Som vysokoškoláčka a neviem čo chcem. Ako sa nájsť a nastaviť si hodnoty?

@vladimirenka Ja by som to robila radšej naopak, treba byť vytrvalejší, pokračovať v škole, je to odbor, s ktorým sa dá nájsť aj práca či už na Slovensku alebo v zahraničí, vážne sa tomu štúdiu venovať a o ničom inom nešpekulovať.

Mam dost kamaratov ako ty - chodili na VS a vzdali to lebo si uvedomili ze im 2- 3 roky za to nestoja a boli by natom rovnako ci s VS jak bez VS...sa zobrali a isli do zahranicia za 3 roky nabrali hojne skusenosti z roznych oblasti, rozne kurzy, lepsi jazyk a su natom omnohooo lepsie nez ich uz vtedy vysli spoluziaci s pismenkami pred menom a vobec nebanuju...takze mala by si sa sama za seba rozhodnut ci ti ta skola je vobec k niecomu nez sa do nej potom zbytocne nutit

Bolo by fajn dostudovat, odist do zahranicia mozes aj po skonceni skoly, popripade chod vyskusat cez leto. V zahranici sa tazsie prebija zivotom ako doma a mat nieco v rukach je len plus. Ked budes v Amerike/Anglicku robit casnicku, umyvat riad, predavat v obchode, sama uvidis, ci by bol taky zivot pre teba prijatelny, popripade ci ta to netaha skor domov. Vela veci sa ti mimo Slovensko moze vyjasnit, skusenost je vzdy lepsia ako keby si len doma rozmyslala co by bolo keby bolo. Avsak v pripade, ze by si vyhodnotila, ze by si sa chcela predsalen vratit domov, je dobre mat este tu skolu v zalohe (cize odporucam ti ist cez leto von, ked sa ti tam zadari, kludne si prerus na rok studium a uvidis potom co a ako).

V prvom rade si spomeň prečo si vôbec na fyzio išla.. Ja som mala neraz krízu počas štúdia, že či študujem to pravé pre mňa, hlavne počas zápočtov a skúšok, keď to na človeka tak viac doľahne a ďalšia vec je, že úprimne si neviem predstaviť byť tento rok prváčka na VŠ, nepoznať poriadne spolužiakov, nedostať sa k žiadnej praxi, poznať len online výučbu.. Verím, že to musí byť náročné, poznáš vysokoškolský život len zdiaľky

Ale ja som si nevedela predstaviť študovať a robiť nič iné, vždy som zotrvala a neľutujem 😊

Ale pokiaľ si nevieš odpovedať prečo to študuješ a ani si nespomínaš prečo si chcela, prípadne ťa k tomu dotlačili len rodičia, tak nie je vôbec hanba po prvom roku zmeniť školu, stáva sa to veľmi často 😊 študovať niečo čo ťa vyslovene nebaví a nikdy to nechceš robiť je náročné peklo
. ale pozor, ak chceš študovať, tak čím väčšia pauza, tým ťažší nábeh

Počas tejto situácie kedy my vysokoškoláci sedíme len doma, pozeráme do počítačov na prednášky a domáce úlohy vnímam okolo seba stále viac takychto skratov, je to omnoho stereotypnejšie ako normálne štúdium a normálny vyškolský život, takže by som možno tomu ešte dala šancu ak ťa to lákalo, takto to nebude navždy

A teda zahraničie je tiež cesta a má to mnoho výhod , ale podľa mňa, aj za týmto rozhodnutím by mal byť jasný cieľ a vedomosť čo od toho očakávaš, lebo inak tam budeš rovnako "stratená" ako ti

A teda keď hovoríš, že si aj dobrovoľničila a tak, skús sa popozerať po nejakých mimoškolských aktivitách a projektoch napr. cez AISEC alebo Future Generation Europe a určite existujú aj ďalšie 😊 možno ťa to trošku nakopne, ukáže smer alebo ti aspoň povie čo urcite nie + spoznáš nových ľudí

Zo školy si si nevzala LEN angličtinu, ale AŽ angličtinu. Je to super, keby si si to nevzala zo školy, tak teraz by si si mohla platiť kurzy a doučovania. Nemala by si pracovné skúsenosti tie, kde si angličtinu využívala. Ale k otázke.... Keď nevieš čo so sebou, čo ťa baví, kam smerovať svoj život tu na Slovensku, myslíš, že prekročením hraníc to zistíš?
A ak môžem trochu úprimnosti... Fyzioterapia je podľa mňa práca, ktorá nie je práca. Je to povolanie, to podľa musíš chcieť robiť a musíš v tom vidieť zmysel. Zdá sa mi, že ty ho v tom nevidíš, podľa mňa tú školu študuješ zbytočne.
A inak, máš partnera? Chcela by si v budúcnosti rodinu? Chcela by si taký život, taký klasický - že najprv pekný vzťah, ktorý sa spečatí svadbou, potom sa vám narodí dieťa a tak?

