Baby ja uz neviem ako to riesit, ako potlacat tie myslienky, ze stale ma nieco vovnutri zoziera. Mometalne sa uz rok trapim nad osobou, ktora stratila o nas zaujem (moja sestra, ktora mi bola naj kamoskou). Kazdy den sa mi tisickrat vynori myslienka, preco sa to stalo, preco nejavi zaujem, preco uz s nami netravi cas...neviem sa s tym vysporiadat, chodim aj k dr., dal mi antidepresiva a lieky na spanie...no po mesiaci nevidim rozdiel, ja neznasam tie myslienky, ze sa neustale k nej vraciam, neviem najst vnutorny pokoj a klud...tie prebdene noci, to je horor, ked Vam busi srdce a trpnu koncatiny.
Ako mam konecne prijat, ze ludia prichadzaju a odchadzaju? Ze jednoducho uz to nebude ako nikdy predtym? Ako sa netrapit a byt stastna so svojou rodinou?
Ako sa necitit menejcenne, ze nas nahradila inymi ludmi? Chcem sa uz po roku dostat z tohto "prekliatia", snazim sa nemysliet nanu, ale moja mysel si robi svoje. Mam skveleho muza, 2 deti, lubim ich, ale stale je vo mne to ALE, pre ktore sa nedokazem radovat naplno zo zivita. Pomoze mi niekto? Ja uz som ozaj zufala 😔
Ja to mám so sestrou podobne, pohádali sme sa, ja som sa chcela potom o tom porozprávať a "nastaviť hranice" nejako to vyriešiť atď.
Ale povedala mi, že takí ľudia ako my (ja s manželom) do jej života nepatria a odvtedy sa naozaj neozvala. Ani keď som jej napísala email.
A to máme vzťahy naozaj veľmi zložité, ale podľa mňa keď sa chce dá sa o všetkom porozprávať, ale sú tam aj všelijkaé krivdy z oboch strán a keď nechce musím to aj ja rešpektovať a dá sa povedať, odkedy nie sme v kontakte som aj kľudnejšia...
mne toto pripada na depresiu,, a ak lieky po mesiaci nezaberaju,mala by ti ich dr zmenit, mozno by pomohol aj psycholog alebo nejake terapie,ja som depresiu prezila a viem co je to nespat a aj ked trpnu koncatiny. treba najst vhodne lieky. ja by som sa skusila so sestrou porozpravat, preco sa to stalo a preco sa tak chova,mozno keby jej povies o svojom stave, ako sa trapis a co ti to sposobuje,prehodnotila by to. alebo by ti povedala nieco, z coho si vydychnes. ja tiez ma naj kamosku s ktorou sme sa 2roky nebavili,sme ako sestry,nevedela som pochopit preco a trapilo ma to, a potom sa zrazu zjavila v mojom zivote znova a zacali sme opat byt kamosky. zivot je takyto,ludi prichadzaju a odchadzaju.ale teda sestra je rodina,ta by odchadzat zo zivota nemala.ja mam sestru a neviem si predstavit ze by sme sa nebavili spolu. vzdy je dobre urovnat si vztahy
Hľadala by som silu a radosť v rodine, máš niečo čo nemá veľmi veľa ľudí. Kompletnu rodinu. Skús sa zamerať na to, čo máš, domov, deti, zdravie, práca, priatelia. Sestru neriešiť, naučiť sa prijať fakt že sú veci ktoré nezmeniš. Lieky by som nebrala, nie kvôli urazenej sestre. Sú oveľa horšie situácie, choroby, smrť, rozchod / držím palce 🍀
Toto si myslím, že ti pomôže skôr psychológ ako psychiater a najviac si vieš pomôcť ty sama.
Choď za niekým a rozober si svoje pocity a prečo sú také, choď do hĺbky, ale seba a nie toho, prečo ona o vás nemá záujem
ako nájsť vnútorný pokoj? Možno si uvedomiť, že to zožieranie sa kvôli sestre nezmení nič, iba znepríjemní kopu ďalších dní. Že stovky ľudí žijú spokojne a šťastne aj bez toho, aby sa stýkali s najbližšími príbuznými. Že ti nikto nevráti dnešný deň, ani zajtrajší, ani včerajší a ty si ho sama sebe kazíš zbytočnými úvahami. Že znepríjemňuješ život svojím najbližším, ktorých miluješ, kvôli osobe, ktorá za to vôbec nestojí.
Psychológa si skúšala alebo si hneď navštívila psychiatra?
1. treba aby dr. prehodnotil liečbu 2. vieš z akého dôvodu prerušila kontakt? Snaž sa venovať sa svojej rodine, záujmom. ŽIal, toto sa ovplyvniť nedá. Ak nie je záujem,....Možno to chce čas. Tiež ma ,,vyčlenili,, určití ľudia. Časom som sa tým prestala trápiť, lebo som si uvedomila že to nemá zmysel a našla som si takých, ktorým za tostojím . Je smutné ked ťa odpíše rodina, ale je to ich rozhodnutie... ja to rešpektujem aj keď nechápem.