Celý život nám problém s tým, že sa červenám a hanbím... rozprávať pred ľuďmi, o sebe, v krízových momentoch v práci radšej skloním hlavu, aby som s niekým neprišla do konfliktu...som prehnane precitlivelá, všetko si beriem k srdcu...stále dookola počúvam v svojej hlave aká som neschopná, či všetko neviem.... Pomoc. Ako sa stať zdravo sebavedomým človekom? Nevyrastala som zrovna najpriaznivejšom prostredí, otec všetko kritizoval, muselo byť všetko tak ako on povedal...nemali sme šancu chodiť na krúžok, čo nás bavil ..to nepodporoval. Iba veci, ktoré bavili jeho...nevravím, že celé moje detstvo bola katastrofa - práve naopak, nic nám nechýbalo, rodičia sa starali...akurát, že sme nemohli robiť to, čo sme chceli, ale iba to, čo podľa nich bolo správne. Tak to bolo aj pri výbere školy - kaderníčka pre otca nebolo povolanie (aj keď som sa ňou veľmi chcel stať), jeho deti musia byť študovane... Atď atď atď... Stal sa zo mňa človek s nulovým sebavedomím...
Celý život som sama pre seba nie dosť dobrá...si preto, že som nesplnila nejaký imaginárny obraz svojich rodičov, stále s tým bojujem. Hanbím sa rozprávať, nezvládam dlhšie rozhovory....a nedaj bože sa má niekto spýta nieco osobné. Som momentálne červená a zahanbená....preto som radšej väčšinu času ticho... vadí mi to celý život, ale teraz som po materskej nastúpila do práce a obmedzuje ma to. Je tam super priateľský kolektív, ja som ako šedá myš ..neviem západnúť...lebo sa hanbím za seba... čo mám so sebou robiť.
@zelenakobyla123 neskuskusala som
Najlepsie je byt uprimna k sebe aj ostatnym. Prepacte, som hanbliva, majte so mnou trpezlivost. Ale som dobra v pocuvani, to mi ide.
Ono sa to casom a vekom utrasie, situacie v praci a okolo deti ta zocelia, budes sa musiet postavit za seba a svoje deti.
Nájdi si psychoterapeutku
Skúsila si vyhľadať pomoc psychológa?