@vladimirenka preco sa bojis tej fyzioterapie? Ved to je skvela praca, je o nu zaujem. Mozes sa smerovat na fyzio sportovcov, deti, dospelych, sukromne ambulancie, stat. Je vela moznosti. Nemas tieto negativne pocity len preto ze ta skola je tazka?

podľa mňa máš 22 r. - to je už najvyšší čas aby si školu dokončila - ak ťa aspoň ako tak baví popr. si to vieš predstaviť robiť aj v budúcnosti. Do zahraničia môžeš ísť aj po škole o pár rokov...
Fyzioterapeut - môžeš pozrieť aj stránku http://www.rl-corpus.cz/.... doporučujem si u nich urobiť kurz, bude to len pre teba plus...

Prve dva roky na VS byvaju zvycajne tie najtazsie. Ja by som to nevzdavala, odbor ktory si si vybrala ma buducnost. Mozes si potom otvorit sukromnu prax a o klientov podla mna nebude nudza. Do zahranicia by som skusila ist bud cez prazdniny, alebo ak mate nejake vymenne pobyty, alebo az po skole..
Ja som v tvojom veku uz koncila skolu, v juni som promovala a v auguste som mala 23 rokov.

Ďakujem pekne za odpovede.
V podstate ja som už aj po maturite bola v zahranici pracovať na tri mesiace, ale nezvládla som to podla mna psyhicky. Nebola som na to pripravená a nevedela som do čoho idem, ale nejako som to uzatvorila, zarobila si a šla dalej. Skôr som padla na hubu. A zistila aké to je náročné stať 8 hodin deň na nohách (umývanie riadov, čašníčka, a príležitostne varenie .. to len 3 mesiace, predstava, že to človek robí niekolko rokov, tak už teraz ma bolel chrbát, no neboli penieze zlé. Doteraz mám našetrené. Ked som si porovnala svoje brigady na SK a nejakú prácu v zahranič. Neporovnatelne. A to mi dalo veľa. ALe aj napriek tomu sa mi ten štýl života páčil, iná krajina, čistý vzduch, iné možnosti, iní ľudia. Odrobíš si svoje a máš pokoj, a už žiješ sám na vlastných niohách, a tam sa už človek musí naučiť aj iné veci. A v podstate niet času na vymyslanie a premyslanie keď sa musiš otácať.
A od rodičov som dostala ultimatum, že bud skola alebo praca. Lenže ja by som aj chhcela sa nejako rozvíjať a makať na sebe, ale neviem ktorým smerom. Od rodičov mám podporu asi vo všetkom o to je to jednoduchšie, len ked ja neviem čo chcem tak to je dost o ničom no.
Precestovala som si už tiež nejaké krajiny v rámci Erasmu+ a neziskovky v ktorej som dobrovolničila po škole. Len to človeka aj prejde. A tá chuť spoznávať nových ludi a robiť veci s nadšením sa mi vytráca a to je to čoho sa bojím. Ten stereotyp, ktorý zažívame teraz už rok v karantenne je asi pre každého niečo nové, ale možno sa potom všetkom ked to skoncí obratí na lepšie.
A priatela nemám, vlasnte ani neviem či mám alebo nie, keby tu daný jedinec nebol asi by som bola už dávno v zahraničí možno aj v zahraniči na škole .. on je tu už dlhšie, ale asi je len vo hviezdach či z toho niečo bude alebo nie, lebo sa nemá k činu, tak to nechávam tak. No stále mám nádej, možno až čas ukáže či je to len z mojej strany. Raz určite by som chcela mať aj deti nejakú stabilnú dobre plátenú prácu a možno žiť na Slovensku, preto sa snažím uvedomiť si všetky tie riziká dnes. Aj ked tá Škandinavia a Anglicko je pre mna neskutočné lakadlo. AJ pre peniaze, aj pre pokojný život, aj pre ich politiku a poriadok. Aj pre buducnosť mojích detí. Ako tam sú podla mna lepšie podmienky.
Momentálne aj napriek tomu čo sa tu deje mám neskutočný odpor a nechuť žiť v tejto krajine, v tom akí sme zaostalí, tie korupcie, chorí rovesníci, ktorí hladaju stastie v zurkach, naša vláda. Ako ja keby som sa stretla s nejakými cudzincami tak sa naozaj hanbím za to, že som zo Slovenska, aj napriek tomu aké krásy tu máme.

