Dobrý večer, potrebujem sa vyrozprávať a poradiť sa s vami.
Ako doktorandka som dostala na starosti študentku, druháčku, ktorá chce u nás pracovať na výskume a vypracovať bakalársku prácu. Nie som odborník, takže nechcem robiť závery a diagnostikovať ju, ale podľa toho čo som prečítala sedí na ňu ADHD. Ona sama nič také nespomínala a neviem či a ako sa jej na to spýtať. Ale pri ničom neudrží pozornosť, čokoľvek ju rozruší a kedykoľvek je schopná všetko pustiť a odbehnúť k niečomu inému, reaguje dosť impulzívne a na dobré mienené rady niekedy reaguje vzdorom.
Problém to je, lebo v najlepšom prípade takýmto konaním len pokazí experiment a bude ho musieť zopakovať, ale v tom horšom sa môže pokaziť drahé prístrojové vybavenie a v tom úplne najhoršom by mohla ublížiť sebe. Okrem toho to celé vyrušuje mňa, nemôžem ju nechať pracovať samostatne, takže mi to berie veľa času, ale okrem tejto pedagogickej činnosti sa odo mňa očakáva aj vedecká a vlastné výsledky. Nie je to "moja" prvá študentka, ale takýto problém som ešte nemala. Musím jej behať za zadkom, lebo panikári, nedáva pozor čo robí a párkrát som už musela zachraňovať situáciu a aj tak si nikdy nedá povedať, aby sa sústredila na to čo práve robí a nebehala hore dolu.
Jednoducho ju nezvládam a nie som si istá ako to riešiť. Neviem či a ako sa s ňou naučiť pracovať, či by som nejak mohla zmeniť svoj prístup alebo to riešiť s vedúcou výskumnej skupiny. Ona vie aká je, ale nevie ako veľmi to nezvládam. Nechcem sa tej kočky nijak dotknúť, lebo po osobnej a kamarátskej stránke sme si sadli, len v pracovnej je to hrôza. Rovnako sa jej nechcem zbaviť s tým, tak že ju dajú "na krk" niekomú inému, rada by som k tomu pristúpila nejak komplexnejšie. Možno tu má niekto skúsenosť a dokáže mi poradiť alebo si rada prečítam aspoň vaše názory. Ďakujem 🙂
@kacena4 Ide o prácu v geochemickom laboratóriu. Viem, že viac vyučujúcich s ňou malo problém, lebo nie vždy rešpektuje autority a slová z nej idú akoby bez filtru a sama hovorí, že má problém obesedieť na prednáškach, ale inak skúšky porobila dobre, takže pri učení obsedieť musí. BOZP má absolvované aj u nás, aj na každých povinných laboratórnych cvičeniach sa prechádza, ale mám pocit, že niekedy si tie riziká ani tak neuvedomuje. Už som rozmýšľala či jej nenaznačiť, že by bolo možno vhodné iné zameranie bakalárskej práce, no v zimnom semestri som to brala v pohode, trpezlivo, že sa zaúča a že každému to trvá inak dlho, ale stále to pretrváva a už toho proste začína byť na mňa moc. Stále som to odkladala, ale asi sa s ňou teda skúsim otvorene porozprávať a skúsim nejak bližšie zadefinovať tie pravidlá. Ďakujem veľmi pekne 🙂
Skús sa jej na rovinu spýtať čo by jej pomohli sa.sustredit,ak má.adhd to čo popisujete neovláda ale ver že sa.snazi keď je až u vás,že si ublíži alebo pokazí stroj sa nemusíš bat,.Adhd neovplyvňuje intelekt vieš.co myslím ? Ona sa nebude vedieť sústrediť nikde, ty.ako učiteľka to proste.musis zvládnuť ,tak ako keď.maju na ZŠ.ucitelky v triede 3deti s.adhd
mat adhd v ZŠ je uplne ine ako ho mat na VS kde sa dieta pripravuje na povolanie, ak proste ma vybraty odbor, smer ktory je nezlucitelny s jej diagnozou (ak ju ma) treba ju nasmerovat inam, urcite by som to prebrala aj s nadriadenou aby ste sa na to spolocne pozreli a prehodnotili
