Ako ovládať hnev?
Som strasne temperamentna povaha, ano viem. Snazim sa krotit vo vela veciach, ale ako sa ovladat, ked mi niekto nieco povie(co je cista hluppst) a mnou sa normalne prezenie ohen a hned potrebujem uviest veci na pravu mieru. Nedolazem si kusnut do jazyka, ani po niekolkych minutach nereagovania dajme tomu na spravu mnou ten “ohen” neprestane pulzovat a ulavi sa mi, az ked si ppviem svoje. Mate to aj vy tak niektore, vzdy svoju reakciu olutujem, vzdy si ppviem naco to bolo dobre no mne sa tak dobre ulavi, ked si poviem svoje😬 pri osobnom rothovore nepomaha ani opustit miestnost furt sa vratim a poviem svoje. Chcela by som to zmenit. Dik
Ziadna emocia sa nema potlacat, aj hnev je dolezita emocia. Hnev je presne ten ohen a ukazuje nam, ze nieco nie je ako ma byt, ked nas to hneva. Ale treba sa naucit ho usmernint. Namiesto agresivity na nieco uzitocne. Ja napriklad ked ma najeduje muz, aby sme nekricali po sebe, zacnem upratovat nieco, co som dlho odkladala, lebo zrazu mam na to energiu. Hoc aj len nalozim pracku, vylozim umyvacku, poskladam pradlo alebo usporiadam nejaku skrinku... proste cokolvek taketo.
A odbornejsie by ti mozno povedali - sprav si bodyscan - zhlboka dychaj a skus sa na svoj hnev pozriet akoby zvonka - kde v tele ho citis. Hlava, hrud, brucho...? Kde? A skus putovat v mysli do minulosti, kedy si sa citila podobne, presnejsie - kedy sa tvoje telo citilo podobne? Mozno doputujes k zaujmavym zisteniam, ze ten hnev je nieco nazbierane z minulosti za viac situacii, ktore maju rovnaky vzor, rovnaky priebeh...
@hipuska Skutocne skus - samozrejme ze sa to neda vzdy, ze clovek cosi utrusi, ale vzdy mozes zo situacie odist skor, ako bude zase dalsia vztahova pohroma a ozaj si spomenut na nieco, co si dlho odkladala a to urobit 🙂 Ja neglancim doma kazdy den, takze vzdy sa nieco najde - podla velkkosti hnevu 🙂 Niekedy staci vylestit umyvadlo a zrkadlo v kupelni, ale trebars aj sadni na bicykel a zurivo bicykluj a napokon sa obzri, po kolkych kilometroch si zostala kludna a uz aj dokazes vnimat okolie a uzivat si necakany vylet 🙂
A to upratovanie potom vyzera ako vo filme Marecku podejte mi pero - takom starom. Tam zena vkuse lestila zrkadla a kol dokola chodila a zazerala na muza 🙂
Skus zacat kazdu tiradu vetou - Chapem preco to hovoris, ale (a jedes)
tieto situácie sa ti opakujú práve z dôvodu, že máš na tom popracovať. Prečítaj si knihu: Cesta pokojného bojovníka od Dana Millmana. Ono je to dlhá cesta skrotiť svoje výbuchy hnevu, ale dá sa to. Musíš byť trpezlivá a dospieť do bodu, že tebe bude jasné, kde je pravda, ale bude ti stačiť, že tú pravdu vieš ty a nebudeš ju musieť otrepávať o hlavu tomu, kto trebe blbosti a nebudeš mať potrebu argumentovať a vysvetľovať, bude ti stačiť hodiť úsmev a myslieť si svoje.
Meditacia je fajn. Pomoze ti vytvorit si odstup,uvedomit si, ze Sa hnevas predtym nez vybuchnes a nevhodne zareagujes. Ziskas cas rozmysliet si ako chces zareagovat
Nie nemám to tak. Všeobecne s takými ľuďmi ukoncujem debatu takto 👍🏼 alebo už viac nepodpíšem, lebo viem, že nevedia prestať a keby som napísal čokoľvek zase potrebujú na to reagovať.
Ja sa riadim tymto.
„Rozum a pravda spočinú vždy skôr na dne myslenia a mlčania, než na povrchu rozprávania.“