Potrebujem pomoc. Všetko som skazila.
Pred troma rokmi som šla na medicínu (z veľkej časti to bol veľký nátlak okolia, pretože „nie je možné, aby som študovala niečo iné“. Tento tlak šiel odvšadiaľ, no hlavne od najbližších. Vždy som sa dobre učila, no odkedy somtu, život sa mi zmenil naruby. Prechádzam tak-tak, prenášam najťažšie skúšky, nebaví ma to, nemám motiváciu sa to učiť, cítim sa osamelo, cítim sa, že ma to maximálne nenapĺňa, nezaujíma, nie je to pre mňa, nechápem chémii a aj prenášam biochémiu a nedokážem sa ju naučiť. Každé skúškové sú psychické zrútenia, nespavosti, triašky, pred žiadnou skúškou som ešte nespala, ráno stále hodiny hnačiek, zmätenosť, po skúške vypínam aj na niekoľko dní, neviem kde som a ako sa volám, som nonstop prepracovaná, cítim ťažký kameň v hrudi ako pri pokročilej depresii, nepomáha mi psychológ, mávam stavy, kedy neviem ani kde som. Som pol roka na liekoch na spanie, ak nevezmem, ani nezaspím, zvyšujú sa mi dávky, nejde to ťahať donekonečna. Ďalšie skúškové som vyhorená, cítim sa hlúpo, neschopne, ako posledný človek na svete, akoby som na to zďaleka nemala, zďaleka sa nechytila, akoby ma opúšťali emócie, nepamätám sa, v ktorý MESIAC som sa naposledy smiala, nič ma neteší, nevidím motiváciu, už teraz viem, že ďalšie leto len budem mať skúšky, nemala som dlho prázdniny, ani zimné, ani letné, ani na dovolenke nebola, užmimo školy nemám priateĺov a v škole je maximálne falošný kolektív. Nemám čas na partnera, zažila som si kvôli medicíne rozchod a nemám čas si nájsť nikoho ani s ním byť a pri tom RODINA, VZŤAHY sú a dlhé roky pre mňa boli všetko,teraz som ale o to všetko prišla. Nemám sa kde a KEDY hlavne zregenerovať, žiadne záujmy nestíham ,rodinu nevidím, ľudí nevidím. Ja už naozaj zo zúfalosti a posledných síl sa vypisujem len tak na internete. Očakávam, že budem odsúdená, že čo tu robím, že som hlúpa, že nič nedokážem, že som sem nemala nikdy liezť, že preháňam, som príliš depresívna, príliš si všetko beriem a som precitlivelá a nemám takto na tomto odbore čo hľadať a je to „len učenie“ atď. atď. ale ja jednoducho musím ,musela som to napísať, bojím sa to v realite komukoľvek povedať,nikdy som sa necítila, že by niekto pochopil, skôr to boli reči tohto typu alebo že to bolo každému max. jedno, čo je asi aj tu,ale som rada, že som to zo seba dostala. Ak je tu niekto, kto si prechádzal niečim podobným, veľmi rada si vypočujem, čo ste s tým robili, lebo ja už nevidím svetlo na konci tunela. 3 roky odkašľané, žiaden normálny odbor (mám skočené len gymko) a som hanba pre celú rodinu, nemám priateľov, partnera NIČ.
Mam vystudovanu medicinu, ale uz od mala to bol moj sen, studium bolo tazke, no ked v 3. rocniku pribudalo aj praxe, bolo to cim dalej, tym viac zaujimave. Iste, ze boli aj krusne chvile, no nie az do takej miery, ako pises a vtedy som si vzdy uvedomila, ze sa pomaly ale iste blizim k cielu a k svetlu na konci tunela, ktorym bolo vykonavanie mojho povolania. Ak chces, kludne mi napis spravu.
Čo na to hovoria rodičia?
Ty vieš čo máš spraviť od začiatku to bol omyl.Je niečo aspoň trocha pozitívne prečo sa nakopnúť a dokončiť školu?Psychologicka Ta kam smeruje na terapii?
Tvoji najbližší si ešte nevšimli, že vďaka štúdiu je z teba troska? Alebo im je to jedno len aby sa mohli chváliť, že majú v rodine lekárku?
Vykašli sa aj ty na nich a daj sa dokopy. Potom rozmýšľaj čo ďalej. Ak vieš spraviť skúšky z tohto semestra tak ich urob a potom si daj pauzu.
Bud rada ze len 3 roky.
Co ta bavi? Co by si chcela robit ak by si mohla? Chod za tym. Skola aj odbor ta evidentne taha ku dnu. Tak skus nacrtnut riesenie co by si robila po odchode z nej. Chces zostat v zdravotnictve? Tak si pozri moznosti... socialne sluzby, sukromny sektor, vyzivove poradenstvo, fyzioterapia...moznosti je vela.. urob si kurz, nadstavbu .. alebo uplne zmenit obor? Zase co by si chcela a podla toho dalej, mozno aj inu VS. Hlavne neostavaj v niecom co ta takto zoziera. Okolie pochopi.
Suhlasim s @pribinak. Noramlne si oficialne preruš studium na rok. Zmen prostredie a sama uvidis co chces. Drzim palce. A ze prenasas skusku nejako neries. Poznam takych co študovali aj 10 rokov 😉. Hlavne klud, lebo takto skoncis v nemocnici ty. Lieky na spanie pol roka 🙈🙈🙈 to si daj radsej antidepresiva.
Ja som lekárka, môžem ti napísať súkromnú správu z vlastných skúseností.
chyba bola, ze si sa nechala dotlacit. teraz uz nevladzes. moja rada je, nezahod tie tri roky trapenia, urcite dokonci riadne semester a poinformuj sa o preruseni studia na studijnom. kludne si daj pauzu, najdi si pracu, chod do zahranicia, alebo kam chces a daj sa dokopy a premysli si to. ved nemusis robit lekara, mozes uvazovat aj nad klinickym psychologom alebo psychiatriou.
Vitaj v realite.Prebdene noci, spavat cez skuskove 3-4hodiny, priatelov Ti zostane len zopar..Rehola a priprava na pracu lekara.Bud si pred sluzbou alebo vyflusnuta po sluzbe..Mne tiez chvilu trvalo zistit, ze ja sa ucim inak, ze niektori sa biflili cele leto, aby potom hviezdili...Nadych vydych.Bud Ti medina stoji za to, lebo prax a atestacie su to iste, alebo odid a netrap sa..Dr
ahoj,napis mi prosim sukromnu spravu…🙂
Zbal sa a chod robiť do zahraničia. Oddychni si a premysli si čo chceš potom robiť