@didi2102 Určite som nechcela naznačiť, že si myslím, že je hlúpa alebo má nižší intelekt a ani si to nemyslím, viem že teoretické znalosti má na super úrovni a preto si aj myslím, že skôr teoretickejšie zameranie v tomto odbore by bolo pre ňu možno lepšie. Viem, že sa snaží, ale nedáva pozor na detaily, ktoré sú pri tomto type práce dôležité. Príklad - extrahuje nejakú matricu kyselinou, prebieha tam acidobazická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje plyn, ak po ukončení nedá hneď preč zátku, lebo ju niečo vyruší, odbehne robiť niečo iné inam, tak to proste strelí a tažká sklenená zátka, ktorá vyletí môže niečo rozbiť ale i vyletieť do tváre, tomu kto je blízko. Takže si myslím, že moje obavy o bezpečnosť sú na mieste, upozorňovala som ju na konkrétne veci, aj na to aby sa vždy sústredila len na to čo práve robí niekoľkokrát. Snažím, ale nemám pedagogické vzdelanie, stále sa sama učím učiť, ďalej by som chcela pracovať skôr vo vede ako za katedrou a neviem úplne ako to zvládať. Keby som sa mohla venovať celý deň jej, nebol by to problém, ale potrebujeme už aby mohla pracovať samostatne, hlavne ak zostane u nás aj na ďalšie štúdium. Ďakujem ale, ten rozhovor určite bude, len som sa nejak nevedela doteraz dopracovať k správnej formulacii.
Ja učím,študovala som chémiu,čiže chápem tvoje obavy ohľadom tohto no mne osobne sa nepáči že sa tieto deti/študenti podceňujú , len preto že potrebujú viac pozornosti, ako prvé by si sa s ňou mala porozprávať , či mala neake problémy v škole a či ju to baví v Tom labaku,že musí viac dbať na bezpečnosť a dôslednosť , keď nech si vypíše body ,.ako bude postupovať , ak bude akurát niečo náročnejšie robiť,budeš stáť vedľa nej a upozorňovať ju, ty si tam učiteľka a je to tvoja úloha, je to tvoja práca, viem že.ocakavas že bude samostatná ale sú aj študenti ktorym nič nieje a sú roztrziti, hlavný je rozhovor o tej nepozornosti,či je to pre teba komfortné alebo nie,poza jej chrbát nerob nič,komunikuje upozorňuje,možno aj ona príde NATO sama že.to nieje vhodné a možno len potrebuje kus zorientovať,ukľudniť sa
@kacena4 ak má Adhd , má nato papier a vie o tom,lebo by sa nedostala až na VS,takýto študenti sú bežne na VŠ a je to zlučiteľné s bežným životom , skor autorka má začať komunikovať ako dospelí človek a nie poza chrbát riešiť a preháňať lebo dotyčná študentka nevie ale chce sa naučiť pracovať v labaku,sama píše že to po pedagogickej stránke nevie až tak
Neviem, ci toto dokazes na pedagogickej urovni nejako ovplyvnit. ADHD je diagnoza, ten mozog jednoducho od narodenia funguje akosi inak na biologickej urovni...nefunguje to tak, ze ked ju budes viac upozornovat, tak sa to zlepsi. Nemusi prist k zlepseniu, lebo bohuzial aj keby sa zo vsetkych sil snazila sustredit, tak to jednoducho nejde, nedokaze to ovlyvnit volou ani sebazaprenim. Preto ani nema zmysel sa na nu nejako hnevat.
Na druhej strane by mohli pomoct nejake konkretne kroky, pomocky. Napr. nastavenie casovaca na kazdu ulohu, nechat ju v tichosti sa sustredit, nehovorit na nu pocas plnenia ulohy, lebo akykolvek vnem ju moze rusit. Spisanie checklistov, postupov, kde si bude krok po kroku odfajkavat, ze dany krok splnila. Vizualne, farebne povyznacovat na viditelne miesta dolezite informacie, atd.
