Výber školy - zamestnania

@april171 Záleží od detí o čo majú záujem, aké predmety im idú dobre, či by sa hodili skôr na technické smery, alebo by chceli pracovať s ľudmi, deťmi. Korporácie sú obchodné spoločnosti, majú rôzné zameranie. Záleží aj od známok, zdrav.stavu.

Odporucila by som deckam absolvovat karierne poradenstvo - lepsie porozumeju sebe, kam ich taha a aj ake maju moznosti...

Veda a výskum je skvelý, mňa štúdium/práca rozhodne napĺňa ... ale nie je to vec ktorú sa dá robiť len-tak, bez zápalu... Keď k tomu človek nemá vzťah, tak štúdium prírodných vied alebo techniky je náročné a práca na Slovensku frustrujúca 😅

ja mám vyštudovanú EUBA, som spokojná, ale keby som mala bunky na chémiu išla by som za zubnú techničku alebo priamo za zubára. Prípadne farmaceut. Keď som sa rozhodovala pred rokmi, váhala som medzi policajnou akademiou a EUBA, no vybrala som si ekonomicky smer nakoľko aj strednú školu som mala obchodnú.

Dcéra bola u psychologický na testoch pre lepšie rozhodnutie sa ohľadom vs.p
omohlo jej to.Syn gymnazista chce byť lekárom vedcom .zrejme ovplyvnený pandemiou.Zalezi.ci sú študijné typy.ci sú ochotní sa celý život učiť ako napr.lekari alebo skončiť vs a žiť len z toho.

@april171 Ísť za tým, čo chcú, čo ich baví. Opýtaj sa ich, ako by vyzerala ich práca snov. Aké vzdelanie na to potrebujú. Veda a výskum sa robia v mnohých odboroch. Veda a výskum sa robí všade tam, kde neplatia nabiflené poučky z kníh, kde sa používa vlastný rozum, kde dokáže obrátiť zaužívané nelogické pravidlá, ktoré potrebujú nový mladý pohľad. Niektoré zamestnania takéto zmýšľanie neznesú, idú presne podľa toho, čo majú urobiť a nevynikať z radu.

@ivkazba Toto je presne príklad, na ktorom vidieť ako online diskusia pôsobí skreslene. V živom rozhovore by si na mňa nevyskočila, lebo by z tónu hlasu, mimiky bolo jasné, že nikoho na nič nenahováram, že to bolo zveličenie.
Samozrejme, že nikoho nebudem nútiť študovať niečo, čo nechce.
Zdravotníctvo neprichádza do úvahy, nikto z rodiny a ani deti k tomu nemajú vzťah, takisto právo.
Samozrejme, že sa decká rozhodnú samé, ja im však chcem len ponúknuť nejaké informácie, názory, niečo, čo chýbalo mne, keď som sa rozhodovala, aj keď to bola iná doba.
Čiže možnosť povedať im, pozri, keď vyštuduješ ekonomiku, môžeš pracovať ako toto a toto a čo tá práca zhruba obnáša a či sa ňou dá nejako uživiť.
To kariérne poradenstvo nie je zlý nápad.
A pokiaľ ide o to, čo človeka baví, neviem, zdá sa mi to stále nízky vek na to, aby človek vedel, čo ho baví. Určite sú ľudia, ktorí možno od detstva vedeli, čo by ich bavilo, ale väčšina podľa mňa nemá predstavu, čo by chceli robiť. A ďalšia vec, človek sa vyvíja, to čo ho bavilo v 20ke ho nemusí baviť v 40ke, preto by možno bolo fajn študovať niečo, čo nie je jednostranne zamerané, aby mohol človek v priebehu života aj zmeniť prácu.
Prípadne niečo, z čoho získa také schopnosti, že sa bude vedieť zamestnať v rôznych oblastiach.

