...Myslím tým v brušku, čo sa ešte nenarodilo 🙂 Hádam súhlasíte, že je škoda, že chodíme na ultrazvuk len raz za čas. Iba vtedy môžeme baby vidieť... Tak, aké prihováranie praktizujete? 😉
ja som s nim dlho nekomunikovala. na utz mi ho moj dr nikdy neukazal. az ked zacal kopat, tak som sa mu zacala prihovarat. skor mi to pripadalo take divne. a po 3D, ked som ho videla to uz bolo "moje babo" - dalsi clen rodiny, nase vsetko. potom som mu aj spievala. 🙂
Špeciálne som sa neprihovárala, prišlo mi to čudné (ako napríklad slúchadlá na brucho 😅 ), ale bežne doma sme "ho"zapájali do bežnej debaty, no a ked už staršia čakal na bábo, tak sme ju chystali, sem-tam mu zakričala, ako sa nanho tešíme 😉 Ja si myslím, že bábo vníma aj tak všetko, čo sa okolo neho deje aj pocity, takže ked som bola spokojná, bolo tiež spokojné.
Ja som sa s nasou bambulkou tiez zhovarala a manzel tiez..hlavne vecer, ked sme uz lezeli v posteli a sledovali, ako vystrkuje nozicky a prevaluje sa..to bolo uzasne.. 😵 Ale samozrejme nielen vecer, ked som napr. isla peso z autobusu domov, tak som jej vravela, ako o par mesiacov budeme takto chodit, ale ona sa uz bude viezt v kocariku a pod., castokrat som jej komentovala, co prave robim 😀
Ale je pravda, ze takto intenzivnejsie sme zacali komunikovat az ked som uz citila a kopanceky a este viac po 3D, kde sme sa dozvedeli, ze cakame dievcatko..🙂 Dovtedy sme to az tak nevnimali, resp. drobcek tam bol, ale este viac menej tak trochu "abstraktny"..😀
U nas s drobcom komunikoval najviac manzel, vzdy mu vecer v posteli zreferoval cely den, vsetky udalosti doma aj vo svete, dokonca mu super sposobom aj vysvetloval ze nam zomrela starka a pojdeme na pohreb a ako sa nanho uz tesi z nebicka. Hovoril mu, aj kam ideme, co tam budeme robit, v aute ho ucil soferovat, rozpraval mu, co budu spolu robit, ked sa narodi, ale vzdy dodal, ze sa nema ponahlat, ze mu je tam este dobre, smiala som sa, ze mame najinformovanejsie babätko na svete a na manzela aj najviac reagoval po narodeni a maju spolu nadherny vztah az doteraz🙂
Ahoj.Ja keď som čakala obe deti,tak som sa s nimi často rozprávala-občas aj v práci,ale tak aby nikto nepočul 🙂.Hladkávala som ich cez bruško a večer keď som si ľahla,tak som sa tiež rozprávala.Manžel mi už vravel,že mi šibe že malé ma nerozumie,ale mne to nevadilo.KeĎ bolo nekľudné,tak som ho upokojovala...Proste som sa s detičkami rozprávala vždy,keď bola príležitosť 🙂.Ale hlavne to bolo každý deň
ked som malicku este necitila, tak len myslienkami, v duchu, na brusko som si ruku prikladala ale neustale, najprv len tak "potajme", ked som to vedela len ja a manzel, ked malicka zacala kopat, sem-tam som aj klasicky, v duchu ale neustale, manzel si na brusko prikladal celu hlavu 🙂, pocuvala som strasne vela hudby, neviem, ci to cele ma na dieta vplyv, myslim si ale, ze nasa mala je velmi zvedava a vnimava a je prijemne mysliet si, ze je to mozno aj tym, ze sme sa spolu rozpravali este ked bola v brusku 😀
ja s malým normálne kecám 🙂 mu hovorím menom a vravím mu kam ideme, čo budeme robiť a tak, aj keď sa hrám so psom a ten sa mi mojká k brušku, tak mu vravím, že to je náš Cheekulík a ten ťa bude strážiť, keď mi hladká bruško mm, tak malému poviem, že to je tatinko 😀 Malý už normálne počuje, rozoznáva mimo môjho aj iné hlasy, zvuky, takže sa s ním rozprávam normálne, akoby už bol na svete 😉
Dievcata, ako komunikujete s babatkom v brusku? Vraj to ma velky vplyv na jeho vyvin.
Ja som sa s maličkou neustále zhovárala,niekedy síce len v duchu,ale to asi nevadí.Mojkala som ju cez bruško pri každej možnej situácii.A asi sa vyplatilo,pretože malá je to najlepšie a najusmiatejšie bábo,aké sa kedy v rodine narodilo.A to bolo tehotenstvo dosť stresové.Tak prajem krásne tehuľkovanie a veľa radosti z bábätka.Užite si bruško čo najlepšie,trvá to tak krátko.