Som už stará na ďalšie štúdium?
Ahojte, viem že za mňa žiadna z vás nerozhodne, ale predsa ma zaujíma názor iných, či je blbosť čo zvažujem alebo by ste do toho šli keby ste mali možnosť.
Mám 29 rokov a chcela by som ísť študovať medicínu, na strednej som ešte nevedela čím chcem v budúcnosti byť, bavila ma matematika tak som šla na ekonomickú VŠ, skončila som doktorandske štúdium, pracujem, ale predsa cítim, že to nie je úplne ono. Už pár rokov nad tým premýšľam, ale stále som sa neodhodlala ale už som si povedala, že kedy, ak nie teraz. Len váham, či sa vôbec o to pokúšať, keď budúci rok keď budú prijímačky už budem mať 30, min. 6 rokov študia ak by sa to podarilo, a kedy sa vydám, kedy budem mať deti atď 😁 na druhej strane som teraz po 4 rokoch nejakú dobu slobodná, takže svadba aj deti sú v nedohľadne. Možno by som na prijímačkách ani neuspela, ale keby som sa už rozhodla pripravovať sa, tak by som sa tomu chcela venovať naplno. Čo myslíte? Je to v takom veku už hlúposť a zbytočné? Ďakujem 😊
Nie je to hlupost. Hlupost je robit dalsich 35r nieco co Ta nebavi. Medicina za to stoji aby si mala v zivote pracu co Ta naplna.
Otazna je mozno len trochu tema deti, kedze pocas studia to je velmi velmi narocne ak by si sa ocitla v situacii ako tehotna a neskor matka.
S atestaciou sa to potomda sklbit, no so samotnym 6r studiom velmi tazko.
Na druhu stranu, ak momentalne nikoho nemas, nemozes dalsich x rokov sa brzdit lebo "co ak budem mat uz deti", ak je to teraz v nedohladne.
Za skusku nic nedas, samotne prijimacky Ti ukazu.
Tiez by som odporucila vyskusat, zasa az taky vysoky vek nemas a ak si najdes partnera a budes chciet deti, myslim, ze sa da studium na nejaky cas prerusit, ale to som si uz nie ista, ale malo by sa dat, ja odporucam este studium.
Ja len na margo detí a štúdia medicíny - moja obvodná lekárka popri štúdiu medicíny porodila 3 deti zo štyroch. Sama mi o tom rozprávala. Bola perfektná. 🙂 Dnes je už na dôchodku a jej manžel bol tiež lekár.
Mojej kolegyni dcera skončila teraz medicínu a ma skoro štyridsať. A to bola par rokov čašníčka, keď jej došlo, čo by ju v živote naplnalo.
Manzelovho kolegu manzelka studuje medicinu po 30 a aj s dietatom. Ako druhu VS. Moja spoluziacka z VS po skonceni zacala medicinu a aj dokoncila. Deti nema doteraz...
Určite to skus.Poznam takého dr,najprv vyštudoval právo,chvíľku to aj robil,potom medicínu a robí ako dr.On oproti bežným medikom už presne vie co chce a konečne to má a vie si to vážiť...pridaj zrelosť a prirodzene IQ a EQ a ten doktor je skvelý aj ako človek.
Za mňa v pohode. Mám 42, čiže evtl v tomto veku by už bola z teba lekárka. A to mám 20 rokov do dôchodku, možno aj viac 🤭🤭🤭. Prečo by si nemohla 20 rokov (v prípade lekárov úplne v pohode aj viac) svojho života robiť to čo ťa baví? 🤷. Rodina keď príde, tak príde. To by som teraz neriešila. Upínať sa na niečo, čo možno bude niekedy v budúcnosti mi príde zbytočné.
Nevyskusas, nevieš...chod na skúšky a uvidíš. Život je hrozne krátky na to, aby si neskúšala splniť si sny.
a este budes platit skolne , 5r. studia uz mas za sebou...
