Ako prekonať strach?

ja to isté 🙈

Ja mám roky strach z tlakomeru. U lekára tlak vysoký, doma normálne až nízky. A všetci by ma išli liečiť okamžite liekmi.

Pozri posledne, co ma na ulici jazdit je clovek, ktory sa boji, ma nepredvidane reakcie :( Potrebujes nabrat doveru vo vlastne schopnosti - takze...zober auto o druhej rano a chod... nikde ani noha, ty si prejdes trasy - do obchodu, ku skole, ku skolke. Najdi si to idealne parkovacie miesto, kde sa natrepes kedykolvek, aj keby mas trosku dalej ist peso odtial... najprv si natrenuj tie trasy, ano aj za cenu ze pojdes v noci, par krat, kym si budes doverovat... spoznas auto, nikto na teba nebude blbo pozerat, nikoho neohrozis a hlavne - pochopis, ze to ziadna drama nie je... potom skus ist mimo hlavnej spicky, kde ide menej aut a az potom za beznej plnej premavky...nechci vsetko zo dna na den...

@januska20 to fakt ? 😀 zahodiť tlakomery !! ešte aby si sa tohoto bála 🙂

@januska20 toto vravel aj moj otec, kym dostal porazku... domaci tlak mal vzdy dobry, u lekara vysoky... a vies co? Mal ho fakt vysoky pri strese... a ten stres nikdy nevies, kedy kde dostanes... teraz ma nastavene lieky.

No co ja viem, podla mna strach treba prekonat hlavne co s soferovania tyka, lebo takto sa treba stale na niekoho asi spoliehat ze by ta vozili ked si vies sadnut za volat aj sama a ist 🙂

Musíš trénovať. Skús cez víkend, keď je málo áut krátku trasu.... určite do toho prídeš 😉

Ja som na tom rovnako.. Nechcem pokaziť auto, 🙈alebo niekomu zničiť to jeho

len si pekne sadni a ideš...popr. nech si vedľa teba sadne manžel, brat, alebo otec... ja som tak začínala s otcom a teraz bez auta nevytiahnem päty z dvora...určite to pôjde...
vieš o tom že v autoškole sú aj kondičné jazdy ? možno by to za to aj stálo...

A skúšala si jazdiť sama? Lebo ja som sa tiež bála, teda hlavne moj frajer na všetko frflal keď som ja šoférovala takze sa mi to úplne znechutilo😅potom som musela ísť sama a všetko zo mna opadlo. Milujem šoférovanie ☺️

len trening a trening. roky som sa bala, az som bola donutena zivotom. skusaj najprv malo frekventovane casy, napr. nedela rano to su cesty upne prazdne 😀 soferovanie stale neznasam, ale som uz obstojny sofer a netrasiem sa pred nasadnutim do auta ako ratlik....vsetko sa da naucit, aj soferovanie.

Mňa zo strachu vyliečilo, že som nemala na výber. S manželom sa tiež nedalo... Začni cez sviatky a víkendy, najprv jednu trasu, ktorú potrebuješ a postupne pridávaj.

@deti95060810 viem,že sú. V mojom okolí je to nedostupná služba. Obvolala som tri mestá okolo kde by bolo reálne dochádzať. Všade mi povedali,že rok meškajú kôli kovidu takže toto momentálne nie ...

ja tak isto, situacia ma prinutila, od sept vozim dceru do skoly, cez mesto v zapche, skola na sidlisku na kopci s manualom, "splneny sen". V auguste som zacala jazdit po veceroch, zoznamovat sa s autom, s cestou, ... bohuzial sama, kedze nakladat deti s manzelom, len aby som sa do toho nejak dostala velmi neprichadzalo do uvahy, ale sem tam som soferovala aspon do obchodu s nimi. Reagovat a predvidat celkom viem, ale presne tie situacie, ze co ked... Zo zaciatku mi to parkrat aj zdochlo, aj na krizovatke do kopca, najst miesto na parkovanie pred skolou, a potom doma pred blokom zasadne kolmo, tak aby nebolo nic predomnou. Pred dvoma tyzdnami som riadne suchla auto na parkovisku v meste, nastastie pan bol mily a riesime to cez pzp, dalsia skusenost, nie velmi prijemna, ale stane sa, ponaucenie pre mna - nabuduce budem radsej cuvat ako sa otacat na uzkom mieste okolo aut. Zo zaciatku som ani nevedela nacuvat na parkovacie miesto, chodila som len predkom, teraz len cuvam, pride mi to jednoduchsie, nejak to prislo samo. A vies co ma vzdy povzbudi, ked vidim najme tie starsie pani za autom, ako si veselo soferuju 🙂 Ja sa snazim aj vzdy pekne zaparkovat a ked vidim jak niekto dokaze dokriva zaparkovat a vobec ho to netankuje, tak to ma tiez vie povzbudit, ze som v tom sikovnejsia 🙂

