Ahojte...už vyše 7mesiacov žijem s priatelom v Bratislave. Najskôr sa mi to zdalo ako vykúpenie, lebo s maminou som sa ku koncu hádala viac ako to je normalne. Hneď po škole som si tu teda našla prácu. NAšli sme si byt a bola som spokojná. Prvé mesiace som sice preživala tažšie... ale potom sa to dalo do normálu a myslela som si že som si už zvykla...ale posledné dni mám chuť zbaliť kufre a ist naspať, ja neviem čo sa stalo...s priatelom je to skvelé ako od prvého dňa , tak vtom probleem nie je ... ale doma mam celu rodinu a 5ročnú sestru ...a tu poznám asi 10 ludí ....citim sa tu sama :(
ja som sa zase rada vratila do regionu kde zdochol pes... citila som, ze velkomesto neni pre mna 🙂 k autorke temy - uz vies co ti vadi - osamelost, chybaju ti blizki ludia a skus porozmyslat co by sa dalo urobit. mozno navstevy aspon raz za 2 tyzdne apod.
@ivana1410 no neviem, možno ak prídu detičky, pribudnú ti nové priateľstvá, ale možno na RD a MD to na teba ešte viac spadne
nástup do škôlky môže znamenať posun vpred, deti budú mať kamošov, ty možno ich mamy kamošky,...ale vždy je to o tom, na akých ľudí narazíš a hlavne, na tvojom cítení, či si dokážeš zvyknúť, či ti ten hektickejší život vo veľkom meste vyhovuje
lebo nie každý je taký
napr. ja 😀 😉
mne stačí ísť do BA na výlet a prídem neskutočne ohučaná, unavená, z ľudí, premávky, vzduchu,....
ja proste by som v žiadnej metropole sveta nevydržala 😀
mne skôr vyhovujú menšie mestá, resp. vidiek
priatelia sa dajú nájsť všade, rodina chýba každému inak,....ale vnútorný pocit neoklameš 😉
@ivana1410 Ahoj, to, s čím máš Ty problém, nie je o bydlisku a už vôbec nie o tom, či Bratislava, alebo vidiek (lebo týmto smerom sa táto debata začína uberať). Je Ti smutno, lebo si ďaleko od rodiny, či už si v BA, alebo na malej dedinke, alebo hoci v New Yorku. Ak máš možnosť, vyber sa na dlhšiu návštevu k Vašim, určite aspoň na pár dní, lebo po krátkej návšteve Ti zostane ešte intenzívnejší pocit, že Ti chýbajú. Treba dať rodinke čas, aby Ti zase začala "liezť na nervy", uvidíš, ešte sa rada vrátiš k priateľovi do BA. 😀
Ináč, ja som rodená "Blaváčka", odsťahovala som sa na vidiek a už by som sa do svojho rodného mesta nevrátila ani za nič na svete. A to tu, na dedine, poznám ešte menej, než tých Tvojich 10 ľudí. 😀 😉
ja pred 3 rokmi som sa nastahovala k priatelovi, do podnajmu, ale ani teraz necitim tu skvelo, a to ak dieta mame.... poznam tu asi 10 ludi okrem svokrovcov 🙂
ahoj, ja som byvala aj v liptovskom mikulasi, potom v nitre a teraz pri trencine. je jedno, ci byt, ci dom. nezvykla som si zatial nikde. iba akceptujem, ze momentalne sa nachadzam tu. tiez som nikde nikoho nepoznala, okrem ludi z prace, ale cela rodina zije na orave a navzdy bude moj domov tam, kde su oni, hoci uz aj tu mam svoju rodinu. ale to je taky trochu mensi domov.
Ja som taky typ, ze si zvyknem vsade a to doslova zo dna na den. Niekedy mam pocit, ze je vsetko nanic, ale to je normalne ked som "mimo" vsetkych (rodina, kamarati). Neboj, aj teba ten pocit prejde.
bohužial mne 7 rokov je tu veľmi zvláštna mentalita všetci čo sa sem prisťahuju to tvrdia ale ja som si zvykala ťažko.
Ja som si nezvykla vobec a neviem ci si niekedy zvyknem. Niekedy si myslim, ze keby moj muz povedal, prestahujeme sa , tak som do 10min.zbalena. snazim sa to kompenzovat tym, ze kazde prazdniny travime doma, pri rodine, pri znamych. A to tu nemame nikoho, tak si viete predstavit, ake to je tazke. Ludia su dnes taki uponahlani, iba robota a domov, ale nikoho neodsudzujem, keby clovek nemal pracu tu a rodinu inde.....
ja som naozaj pocítila že som doma až vtedy ked som prišla do rodičovského domu a tam som taký pocit už nemala 😀 teraz bývame 2,5 roka v našom dome predtým sme bývali v byte chvílu u svokrovcov tak tam som to brala a vedela že to je take prechodné no potom ked sme sa nastahovali do domu vedela som že si tu proste musím zvyknut a nebol to taký problém aj ked som sla k rodicom vzdy som vravela ze idem domov 😀 dnes uz tak nepoviem :D
@ivana1410 my sme tiez kratko v BA a nepoznam tu skoro nikoho...byvanie super, vytesujem sa, ze mame nieco nase, ze nebyvame u mojich, alebo jeho rodicov...prve mesiace mi bolo smutno, ked sme boli na vikend u rodicov a museli sme ist naspat....teraz to uz nejak tak nevnimam....
jedine, co obcas na mna dolahne, ze ziadna kamaratka, nikoho znameho nestretnem...ale zas, casom clovek spozna novych ludi....
