Ked sa mi stane nieco, co nevyjde, som z toho az velmi sklamana, za kazdym, ci je to pri nejakom dohodnutom stretnuti, ktore sa zrusi alebo pri pohovore, ktory nevysiel, aj tyzden bojujem so sklamanim a povazujem to za konecny a nemenny stav, ze ono to uz ine nikdy nebude atd atd...
Ako sa toho pocitu zbavit? Zjavne si sama neviem rady...
nepracovať s ním, ale prijať ho a hlavne, nemať očakávania 🙂 Je to ťažké, ale dá sa to naučiť 🙂
@ckocka to zas nie je tak myslene, ze neratam s tym ze nieco zlyha, len sa to tolko planuje a dohaduje a riesi ze akosi vytesnim pocit, zeby to nevyslo ale urcite nezijem v iluzii ze coho sa dotknem to sa podari. skor je pre mna horsie nebrat to ako nemenny vysledok ktory sa vzdy zopakuje
ja keď do niečoho idem, tak rátam s tým, že nemusí to vyjsť podľa predstáv, ale zase to vnímam aj tak, že pre niečo je to tak, možno ma čaká niečo lepšie 😉
@vondolina ono to vzdy zalezi od situacie niektore beriem s lahkostou az flegmaticky a na nniektorych mi az prilis zalezi, od stredy sa citim sklamane lebo nevyslo jedno stretnutie pre okolnosti druhej strany..
@beata_k moja kamoska hovori ze to mam preto ze prilis nad vsetkym premyslam....
môj otec mi furt hovorí, že je chybou niečo podpokladať a očakávať a je to fakt tak 🙂 ono treba si uvedomiť, keď sa niečo takéto stane, že svet sa preto nezrúti 🙂
@taskataska to ze sa citim mierne sklamana neznamena ze som vyradena zo zivota tak nerob zo mna psychopata, tebe nikdy nic nebolo luto?
@vondolina nezruti samozrejme,
Ak sa cítiš mierne sklamaná tak to prežívaš rovnako ako vačšina populácie, potom nie je čo riešiť.
len sa s tym zmeir. proste to tak v zivote chodi. niekedy mame pocit, ze to je inak a potom nas dobehne tvrda realita.
Ja teda vždy dopredu rátam s tým, že niečo nevyjde. Sklamaná som tiež, ale tak nejako v norme.
Kde človek može nabrať tolko sebadovery že očakáva, že mu všetko bude vychádzať?