@april171 Čo deti baví, vedia od mala. Učia sa to hrou a ako dospievajú, zistia, že ich to a to nebaví, lebo ten dospelácky život nie je hra. Keď prídu na VŠ alebo do zamestnania s nechuťou, že to nechcú robiť sami od seba, stratia sa v povinnostiach, nenapĺňa to ich duševné potreby. Nájsť si v akejkoľvek práci niečo pekné, pre čo tam budú radi, je umenie. Na prahu dospelosti stratia svoje detské sny, ale majú plno ideálov. Na vš a v práci o niektoré ideály prídu, ale tie, ktoré majú v sebe zakorenené veľmi hlboko, si budú pestovať.

@april171 základ toho, čo som napísala (a vôbec nemyslím, že som na teba vyskočila) je to, že nedávaj nápady deťom ty. Pretože logicky im budeš podsúvať to, čo je sympatické tebe. Nechaj nápady na nich a ty im len daj objektívne výhody a nevýhody tej ktorej pozície a zamestnania. A ak s tými nápadni nevedia deti prísť samé, čo je normálne, veď nie každý vo veku 15 či 18 rokov vie, čo chce v živote robiť, tak potom kariérne poradenstvo je možno cesta. Aby im tie obzory otvoril niekto, kto to urobí bez toho, aby ich ovplyvňoval.

A k tomu korpotátu, že nevieš, čo je tam potrebné. Ja mám iba SŠ, som zdravotná sestra, v korporáte som roky pôsobila v strednom a vyššom manažmente a dnes podnikám. Takže nie je korporát ako korporát. Ad1 v rámci korporátu pôsobia firmy v oblasti finančného sektora, stavebníctva, IT, atď. A potom v každom z nich sú rôzne pozície. HR, IT, manažérske pozície kde je potrebné mať odborné vzdelanie, manažérske pozície kde nie je potrebné mať odborné vzdelanie, analytici, reporting, marketing. Napríklad z môjho pohľadu by som nechcela, aby išlo dieťa na gymnázium.

A že dobré by bolo vzdelanie, ktoré nie je jednostranné. Nuž, marketing môže robiť v IT korporáte, u developera, v banke ale aj v neziskovke. Ale ak chce projektovať domy, tak bez jednostranného a konkrétneho vzdelania sa nepohne.

Z osobných skúseností so stredoškolákmi môžem povedať, že v drvivej väčšine veľmi skoro vedia, v akom odbore chcú pokračovať v štúdiu. Následne už len dolaďujú konkrétne študijné odbory napr či priamo medicínu alebo vedný odbor, farnaciu. Rovnako sa napr rozhodnú pre právo a už len dolaďujú, ktorá škola a aké zameranie práva.
Práve v tomto im veľmi pomáha osobne sa zúčastniť veľtrhov univerzit napr v Bratislave, Brne. Tam majú možnosť hovoriť priamo s profesormi, študentmi, ex študentmi daných vysokých škôl. Majú možnosť zistiť, čo obnáša štúdium jednotlivých študijných odborov, vidia, aká atmosféra je na škole, prístup pedagógov, ako sa škola prezentuje, ako to vnímajú reálni študenti tej školy.
Vždy si veľmi pochvaľujú decká po týchto veľtrhoch, prípadne DOD.
Držím päste pri výbere školy.

@april171 zamerala by som sa aj na to ake su osobnosti (napr https://www.16personalities.com/sk/bezplatny-te...) a k tomu nieco hladat - napr ak je niekto silny extrovert a nema zmysel pre detial vo vyskume by ho to asi nenaplnalo.. Podľa vysledku si vedia vygooglit nejake tipy. A zoznam profesii najdes napr na istp alebo na profesii

@ivkazba Ja som túto diskusiu založila aj preto, aby som si aj ja nejako rozšírila obzory. Ja sa totiž v rámci rodinných debát snažím s deťmi baviť aj o takýchto veciach, nakoľko viem, že to budú rozhodnutia, ktoré ovplyvnia celý život. Ja viem, že sa o takých veciach bavia aj so spolužiakmi, kamarátmi ale ja mám rada tie chvíle, keď spolu rozoberáme veci.
Pre mňa bol ťažký aj výber strednej školy, ale nakoľko k ničomu špeciálnemu neinklinovali, remeslá ich nebavia, učili sa dobre, tak gympel bol jediná voľba.
Ja netuším o mnohých zamestnaniach aké existujú, keby som sa vedela vrátiť v čase, hľadala by som zamestnanie, kde by som mohla byť nomádom, a nemusela byť na jednom mieste, to v dobe môjho výberu školy ešte nebolo.