No a potom po pedagogickej stranke predovsetkym motivovat, chvalit, povzbudzovat. Ludom s ADHD prirodzene chyba dopamin a prave preto potrebuju casto pocut pochvalu, ktora ten dopamin v mozgu aktivuje.
@didi2102 viem, že v škole problémy má s deadlineami, o tom sme sa rozprávali a keď som jej povedala, že z vlastnej skúsenosti viem, že robiť veci na poslednú chvíľu sa môže vyplatiť, akurát mi niečo odvrkla, ale to už je iný problém, rovnako reaguje aj na učiteľov, ako som hovorila mala s niektorými už drobné konflikty. Ja som sa s ňou o tej pozornosti samozrejme rozprávala, lebo veď ju na to upozorňujem aj prosím, ale nikdy na to nejako nereagovala, preto neviem či sa jej spýtať priamo na diagnózu, lebo na otázky, či jej vyhovujem ja ako tá čo ju školí vždy povedala, že áno aj že skupinu meniť nechce. No a ja som vnímaná hlavne ako vedecký pracovník, nie učiteľ, aj keď áno, musím mať aj pedagogickú časť štúdia, učím labáky a semináre + od začiatku zaúčam nových študentov, s čím som doteraz nikdy nemala problém, ja poradím aj miliónkrát, ale už pol roka za zadkom naozaj nikomu stáť nemôžem, lebo sa očakávajú sa odo mňa v prvom rade publikácie a rada by som skončila na čas, takže práca na vlastnej dizertačnej práci, možno aj preto robím z komára somára, lebo sa na mňa tlačí s výsledkami a toto zaúčanie mi berie veľmi veľa času.
@savanna Hnevať sa na ňu určite nehnevám, nikdy som ani hlas nezdvihla, ale niekedy už mám pocit, že mám dosť, hlavne keď sa mi kopí vlastná robota. Vždy keď robíme niečo prvýkrát, tak to robím s ňou a píše si z toho denník, pričom si má zapísať každú maličkosť, tak aby to po sebe podľa neho vedela zopakovať, aj ho potom spolu prejdeme, tak to skúsim ešte nejak upgradnúť, ďakujem krásne za praktické rady checklist sa mi veľmi páči 😊
Pre mna je toto velmi smutne citanie, pretoze mam doma "nestandardne" dieta, aj ked nie zrovna s ADHD, ale s AS a tiez sa stretavam s hlbokym nepochopenim od niektorych ucitelov, ktorí nerozumeju, ze iste veci to decko nerobi naschval.. Rozumiem tvojim obavam, zaroven mi je to velmi luto, ked vidim, ze ani na VS sa nestandardni ludia nestretnu s pochopenim. Citim z tvojich slov frustraciu...ver, ze to dievca ju citilo vo svojom zivote urcite viackrat. Skus najst cestu k nej, nelam prosim nad nou palicu, ale hladaj sposoby.. Rozhovor moze pomoct, ale skor rozhovor o tom, z coho mas TY obavy, nie o tom, ze aka je ona roztrzita, nemozna a pod.. Problem mas totiz v tomto momente pravdepodobne viac ty, nie ona. Verim, ze ked jej to povies, tak sa budete schopne dohodnut na niecom, co ti v tvojich obavach pomoze. A mozno to len potrebujes ty pustit.. Viem, ze sa moze vselico stat, ako pises, labak nie je zrovna miesto, kde sa daju robit chyby bez nasledkov, ale mozno si si vykonstruovala zbytocne obavy..
