy ti ani nebudú treba, nech s tebou ide párkrát manžel trasy, ktoré budeš neskôr chodiť sama.. do obchodu, škôlka, škola, práca, rodičia a tak.. potom choď sama v malej premávke - večerom, cez víkend, sviatok a zvykneš si, neboj 😊

bola som na tom rovnako 😁

Ja som zacala dennodenne soferovat po 12 rokoch od vodicaku. Tiez som sa strasne bala tych veci co tu pises. Bola som donutena kvoli nastupu do prace po materskej. Kupili sme automat a to je ohromny rozdiel oproti manualu (hlavne ked sa bojis). A naozaj jedine odporucanie je soferovat,sofetovat a soferovat, najlepsie kazdy den. Ja by som strach asi neprekonala keby som nebola donutena,ale nelutujem. Teraz je to neskutocna sloboda

Uplne ta chápem, ja mam vodicak 16 rokov, a začala som šoférovať teraz asi 3 mesiace dozadu, je to asi môj najväčší strach ktorý som myslela ze nikdy neprekonam, lenže mame 2 deti a bývame tak od mesta ze autobusy idú 5x za deň čiže to sa nedá fungovať.. plus manžel robil home office tak voIl dcéru do aj zo školy ale už nebude a tak som bola nútená to proste prekonať, v podstate kvôli deťom...a už chodím pre dcéru do školy, idem aj blízko na nákup kde je ľahká cesta, dokonca som už išla aj po diaľnici...stále sa bojím, parkovať neviem tak parkujem dobrý kus od školy a potom idem pešo, ale už aj tak je to veľká pomoc a som na seba hrdá...ale viem co to je za strach, dennodenne ms to zozieralo...držím ti veľmi palce aby sa ti to podarilo prekonať...m

Tie kondičné by ti pomohli. Ja som 10 rokov po vodičáku nesoferovala. Spravila kondičné, potom sme kúpili auto a brat so mnou 5 x išiel do práce a späť. Nauč sa najprv len tam kde potrebuješ najčastejšie. A choď s mužom najprv cez víkend doobeda, vtedy sú cesty prázdne.Mozno aj psychologická pomôže. Mňa oblieval pot pri prvých jazdách ale dala som to a jazdím roky v pohode. A Ned si nalep nálepku Z, aby na teba netrubili...budú ťa obiehať ale nebudú z teba kaki nervózni lebo vedia, že začiatočník.

A teraz zvládam aj dlhé cesty, kdekoľvek po Slovensku, aj parkovať viem, takže dá sa to prekonať aj na vyšší level posunúť...len chce to odvahu. Bývame v dome, škola je ďalej aj obchody...bez auta by to bolo zúfalé.

Musíš sa odvážiť. Musíš proste a fakt najlepšiu rutinu získaš na manuále.
Kondičné jazdy sú ti na cudzom aute na nič.
Trénuj na svojom!

Teraz som chvilu bola nutena jazdit automatom a to auto ide samo - tam nemas co robit ine, len doslova tocis volantom... prekonas strach jedine soferovanim. Vezmi to ako vyzvu a kazdy den prejdi par km... na zaciatok mozes vecer na parkovisku len blbosti robit - slalom, dopredu, dozadu a tocit sa. Aby si ziskala cit pre auto.

Ale aj tak odporucam naucit sa ovladat manual. Do automatu presadnes kedykolvek. Z automatu do manualu nie...

Bola som na tom rovnako, ale pracovne povinnosti ma k tomu jednoducho donutili. Zaplatila som si kondicne jazdy a postupne začala chodiť po známych krátkych trasách. Ak sa bojíš, že ti to niekde zdochne, tak odporúčam automat a postupne sa do toho dostaneš, treba sa jednoducho prekonať.

Aj som patrila do klubu “nesoferovala som roky a teraz mam strach”, zivot ma donutil po cca 12-13 rokoch sadnut za volant a odviest pribuzneho do nemocnice, nasledne mi v praci dali nove sluzobne auto ( v oboch pripadoch manual), neostavalo mi nic ine len si zaplatit kondicne jazdy. Kupila som si male sikovne auticko di mesta ( manual) a chodim od 2021 takmer denne. Neskutocnu slobodu to dava.. ale priznam sa ti ze pred prvou jazdou som toiletu obimala, brucho ma neskutocne bolelo😂 Teraz uz odsoferujem bez problemov aj manual aj automat. Nehrajem sa na majstra sveta, viem ze stale su tam rezervy ale ked vidim kto to vsetko sedi za volantom, a ake kiksy robia, nechapem…

Ahoj, ako si dopadla? Som na Tom podobne, odkiaľ si? 😁

@mia2906 😂😂😂😂🥲 dobre. Akurat vcera som bola odvtedy prvykrat soferovat na parkovisko. 🥲😂

Aj to je posun,gratulujem, kľudne mi napíš môžme sa vzájomne podporiť 🙂😁

Ahoj. Ja som mala - mám to isté.
Ja som si zaplatila kondičné jazdy. Jazdila som len tri trasy. :D na nákup do obchodu, do mesta na veľké parkovisko a malého škola, že som s nim mohla chodiť do školy aj po neho :D
Potom som si našla prácu 35km od nás. Musela som, ci som chcela či nie, žiadne spoje nechodili.
Takže už je to oveľa lepšie. Ale stále mam veľký rešpekt a do väčších miest by som nešla. :D
Držím ti palce.