Na jednu stranu podporujem plnenie si snov v akomkoľvek veku, ako už je povedané vyššie, máš ešte veľa rokov pred sebou na to, aby si robila niečo čo ťa nebaví a nebola by si prvá ani posledná, na druhej strane treba dobre zvážiť plusy a mínusy… v prvom rade by som rozmýšľala nad predopkladmi a tým či si to viem skutočne predstaviť alebo to mám zidealizované… mala som totižto pár spolužiačiek, ktoré išli za vidinou nejakej seriálovej predstavy, ale k tomu čo treba vedieť nemali žiadny vzťah, takže ani len tie prijímačky nedali… ďalšia vec, nad ktorou by som sa zamyslela by bolo financovanie štúdia a života počas štúdia… a posledná, ale to je len môj čisto osobný pohľad, som o 2 roky mladšia, tiež si robím doktorát a teda aj keď ma výskum, vyučovať a celkovo akademická pôda baví a napĺňa, učiť sa na dizertačnú skúšku je pre mňa omnoho náročnejšie ako “za mladá”, proste už mám tak nejak dosť toho, že ma stále niekto skúša 😅 neviem si predstaviť študovať a mať zápočty, skúšky ďalších 6 rokov… ale samozrejme, keď je dobrá motivácia, všetko sa dá, to len tak ako ďalší možný faktor 😊… ak máš vo všetkom tomto jasno, tak choď do toho, aby si si celý život nehovorila “čo keby”
Chod do toho ;)
Je to dobra myslienka, skusit treba, robit budes do 70. Aj na rodenie mas este dost casu, ja sama som 1x rodila v 38. Problem skor vidim v peniazoch. Kedze pojde o tvoju druhu vysoku skolu, budes samoplatca - a to je platba cca 1500-2000 eur rocne. A je to iba denne a samozrejme velmi narocne studium, privyrabat si sa velmi neda. Ale ak nemas problem s peniazmi, ja by som do toho isla
Co ta donutilo premostit z ekonomie k uvaham nad studiom mediciny? Aky mas dovod ist studovat medicinu? Casto si ludia medicinu idealizuju a nevedia, ako to realne chodi, potom su velmi sklamani…
Ja by som do toho na tvojom mieste nesla. Mam spoluziaka v tvojom veku, o necele dva roky koncime a uz sam hovori, ze je to nanho prilis, hlavne psychicky. Predtym uz 5 rokov studoval, cize si platil teraz skolne 12 000€, neplatia mu uz zlavy na dopravu, v skolskej jednalni, atd.. pracovat pocas skoly mu casovo nevychadza, kedze mame nepravidelny rozvrh a takmer kazdy den nieco, takze ako 30-rocneho ho este dotuju rodicia co sa tyka byvania, stravy a uz si musi platit aj odvody.. No proste po financnej stranke to ma v tomto o dost narocnejsie ako my, co sme sli rovno po maturite. Toto by som zvazovala najviac, je to v podstate existencna otazka.
Potom casove hladisko je dost dolezite. Nehovorim, ze sa musis ucit stale, 24/7, to vobec, ale tato skola ti zoberie znacne mnozstvo volneho casu. Prve tri roky budu hlavne chemia, biochemia, biofyzika a vsetky predklinicke predmety, ktore su „menej zazivne”.. si ochotna v 30+r sediet nad chemickymi vzorcami, pocitat priklady? Lebo ono to nebude tak, ze prides a rovno sa pojdes ucit diagnostikovat a liecit…
Ale v zasade, suhlasim s tym, co ti tu pisu. Skus prijimacky a uz sama uvidis, ked sa po rokoch budes musiet vratit ku gymnazialnej biologii, chemii, ci fyzike (popri pracovnych povinnostiach dospelacky), cize na ukor volneho casu, ci si s tym OK. Lebo to bude len slaby odvar toho, co ta potom bude cakat dalsie roky…
Ty musíš cítiť ci na ot máš financie, motiváciu a chuť tomu venovať čas. A máš ekonómiu vyštudovaný, to znamená asi cca dobrý pracovný čas, ako lekár budeš robiť nočné denne, sviatky víkendy, co mňa by nelakalo, a hlavne ťažšie sa to sklbi s rodinným životom. Tiež som mala taky nápad, ale proti bolo toho veľa a tak pracujem tam kde pracujem (stavebníctvo) ale užívam si výhody voľného času, času na seba
Ja by som do toho nesla. Popri narocnom studiu nebudes mat cas skoro na nic. Je pravda, ze este dalsich 35 rokov budes pracovat, ale minimalne 12 ti bude trvat, kym sa niekde v ramci mediciny dopracujes. Mne uz by to za to nestalo, duplom v pripade, ak mas aj rodinne ambicie
Moja švagriná presne takto začala študovať. Mala vysokú ekonomickú potom pracovala a išla študovať medicínu. Mala už po tridsiatke. Len to bolo na úkor detí.
Moj kamarat studoval medicinu dokonca ako tretiu VS (tie prve dve riadne dostudoval). Mal okolo 40, ked skoncil. Ale podarilo sa, momentalne ako lekar pomaha na Ukrajine.
cim skor, tym lepsie- do 40 by si mohla stihnut diplom aj dieta. Druha vec je, ci si to financne mozes dovolit, lebo pracovat popri tom bude asi nerealne.