@akvi ďakujem za tento pohľad na vec, pomohlo mi to prečítať si to takto. Áno frustrovaná som, to je pravda. Aj keď som písala, že rozmýšľam, že by som to riešila s vedúcou, tak som to myslela štýlom, že ja to nezvládam a nestíham kvôli tomu svoju prácu, až sa cítim neschopná a mrzí ma, že jej to možno neviem ukázať tak ako by potrebovala a že by bolo možno vhodné, keby sme sa jej venoval niekto iný, ale zároveň nemáme v skupine asi nikoho, keďže ostatných nebaví zaúčať ani iných študentov a preto som sa prišla poradiť sem ako by som to mohla riešiť ja, skúsiť sa na to pozrieť trochu inak. Určite som to nechcela podať štýlom, že ona je neschopná, lebo si to nemyslím, ako hovorím teoreticky je veľmi zdatná a na odbore má určite svoje miesto, ale viem že napríklad podmienky kde bude mať úplný kľud jej u nás nikdy nebudem vedieť na 100% zabezpečiť, keďže sme prepojené labaky a stále si ku nám niekto pre niečo chodí alebo sa príde poradiť o svojej práci, preto som rozmýšľala či je to pre ňu úplne vhodné miesto.
To sa treba opytat jej, ze ako to vidi.. mozno to vie, vnima, ze jej to az tak nejde. Ale mozno aj nie.. Aj ked teraz vychadzam skor z tej diagnozy mojho decka, ktore by si vobec neuvedomovalo, ze je niekde problem. A podla mna aj ADHD mozu realitu vnimat uplne inak, moze ta prekvapit, ked ti povie, ze je z prace nadsena a miluje to tam a ma pocit, ze jej to ide a naplna ju to.. Toto ja mam obcas doma, ze mne sa nieco "zda" a moje decko vidi uplny opak.. Proste "iny mozog"..
A ešte by som doplnila, že iným zameraním som nemyslela iný odbor, dokonca ani inú výskumnú skupinu, ale skôr namiesto laboratórnej praktickej časti sa dá u nás venovať aj počítačovým simuláciam a výpočtom napríklad, nie že sa jej chcem zbaviť úplne, to vôbec nie.
@akvi jej sa u nás páči, to viem, lebo sme sa jej pýtali, či zostane aj o rok a či by chcela u nás pokračovať aj na druhom stupni. Ako hovorím rozumieme si, cez obedy alebo keď je prestoj pokecáme, zasmejeme sa, je u nás dobrá nálada, ja tieto pocity nedávam najavo, len keď vedúca dobiedza s tým, že čo som tento týždeň spravila, tak ma prepadáva tá frustrácia, lebo aby som niečo popri zaškolovaní spravila, som tam od rána do večera a po nociach spisujem. A od septembra už je toho jednoducho niekedy dosť, no tu palicu sa naozaj snažím nezlomiť.
A inak, asi som to fakt potrebovala proste zo seba dostať 😊
Ja si nemyslím, že toto je vhodné miesto na poradenie sa, na tvojom mieste by som možno skúsila nejakú skupinu pedagógov, lebo predsa len je to fórum pre matky, sama vidíš, že reagujú mamičky detí s diagnózou, ktoré to berú z iného pohľadu a osobne, predpokladám že tie deti maju menšie a nie študentov VŠ a nie každý dokáže adekvátne poradiť, ak nevie čo taká práca obnáša, že je dôležitý každý detail v postupe, je to nebezpečné, za jej prípadné chyby si predpokladám aspoň v minimálnej miere zodpovedná aj ty ako školiteľka, ja pracujem v biomedicínskych laboratóriach a u nás je to tak. Tu nejde už o základnú školu, že by si jej mala kresliť farebné kartičky a držať ju za ruku, ako končiaca absolventka VŠ by mala byť samostatná a v budúcej práci nikto na to ohľad brať nebude, preto by aj ona sama mala byť schopná kriticky zhodnotiť, či má na takú prácu predpoklady, nemôže byť každý jadrový fyzik, prípadne zvážiť zmenu zamerania na teoretické. Mala by si sa ale s ňou o tom otvorene porozprávať a neriešiť veci poza jej chrbát.