@drobec1990 odkial presnejsie v ba ste?
ja tu nepoznam nikoho:D fakt dvoch troch...
Mne rodina tiez vzdy chybala.myslela som,ze je to dialkou.no dnes som 5km od rodiska a smutim tiez.u mna je problem vo mne.ze mame vela nevypovedaneho.nemala som dobre vztahy s mamou.a vycitam si,ze sme mohli aj krajsie zit.je mi luto rodicov,lebo mame svojske povahy a mali sme svojsku vychovu...takze z toho prameni moja nespokojnost.byt tebou vezmem si aspon 2 tyzdne dovolenku a idem domov a uvidis,ci je za tym nepretrhnute puto alebo jednoducho nie si stavana na zivot vo velkom meste.a su ludia,ktori nemozu zit bez rodiny.ak to tak citis,tak sa vrat
Jaj ked sme s muzom zacali zit spolu sme sli z puchova obaja z panelaku do liptovskeho mikulasa do takej malinkej dedinky kde raz za den bus chodil 10 domov a konec do dnes na to krasne spominam aj ked sme sa krhlickovali v detskej vanicke kurili krbom a varili na malom plynovom sporaciku alebo na velkej peci a bolo mi jedno kde som hlavne pre mna bolo ze sme spolu po roku sme sli do zlína tam zili rok a na koniec sme sa vratili k muzovej mame a tam zili 6 rokov a dnes to je dva týždne čo sme v nasom domceku a vsade mi bolo super lebo som mala muza pri sebe nic ine pre mna neexistovalo a ani nebude.
@ivana1410 petrzalka 🙂
@drobec1990 ja to iste byvam v BA asi tri roky s manzelom a stale mi je smutno mala som dokonca aj viac prac ale ked som odisla vztahy sa zrusili.., jedine si pisem s kamaratkami z vysokej alebo strednej skoly a ked vyjdem von idem MHD to su len nadavky na BA a ludí ../pochadzam tiez z mesta/ na BA si nidky nezvyknem doteraz som neisla autom sama po tomto meste a ked idem s manezelom tak ostarnem o pat rokov neskutocne arogantni , namysleni , trapni ludia v tomto meste..podla mna
Ako dlho som si zvykala? Hm, asi si ešte stále zvykám....V máji 2008 som sa presťahovala s mužom - 200km od našich, 250 km od svokry 🙂 Hoci trvalé bydlisko mám dávno zmenené, stále sa cítim ako H-čanka nie Ž-čanka 😉 Aj deti už mám a neustálilo sa to. Práve takto si uvedomujem, že napr. pomoc od rodiny - postrážiť na hodku krpca, kým idem so sebou k lekárovi, mi fakt chýba. No najviac mi chýba prostredie, voľnosť, kopa skevelých ľudí okolo mňa. Na 52m2 sa ledva zmestia 4 osoby, niekto ešte návšteva, U našich nás je kopáááá. Bežne viac ako 10 v jednom dome 😉 Takže ja každú voľnú chvíľu využívam na cestovanie k našim. V lete tam trávim aj niekoľko týždňov. Aj teraz som bola na 2t pred sviatkami. Dokonca aj môj syn už teraz vraví, že u našich je lepšie. 😉
A mne sa v Ba byva dobre🙂 Kludne by som sice ozelela niektore javy, ale na druhej strane, je tu plno moznosti, len treba chodit von. To,ze poznas malo ludi, je stav docasny. Ja tu tiez nepoznam davy, ale mne to ani nejak nevadi. Nastartujem bike a letim aj sama...🙂 kde je vola, tam je cesta🙂
@ivana1410
no ked sa vydas, uz budes mat rodinu v BA 🙂
Ja som si na BA rychlo zvykla, spoznala som tu kopec skvelych ludi, mam kopec aktivit, su tu divadla, kina, rusny zivot... je to taka vacsia dedina ale nevadi...
Uz si by som sa nedokazala vratit z regionu, z ktoreho pochadzam..vzdy ked tam pridem..mam pocit, ze zdochol pes..proste nuda, nuda, nuda..!!
Planujte si s praitelom spolocne akcie, v okoli sa da ist na tolko vyletov..chodievajte na rozne kurzy, zoznamujte sa aj s inymi ludmi, dajte sa na dobrovolnictvo... 🙂