Ja som lekárka a osobne by som do toho nesla...mozno moje postrehy budú negativisticke, sle aj to je z reálneho života... Ono to je fajn, že niekto napíše, že jeho známa rodila 3 deti počas štúdia medicíny a všetko zvládla ľavou zadnou.... Ale to je extrém. Omnoho častejšie je, že študent ani študium nezvládne a popritom má plnú podporu (finančnú aj psychickú) zo strany rodiny, ideálne podmienky na štúdium. Alebo že v študuje medicínu za 7-8rokov, nie za 6.... Napr za mojich čias na LF UK z 300 prijatých prvákov skončilo štúdium 200 študentov....
Mali sme aj spolužiaka, ktorý začal študovať v 33rokoch. Mal to náročné, dochádzal každý deň z Nitry do Blavy počas celého štúdia, nárok na intrak nemal a doma mal manželku... Medicínu vyštudoval, chcel sa stať chirurgom, čo viem, tak kde uchádzal o miesto primár ho vysmial, že kým z neho vychová dobrého chirurga, bude mať pomaly 50rokov....ak dobre viem, robí obvodného lekára, neviem ci je spokojný, ale teda sen o medicíne sa mu splnil. Ale bol to muž, deti nemali počas jeho štúdia.
Poznám ešte jednu babu, bola zubná asistentka a približne v tvojom veku sa rozhodla ísť študovať zubné lekárstvo, aj úspešne skončila, teraz môže mať 37-38rokov, práca ju baví, ale partnera ani dieťa nemá.
Z vlastných skúseností to bolo 6 rokov driny, ponocovania nad knihami, kopa nervov, sebazaprenia... Ja osobne som nemala čas na brigády, na zábavu, priateľa som mala jedine v poslednom ročníku. A keď v 29tich rokoch som sa učila na atestáciu, tak mi to šlo omnoho ťažšie, ako počas štúdia..
Samozrejme, v ročníku som mala veľa spolužiakov, ktorý popri štúdiu stíhali brigády, výlety, záujmy, diskotéky, lásku, Erasmus, atď.... Ale aj veľa takých, čo to nezvládli.
V tvojom prípade ale ani neide o ten vek samotný, ale o sklbenie štúdia s materstvom. V ideálnom prípade budeš končiť v 36tke a pôjdeš hneď rodiť? Ci chceš získať skúsenosti v reálnej praxi? Lebo zas ta prax je úplne o niečom inom ako štúdium... Keď otehotnieš, budeš utekať od detí do prace, či chceš si užiť prvé roky materstva doma? Lebo potom zase hrozí, že budeš 40+ a žiadne reálne skúsenosti v praxi....
Ľudí ktorí zvládnu medicínu popri deťoch je minimum.... Aj to majú za sebou rodičov, manžela a všetci sa starajú o 200%, len aby žena sa mohla učiť. Ako núdzový stav je to ok, ale takto by som to isto neplánovala....
Ja mam teraz doma 15 mesačného syna a teraz už máme super zabehnutý režim, no stále si neviem predstaviť odkrojit toľko času z dňa, koľko medicína vyžaduje.... A ani nehovorím, že učiť sa po nociach na úkor nočného spánku je omnoho väčšia záťaž po 30tke, ako v 20tke.
Takze ja by som do toho nesla....druha vec je ta nesmierna zodpovednosť a na druhej strane nevdacnost ľudí a neustali útok zo strany novinárov a celková mienka spoločnosti o lekároch.... Mňa to za tie roky stále viac deprimuje... Pritom ja som tiež išla do toho plná odhodlania, entuziazmu. Ale to je už mimo témy.
Môžeš skúsiť prijímačky, uvidíš, ako zvládneš už samotnú prípravu na nich a potom uvidíš.
Nie si stará 😊mam kamarátku ktor si robila školu presne ako ty po 27r sa rozhodla ,se chce byť lekára.Boql vydatá a mala 2 deti a jedno stoho s ražstepom a dala to je s nej kardiologická. Je krásne si robiť a plniť sny .Si mladučká ešte život máš pred sebou 😊ja mam 43 a robím si školu už som poslednom ročníku, síce neviem ci tento ročník dám lebo je strašne náročný a mam stoho strach ale skúsila som a uvidíme 😊
Držím palce aby si išla správnou cestou 🥰
Mam to tak isto ako ty, po 30 som sa rozhodla. Druhy krat by som uz nesla. Myslim, ze aeruginosa to povedala najlepsie...nervy, stres, zdravie, ziadny volny cas, zly spanok....nestoji to za to, ja mam este 2 roky dokonca, ale uz realne nevladzem...rozmysli si to, da sa tetaz robit cokolvek...uplne vazne to hovorim a rozvijat jednoduchsie svoje dobre vlastnosti ako driet na nezmysly
Vyskúšala by som prijímačky a rozhodla by som sa podľa toho. Nebudeš si v budúcnosť vyčítať, že si to neskúsila