@april171 medicina alebo IT

@nwnw To nie je také jednoduché, písala, že medicínu nie, o IT má dosť mladých ľudí záujem, len nedá sa vedieť či aj títo. Niekedy to vie aj napr. triedny učiteľ, ktorý to dieťa pozná.

ak maju radi jazyky, tie velmi otvaraju dvere do korporacii. cim lepsiu, vyssiu uroven cudzich jazykov clovek ma, tym lahsie si najde miesto v medzinarodnej firme v administrative. su stereotypne, ale aj dynamicke pozicie, kde sa clovek ozaj nenudi. mne na trhu prace velmi pomohlo spanielske bilingvalne a vysoka uroven anglictiny. skoda, ze neviem aj nemcinu, ta je ziadana.

Ja určite by som nič za nich nevyberala. Škola nie je všetko. Keď majú vlohy nato byť napríklad šikovní IT, architekti, medici tak sa im nebude dariť ak pôjdu jazyky, učiteľstvo, herectvo študovať alebo naopak. Nechaj ich samé rozhodnúť, predsa to nie sú malé deti a prostredníctvom detí si plniť svoje sny, čo možno ty ľutuješ, že si neštudovala (dedukujem z toho, že sa ti nedarí ich presvedčiť na vedu) je podľa mňa hnus. Ja by som na tvojom mieste ich len podporovala v tom, akým smerom sa vyberú a nevnucovala im svoje predstavy.

@april171 Ok, čiže medina, právo, remeslá sú vylúčené.
Zamestnať sa priamo po gym sa môžu napríklad v obchodných reťazcoch, pomocné sily vo výrobe, dohodári anketári. To môžu robiť popri štúdiu na VŠ. Po jej skončení sa latka zodpovedných prác posúva vyššie a pravdepodobnosť narastania kariéry sa zvyšuje. Ak ochutnajú manuálnu prácu, možno budú o to vďačnejší za prácu s ľuďmi a naopak, ak im zavonia pach človečiny pri práci s ľuďmi, budú vďační za tú manuálnu. Takže Tvoja túžba, aby mohli byť nomádi a skúsiť toho viac, by bola splnená. Výbrat viac príbuzných odborov na viacerých VŠ, keďže sa na prijímačky musia pripraviť a byť prijatým. Šli by ekonomickým smerom? Baví ich príroda, alebo inklinujú k humanitným predmetom? Rozvinuli by to ďalej filozofický smerom? Na jednotlivých fakultách sú ponuky odborov stále niekoľko rokov, niektoré odbory sa menia podľa dopytu trhu práce. Určité univerzity umožňujú štúdium súčasne na viacerých fakultách v jednom odbore.

V prvom rade nech dajú na pocit, nie na rozum a potom nech zapoja aj rozum, ale pocit musí prevládať. Ich podvedomie vie najlepšie, čo je pre nich to správne. Netreba hľadieť na to, čo sa finančne najviac oplatí, peniaze sú dôlezité, ale nie najdôlezitejšie. A už vôbec sa neriadiť predmetmi, ktoré im idú. Mne išla matematika, fyzika, chémia a išiel som na fakultu humanitnych a prírodnych vied, vyštudoval som učiteľstvo a nakoniec som hasič, lebo to povazujem za svoje poslanie a nikdy som neriešil plat, ale vnútorny pocit.
Strednú školu som si vybral podľa psychológa a bola to najväčšia chyba.
V treťom ročníku na strednej už určite vedia sami kam chcú ísť na vysokú (smer), mne rodičia dali voľnú ruku.
Najväčšia životná chyba je ak rodicia vyberaju svojim deťom smer štúdia. Sú výnimky, kedy sa zhodnú rodicia aj deti, to je naj prípad.
V každom pripade vnútorný pocit je základ 😉

Dôvod, pre ktorý by sa mali rozhodnúť sami, je jasný. Keď sa niečo neudeje podľa plánu, kto bude na vine? Ten, kto ich na to nahovoril. Ak sa na dané štúdium a následne uplatnenie nahovoria sami v sebe, namiesto hľadania vinníka sa radšej pozrú na ďalšie možné cesty, ako sa k danému cieľu dostať. Naučia sa prekonávať prekážky a učiť sa, že nie sú vinníci, ale že tie prekážky potrebujú, pre svoj rast, pre ich poslanie.