Štúdium v škole je náročné, ale čo nič nestojí za nič nestojí. Preto som si vybrala radšej niečo náročné a niečo čo má uplatnenie aj na úkor toho, že si niesom istá tým čí ma to baví. Aj preto, že ešte stále možem byť tu s rodinou, lebo raz chcem určite odísť.
Preto som v takom rozpoložení. Lebo karierá može byť asi dobrá, ale čo z toho ked po štúdiu budem robiť niečo iné?
A už som sa 2 roky hladala po maturite v administratíve, a ekonomike, v kucyhni za skoro mimimálnu mzdu čo tiež nebolo na škodu, takže práve preto už si nemožem nejako dovoliť vynechať ani len rok v škole. A robiť si čo mi napadne, ale byť stála a stabilná vo slove aj v skutkoch.
Mojím mottom vždy bolo nezomreiť hlúpa, no to je asi slabé mať len takúto motiváciu.

A tiež po škole som nechapala, ako nás ten život postaví do pozicie, že teraz v 18 si vyber to čo budeš robiť cely život. Odkial to mám ja vedieť prosím? Pre niektorých možno jednoduché. Tak som si zvolila iba vylučovacou metodou. Nehccem robiť zlo, ale dobro, chcem radšej pomocť, preto vlasnte študujem zdravotnícky odbor. Ako moji spolužiaci hypoteka, deti, niektorí party od rána do večera. Tak každý sme nejakí. Ale v konečnom dôsledku vidno, že tí ktorí si vybrali rodinu, deti a zvazok su ovela stastnejší. Ten život je iba jeden, načo ho premrhať, chcela by som ho využiť asi najviac ako sa dá. Takže takéto sú moje myšlienkové pochody.

@vladimirenka tym ze skoncis fyzioterapiu sa nic nekonci. Mozes pracovat tu, v zahranici - mozes si vybrat. Ak by si zistila ze ta neskor bavi nieco ine, nie je nic lahsie ako si dialkovo spravit specializaciu. Poznam dospele zeny s detmi na erazme, ktore sa rozhodli ze deti su ich cesta a robili si dialkovo pedagogiku aby boli pani ucitelky v skole. Pracovali v skolke uz pocas studia. Mozes robit fyzio, a mozes sa popri tomu venovat malovaniu, fotografii, programovaniu, dizajnu, keramike, sitiu ... a staci ked si spravis kurz, budes v tom dobra, a nikoho nebude zaujimat ci tu skolu mas alebo nie. To ze nieco vystudujes ta nelimituje, len ti dava moznost si zarobit a niekam sa zaradit. Ale nikde nie je napisane, ze tam musis zostat a zostanes.

Dokonci skolu kde si, sprav si specializaciu. Aspon budes mat nieco co ta uzivi. Ked budes mat papier a zaradenie, tak mozes cely zivot vymyslat ci ta nahodou nepostretne nieco lepsie. Ale o hlade urcite nezostnes 🙂

@kittykat22 Aj ja som radila dokončiť školu, lebo zostať len s gymnáziom to by bolo to najhoršie.

Hovno s makom... Vysoka skola ti je v zahranici na nic, jedine co ti uznavaju je plynula znalost dvoch jazykov a prax hodne vela kvalitnej praxe
Ak si ale v zahranici najdes pracu upratovacky a nejako zistis ze chces este studovat vysoku skolu v ich jazyku tak mozes, a este ta v tom aj podporia zamestnavsnim popri studiu, problem je, ze nevies co chces a nadchnut sa pre povolanie, pri ktorom vydrzis aj ked to neni ruzove a krasne ale tazke a hnusne