@0adka0 Toto sú presne tie 2 pohľady, ktoré sa vo mne bijú. Ľudský, kde jej chcem pomôcť rozvíjať sa v tom čo ju očividne baví a ten kde mám zodpovednosť za seba, ju, aj vybavenie. Rozprávala som sa o tom s kolegami, ktorí učia už roky, či sa s niečím takým stretli alebo ako by postupovali a všetci povedali, že s vedúcou by to riešili, keďže ja som tiež stále len študent. Tak ma zaujímal práve možno aj ten maminkovský pohľad alebo či sa tu nenájde pohľad ženy, ktorá takúto diagnózu má. Ono ja neviem či diagnózu má alebo fakt len potrebuje čas a keď tak koľko času je primerané. Uvedomujem si totiž, že teraz robí opísané veci, ale neskôr prejde k vlastnému výskumu, kde bude musieť aj improvizovať. A sama už pochybujem či som ja netrpezlivá alebo fakt by jej to mohlo robiť problémy aj v budúcnosti. Ono poza jej chrbát sa to ani moc riešiť nnedá a ani nechcem, viem že aj keď sa poradím s vedúcou, tak by sme to konzultovali všetky spolu, že by ju kvôli tomu nevyhodila, nevynadala, ale naopak hľadala riešenie, aby boli všetci čo najspokojnejší.
Velmi zaujimava tema…mozno to bude dlhe, ale rozpisem semsvoj pribeh…mam neoficialne diagnostikove adhd odbornikom… cely zivot som s tym bojovala, tiez sa na mna stazovali, problem ale bol, ze v tom case o adhd nebolo pocut a nemal ma kto podchytit, posobila som nesustredene, papulovala som…dovod bola nuda… ludia s adhd maju casto vysoke iq, tema, predmet, praca ich musi bavit, pokial ich bavi, tak podavaju nadstandardny vykon, su ovela bystrejsi ako bezna popolucia, su casto neoichopeni, rozmyslaju inak…maju ine vzorce spravania…na vs som sa takmer nemusea ucit, podla inych som sa flakala… prave na doktoranture ma podchytil moj veduci, ktory videl potencial a “investicia” sa mu vratila, sice mi musel zmenit temu, aby ma zaujala, ale tito ludia sa dokazu skutocne zahryznut do cinnosti, ktora ich bavi… vysledky som mala v ramci vedeckej prace na sk pomery skutocne nadpomery nasej vedeckej komunity…toto sa odrazilo do mojho dalsieho pracovneho zivota, jeho dovera a nasledne dovera mna v samu seba…zastavam dost vysoku funkciu a ludia netusia, ze mam adhd, i ked niektore banalne pracovne pivinnosti su pre mna obrovskym problemom, ale v tom podstatnom ma “usilovne, dobre vcielky” nevedia dobehnut…samozrejme chcelo to aj odomna dospiet a pracovat so svojimi nedostatkami, ktore boli vnutorne, ale navonok sa prejavovali rovnako ako u tvojej studentky…byt tebou, nerobim unahlene zavery, podaj jej pomocnu ruku a nauc sa jej doverovat… mozno robi chyby preto, ze jej stojis za zadkom, ak ma adhd, tak to moze z teba citit a znervoznovat ju to…ak mas otazky, rada zodpoviem z mojich skusenosti… drzim vam palce obom😀
@portret7 ďakujem za vlastnú skúsenosť, určite sedí to, že inteligentná určite je a v ročníku vyniká prospechom, ale aj práve tou drzosťou, niekedy zdravou, niekedy za čiarou. Veľakrát som ju skúsila nechať pracovať samú, lebo som najskôr myslela, že tie chyby nie sú problém pozornosti, ale sebavedomia, tak som chcela aby si to pochytala a osmelila sa, ale potom som to musela zachraňovať, kvôli úplným banalitám, lebo to nie je o tom, že by to nevedela, len to asi naozaj pre ňu nie je v tom momente dostatočne zaujímavé. Asi sa medzi tou kontrolou a dôverou musí nájsť nejaký zlatý stred. Viem, že každý robí chyby a je to normálne, avšak tu je tá frekvencia a hlavne príčina - teda neustále odbiehanie od toho čo práve robí - iná ako som sa s tým stretla pri iných, či samej sebe, preto som začala nad tým rozmýšľať viac.