Nechaj svoje deti na pokoj rozhodovat sa ako to oni citia ...deti si menia svoje sny uz na zakladnej skole ci strednej skole, niektore aj ked vystuduju tak sa aj tak niektore v tom nenajdu a pritom ked si zoberes dnesnu dobu tak je malo ludi co robi to co vystudovali alebo co si zaumienili robit ....to aj ja som si na zs myslela ze budem sekretarka 😂 a zas moja mama si myslela ze budem ucitelka 🤣 a nakoniec sa mi omylom riaditelky strednej skoly zmenil smer o 180° na uplne inu kolaj a z nej zase na iny smer kde mi je aj vs prd platna ako aj mojim znamym co zarobis riadne baliky s kurzami nez tym ze roky sedeli a dreli v skolach

Ďakujem vám za odpovede, avšak podľa odpovedí som pochopila, že došlo k nedorozumeniu, čo je asi bežný výsledok online diskusií.
Nikde som nepísala, že chcem za moje deti vyberať povolenie, či školu. Ja som len chcela aj takýmto spôsobom získať nejaké informácie, ktoré im môžem povedať, keď sa budeme spolu rozprávať, nakoľko nikto nevie všetko, takže aj ja mám len nejaký úzky pohľad na možnosti, aké by mohli mať. O nič viac nejde.
Cieľom bolo možno získať nejaké názory, tipy aké školy, zamestnania by ste si vybrali, keby ste sa znovu rozhodovali, lebo rozhodovať sa v 18tich a v 40tich rokoch je podstatný rozdiel, jednoducho bežná debata.

@april171 ircite chod s nimi na ten veltrh univerzit byva na jesen dcera si velmi pochvalovala

co sa tyka zamerania ake predmety im idu v skole co ich bavi ? moznosti je vela jazyky uz dnes nestacia

@april171 Deti majú častokrát sirší rozhľad ako ich rodičia a ked chodia obidvaja na gymnázium, tak aj škola im dáva informácie aké majú v budúcnosti možnosti.
Myslím, že k žiadnemu nedorozumeniu nedošlo, my sme ťa dobre pochopili a nikto ti striktne nenapísal, že ty chceš vyberať za deti školu kam pôjdu.
Základ je, už keď sa s nimi budeš o ich smerovaní baviť, aby si im spomenula, že by sa mali riadiť svojim vnútorným pocitom a aby sa sami rozhodli kam pôjdu na vysokú, nech si nedávajú radiť ani od vás ako rodičov, ani od kamarátov, učiteľov, frajerov, .... 😉 V ich veku už by mali mať predsa nejaký cieľ a plán do budúcna.

@april171 Ja som pragmatik a vediem k k tomu aj deti. Je fajn, ak ich práca bude baviť, ale dôležitá je aj mzda. Len hlupák bude žiť z ideálov. Sama mám 2 VŠ diplomy, ale neživím sa tým, čo je na nich - moja mama tiež razila teóriu: študuj si, čo Ťa baví. Štúdium ma síce bavilo, boli to fakt krásne roky, ale realita ma rýchlo preflieskala. Čiže moje deti vedia, ktoré oblasti sú dobré platené a tým smerom sa orientujú. V rodine a medzi známymi máme absolventov rôznych VŠ, deti vedia, čo robia a ako si žijú. To je ich motivácia. Takže určite nepôjdu hunanitným či umeleckým smerom a rozhodne pôjdu študovať mimo SR - takže pozornosť venujem cudzím jazykom (v zmysle, že ich ovládanie je cestou, nie cieľom). Dcéra chce byť zubárka/lekárka/biochémia. Synovia inklinujú k počítačom a keďže muž je absolvent strojárskej fakulty, takže ich nenápadne tisne aj týmto smerom.