@jjanulienka toto je asi môj problém. Chodila som s partnerom a tam nulová miera pochopenia, aj na mňa nahukal ,hresil ako čert miesto toho aby mi vysvetlil čo robím zle. Chodím s rodičmi,kamoškou to dávam úplne v pohode. Len potrebujem sadnúť a ísť do práce, sama 🤦 vždy si večer poviem,že ráno už idem a nakoniec bežím na bus 😒

Chce to čas, skús ísť na nejakú krátku trasu sama. Len do obchodu kúsok alebo niečo také aby si videla ako to zvládneš. Kedysi som z tohto mala tiež strach, ale postupne keď som sa v hlave nastavila, že vlastne je to taká moja sloboda, keď idem sama, tak sa mi lepšie hneď išlo.

@simkids máš môj veľký obdiv 💪 na toto musí byť aj povaha podľa mňa.priebojna v živote, žiadny bojko. Vieš čo chces a ideš za tým 👍 musím na sebe trochu popracovať a začať sa spoliehať hlavne sama na seba

priebojna v soferovani? isto nie :D 2 roky som dochadzala do roboty mimo mesta, radsej som sa s niekym zviezla a potom nejak busom domov ako autom. Aj teraz dam radsej prednost busu ked sa da. Ale do skoly je rozdiel aby som s dcerou behala na bus a potom prestupovala a hura za 45 min sme tam a ja potom naspat. Ked s autom tam viem byt za 15 min. Na jednej strasne som rada, ze som to dala, ze jazdim, ale respekt je tam stale. Clovek sa aj citi istejsie, ked uz takto jazdi aj pravidelne a keby si videla ako kto jazdi po tych cestach, tak by si si povedala, ze to das lepsie a ked to dokazu oni, tak to dokazes aj ty. Skus po veceroch, menej aut a trosku sa zoznamis s autom, naplanuj si trasu a postupne si ju budes vediet obmienat. Chod napr na nakupy o osmej, budes mat aj nejaky ciel, obchod prazdny, cesty prazdnejsie. Das to urcite 🙂 Ked som to dokazala ja, tak to das aj ty 🙂

Môj najväčší strach bol tuším už od 6. rokov byť tehotná, rodiť. Odhodlala som sa, už mi nebolo všetko jedno kvôli veku hlavne, priznám sa, boli slzy. Zo začiatku ich bolo veľa, aj od radosti aj zo strachu. Ja som človek, ktorý si v každej životnej situácii povie, že keď nejde o život, nejde o nič. Ale tu išlo a to ma najviac desilo. A pozri sa tu, všetko som zvládla... ten pocit po pôrode, keď som pozerala do stropu a dookola som si hovorila že neveríííííím, neverííím že to je už za mnou 😀 šťastná som bola ako blcha. No a šoférovanie to je druhá vec, na ktorú sa neviem odhodlať tiež. Tu rady dávať nebudem 😀

Sú ľudia, ktorí šoférovanie nedokážu, proste to nejde a najhoršie čo chcem na ceste stretnúť je auto, v ktorom sa žena boji šoférovať, takze nabrať odvahu a ísť na cesty sama, spoliehať sa sama na seba, nie na prísediaceho, ktory ti bude radiť teraz smerovka, pozor stopka, pribrzdi, pridaj....toto musíš ovládať sama+predvídať situáciu na ceste...mám známu, čo vodičák má, ale odpočíva v šuflíku

vodičák som si chcela robiť v 17 nakoniec som ho robila v 23 asi rok som šoferovala vždy s niekym. Sama som sa odhodlala ist na miesta ktore poznam ked som šla daleko vzdy som si dopredu pozrela cestu. Takže odporučam jazdiť dlhšiu dobu s niekym kto je pokojny, a odhodlať sa musis sama. Na silu to nejde.

23 rokov som mala vodičský v šuflíku.Potom mi jedného dňa manžel kúpil autíčko a nič lepšie nemohol urobiť.Jazdila som sama bez kondičných jázd ,najprv krátke trate,potom aj do mesta na nákupy.Vtom čase som mala prácu 5 minút autom od domu.Pred rokom nám však firmu zavreli a teraz každý deň chodím autom 25 km tam aj spať.Kebyže nešoferujem nemám sa tam ako dostať.Držím palce.