Je super, že si našla pedagóga, ktorý ťa takto podchytil, ja však pochybujem o sebe, že ju dokážem takto poviesť, hlavne popri tom, že ani mne všetko nevychádza ako by som chcela a tiež či sa tu dá prakticky keď tak vymyslieť téma, ktorá by ju bavila viac, tie techniky sú totiž stále o tom istom, ale inak tvrdí, že ju to baví, ale tak nič iné neskúsila, takže nevie či by ju niečo nebavilo viac.
Zaujímalo by ma hlavne asi to, z čoho mám obavy do budúcna, že či teraz mohol byť problém práve v tom, že teraz sú to opísané postupy a musí ísť presne po krokoch a keď bude musieť zapojiť tvorivé myslenie, tak by to mohlo byť lepšie alebo ju to bude odpútavať ešte viac od tých maličkostí, lebo bude myšlienkami o 5 krokov do predu. Čo mám pocit, že aj teraz niekedy je.
A rozumie vobec tym postupom? Vie, preco ich robi a co z kazdeho kroku vyplyva? Mozno nema dobre zaklady v tomto smere… ucila som na vs laboratorne cvicenia, a studrntom chybali zaklady, vsetci si mysleli, ze ich musia mat uz pri nastupe na vs, ale pravda je taka, ze niektore gymnazia tomuto velmi nevenuju pozotnost a potom sa to nabaluje…ja som o tomto probleme vedela a preto som k nemu pristupovala tak, ze banalne veci som v labaku vzdy stale ukazovala, ano, aj ako spravne pipetovat, pretoze to nevedeli… asi som zvolila spravny pristup, pretoze vsetci chceli chodit na cvika ku mne, obcas si prisli odbehnut po radu, co o niecom svedcilo… este by som sa uistila, ci tomu fakt rozumie- nie jednoduchou otazkou, na tu ti odpovie, ze rozumie😉
@0adka0 som pedagóg, moje dieťa je na prahu dospelosti, preskakala som si s ním a nielen s ním, aj s ďalšími "inými" deťmi v škole svoje. Podporujem rodiny "inych" deti v domácom vzdelávaní a v komunitnych školách. To len aby bolo jasné, že nie som precitlivela mamicka 6 ročného aspergera. 😁😉
@didi2102 mne je najviac luto to, ze tieto deti maju obycajne fakt nadpriemerne IQ (a bohuzial casto mizerne EQ), maju obrovsky potencial, iba nezapadaju do systemu. A tym sa ich potencial doslova nici. Ked sa pozrieme do historie, velmi vela vyznamnych vedcov malo cele detstvo a mladost velmi takze, prave preto, ze vytrcali a system sa ich snazil ubit do priemeru a dat do laty. Ti, co sa nedali, tak im dnes mozeme dakovat za mnozstvo skvelych vynalezov a napadov. Poznam pomerne dost takychto deti a ich rodin a zhodneme sa s nimi na jednom, spolocnost ich proste v detstve a mladosti vyclenuje, miesto toho, aby sa ich snazila pochopit.
Ja ta zasa obdivujem, že to riešiš popri svojich veciach, ja nechcem byt zlá, ale človek keď chce niečo robiť, musí mat nejaké predpoklady pre tu prácu, tu napríklad chyba ta pozornosť, nie je možné aby niekto neustále pri nej stal, alebo aby jej tam niečo farebne značil, osobne si myslím, že od toho tam ty nie si, ak jej ide teória, mala by sa skôr tomu venovať, tak ako z niektorých dievčat nebude modelka a nebudeme tomu hovoriť diskriminácia a nebudeme ich tam nasilu tlačiť lebo to chcú, tak niektoré nebudú robiť v laboratóriu, lebo sa nevedia dostatočne na to sústrediť a tiež by sme ich tam nemali silou mocou držať, bohužiaľ, môj pohľad
@akvi úplne suhlasim…svoj príbeh som zmienila vyššie, dala by sa o tom kniha písať🤣🙈detstvo, puberta a prístup pedagógov úplná katastrofa, nebyť dobrého rodinného zázemia a toho faktu, že som vedomosťami vynikala, tak ma úplne udupu😢 to bola doba pred xy rokmi, je smutne citat, ze sa v tomto smere nic nemení, tieto deti skutočne trpia, keď sa ich nas školský system, ktorý ma výrazne nedostatky, snaží dostať do zadefinovaných mantinelov. Viem, ze niektoré učiteľky robia pre tieto deti maximum, ale nebude ich asi veľa…samozrejme pedagógovia tiež narážajú na mantinely systému…začarovaný kruh😢
@didi2102 Ešte raz, nie som tam v roli pedagóga, ale vedeckého pracovníka a 80% mojej náplne má tvoriť vedecká činnosť, takže nie je to o tom, že ja chcem robiť vlastné veci, odo mňa sa tie veci očakávajú a nikto neberie ohľad na to, koľko času strávim so študentom. Bakalársku prácu ešte nepíše, ešte sa len budú vypisovať témy a pravedpodobne jej vedúci bude na papieri niektorý z doktorov, ale jednoducho u nás starší vždy zaučajú mladších a tí po zaučení pracujú na vlastných úlohách, pričom samozrejme, že stále kedykoľvek poradíme, ale v tomto prípade je to podobné skôr tomu ako keď ti príde nový brigádnik. Keby to bolo spoločné cvičenie, kde som naozaj v roli pedagóga a na 100% sa v tom čase venujem študentom, tak je to iné.
