Ako nakopnúť sebavedomie?
Ahojte ženy
Nedávno som stretla svoju známu z tínedžerských čias. Po tomto stretnutí som si uvedomila isté rozdiely. Už sme vo veku kedy sa dá povedať že sme zrelé ženy a niektoré aj tak pekne vystupujú.. ona napríklad ,sa pekne vyjadrovala, dokázala stále niečo nerobiť rukami nohami,neodbiehat očami a keď som si prehrávala ako som sa chovala ja tak akoby v nervozite som sa s ňou bavila pritom ju mám rada. Neviem proste s ľuďmi komunikovať tak na úrovni a žensky. Pekne vzpriamene stať, pozerať im do očí , pekne plynule rozprávať. Neviem či má chápete.. mali ste to niektorá? Chcela by som na sebe pracovať lebo tiež chcem vyžarovať istotu..takisto neviem pekne prijať kompliment. Ťažko sa mi prijímajú a veľa x ho otočím inak ako treba. Keď som pochválila ju vedela ho pekne prijať akoby si bola istá sama sebou,svojej hodnoty a že to čo jej chválim je proste fakt. Vďaka za rady :,-)
Chce to proste uvedomenie a trening. Priklad, pracujem s ludmi a casto mi dakuju. Kedysi som odpovedala "nemate za co", "ved to nebolo nic" atd..Ale ked som sa nad tym zamyslela, uvedomila som si hodnotu svojej prace a vynalozene usilie a odvtedy hovorim na dakujem, "prosim". Lebo viem, ze som pomohla a prijimam to dakujem 🙂 Mozno je to zvlastny priklad, ale chcela som poukazat na tie komplimenty. Vacsinou, ak to nie je nejaka zdvorilostna konverzacia, clovek mysli svoj kompliment uprimne a naozaj sa mu pacia tvoje saty/vlasy/... tak sa nauc to prijat. Daj si predsavzatie, ze nebudes negovat komplimenty a prijimes ich, jednoducho podakujes a bodka 🙂 ziadne ale niee atd 🙂 Len to chce zo zaciatku sa trosku aj kontrolovat, ale potom casom to clovek prijime a uz ti to bude prirodzene.
Myslim ze viacere sme boli v tvojej situacii. Ja mam jednu radu, viac pocuvat ako za kazdu cenu rozpravat. Ked viac pocuvas, nemas vela prilezitosti na rozpacitu a nervoznu komunikaciu. A komplimenty, jednoducho si daj zavazok ze pekne podakujes, nemusis k tomu nic viac pridavat.
Bola som na tom rovnako. Ja som si každý deň povedala sama pre seba, že som super/skvelá (hocijaké také pekné prídavné meno) a potom niekedy aj nahlas. A vždy si poviem, ako mi môj najlepší kamarát povie: keď nejde o život, nejde o nič...
To mi pomáha držať sa nad vodou, mať sebaistotu, veď všetci sme len ľudia. 🙂 Nesnažím sa ani ponižovať, ani vyvyšovať.