@heleninamama To nikto nevie, čo bude robiť, či to na čo bude mať VŠ, mám jednu sesternicu, ktorá sa venovala vystupovaniu vo folklornej skupine a tiež jej mama povedala, že to ju neuživí, tak išla aj na VŠ pedagogickú a ani teraz, keď už má vyše 40 rokov neučí, ale stále zostala pri tom súbore a uživí ju to.

@april171 Rozumiem správne, že potrebuješ príbehy? Ako sa na výber pozeral v 18ke a ako by sa na to pozrel opäť v koži 18 ročného? Pretože názor na výber sa naozaj mení vekom.
Ak teda ide o názor takéhoto typu, mne v 18 je vraveli, aby som šla na medinu. V tom čase som mala svoje dôvody, prečo tam ísť nechcem. Nik mi nehovoril, staň sa liečiteľom duší. Šla som na prírodné vedy pre silnú túžbu po výskume a objavoch. Trh práce mi však neumožnil túto moju túžbu uplatniť v slovenských pomeroch. Šla som ďalej na veterinárnu medinu, znova pre tú túžbu po výskume a objavoch a tentokrát aj pre zahojenie rany človeka, ktorý by ma v tom bielom plášti stále rád videl. Nuž, pracovne som si veterinárnu ambulanciu nikdy neotvorila. Musela som zarábať, ako som vedela a s dostupnými prostriedkami. Popri práci som študovala ďalej externe a najkrajšie roky večného študenta päť ročného štúdia s trvaním desiatich rokov považujem za najplodivejšie obdobie výskumu a objavov. Ak by som si mala vybrať v 18ke znova, idem rovno na kriminalistickú psychológiu a psychológiu trestných činov. Ale to je len môj súkromný a nie objektívny pohľad.

Strašne veľa ľudí vyštuduje jednu VŠ a robia niečo úplne iné. A šancu sa uplatniť za dobrý plat majú všetci psychológovia, veterinári, farmaceuti, fyzioterpeuti, maséri, zubári, architekti, manažéri, právnici, herci... kľudne im vymenuj všetky povolania na svete pretože každé jedno sa oplatí robiť a je potrebné. Jednoducho z každého povolania ak budú nešikovní skončia na úrade práce a ak budú šikovní a robiť prácu "srdcom" budú úspešní najmä keď budú pracovať ako súkromníci/v zahraničí a nie ako štátni zamestnanci. Žiadna škola nie je zbytočná, žiadna škola nezabezpečí úspešnú budúcnosť.
@april171

@katkamatka7 Áno, možno nejaké príbehy, kedy človek skôr vidí okolo seba nejaké zaujímavé zamestnania alebo schopnosti
@heleninamama schopnosť uživiť sa je tiež pre mňa dôležitá, prácu ako hobby si môže dovoliť možno dedič Elona Muska 🙂
Ja z rozhovorov s deťmi nemám zatiaľ pocit, že by vedeli, čo chcú robiť. Možno nejaké predstavy majú, ale tie tiež vychádzajú len z toho, čo sami poznajú.
Aj keď asi dôležitejšie než škola budú zručnosti, ktoré nadobudnú, či už školou alebo prácou, pričom jazyky sú samozrejmosť.

@april171 Je veľmi pekné a príjemné, že svojich potomkov vedieš k rozhovorom. Cítiš, že majú v Tebe oporu a že Ty potrebuješ ešte niečo pevné, čoho sa chytiš, aby si vedela, že ich vedieš pevne.
Inšpiráciu pre hľadanie práce som našla počas prechádzania okolo útulku pre bezdomovcov. Pri predstave, akí boli ako deti, čím si prešli. Rozhovory s nimi. Ako dokázali zo samého bahnivého dna vstať. Čomu sa v živote dá vyhnúť a čomu s napätím všetkých síl veľmi ťažko. Inšpirácia pre školu v samotných školách, študentoch, v ich small talk rozhovoroch. V zahraničí, kde platia úplne iné zákony a na Slovensku sú na smiech a naopak.