A práve jedna z tých ciest, ktoré vidím je práve zmena pretože viem, že v tom môže byť veľmi úspešná, ale zároveň ju nechcem odradiť od toho, čo ju baví. Ale dnes sme sa rozprávali a dopadlo to fajn.
Tak dokonca len max. 4 hod. pedagogickej činnosti/týždenne by som mala oficiálne vykonávať. Som to normálne išla pozrieť, ako som sa zarazila nad tým, že je môj problém, že sa chcem venovať vlastným činnostiam. 😅 ale teda samozrejme, nikdy sme toto striktne nedodržiavali, rada tomu venujem viac času a nemám v pláne to meniť, spomínam to skôr preto, aby bolo moje postavenie v tejto situácii jasnejší.
Ja mám tiež pracovnu dobu 8h a venujem sa tomu xyz , sama si platím webinare,kurzy atď navyše aby som dokázala pracovať s takými študentami a deťmi,nik ma nenuti,nieje to moja povinnosť len toľko k tomu, máš aj pedagogickú činnosť ktorá , zahrna viac ako 4h ale samozrejme keď to nezvládlas znicniekomu život a sen lebo ty nevies komunikovať lebo ty ty ty a preto sme tam kde sme , viac nemusíš písať obhajovat sa
@didi2102 Ja tiež venujem veľa svojho voľného času a energie tomu prostredníctvom práce navyše a rôznych seminároch v čom sa chcem rozvíjať, teda v geochémii, moja náplň práce po doštudovaní totižto nebude práca so študentami, nemám v pláne zostávať na univerzite, napriek tomu sa snažím. Keby som to nechcela riešiť, tak jednoducho poviem, že si nemyslím, že je do našej skupiny vhodná a bolo by, ale to som spraviť nikdy nechcela ani nechcem. Ako hovorím rozhovor dopadol dobre, myslím pre všetky strany, obe sme si z toho niečo dnes vzali a verím, že nikomu neničím život.
Ďakujem všetkým za praktické a rozumné rady a pochopenie aj mojej strany a môjho pohľadu na vec 😊
neviem o aku oblast sa to tyka kde pracujete, ale urcite by som sa jej povypytovala viac na jej vlastne zvladanie "zivota" - skoly ci je tak roztrzita aj tam alebo je to len tymto konkretnym prostredim a ako riesila svoju situaci tam. tiez by som sa s nou otvorene porozpravala (predpokladam, ze je to uz dospela zena, ktora by mala vediet ako je na tom) ze ci sa citi na danu pracu a ze ak juchce robit musite si stanovit urcite pravidla (tie ludia s adhd potrebuju) treba si ich vypisat na papier a nechat niekde na nastenke nech ich ma na ociach. neviem ci ste aj absolvovali bozp ale nieco take by jej asi bodlo, kvoli bezpecnosti, neviem viac poradit kedze nepoznam blizsie situaciu drzim palceky