Riešenie "vzdoru" a cirkusov v detstve VS. následný vzťah už dospelého dieťaťa s rodičmi.

@dorotik ja mam tiez pocit ze ta "bitka" na deti velmi nezabera, aj ked my sme si nemohli k rodicom dovolit ani polku z toho co si ku mne dovoluje teraz moj starsi, lebo sme tak dostali, ze sme mali modre rite a uz me si to zapamatali a viac to neurobili. Takze my sme mali omnoho vacsi respekt tak teraz neviem... Ale teda povedz mi, asi si nepamatas obdobie 3-4 rokov, ale zaujima ma ako ta teda rodicia " prinutili" nerobit kraviny, nepapulovat, neodvravat a podobne, ako ti nastavili tu hranicu ze toto uz je moc?

Pripada Ti ok capnut dospeleho cloveka, ktory Ta se*ie? Mne by to obcas prislo nanajvys patricne, ale neurobim to (silnejsiemu nevrazim zo strachu a slabsiemu z principu). Preco potom capat toho, kto je voci mne fyzicky bezbranny? (Hej, psa som si vo vytrzeni par krat v minulosti kopla a uz by som to asi nezopakovala, ale dodavam, ze vazi zhruba tolko, ako ja)

nás otec veru že vyťal....nikdy nie za známky, ale ak sa susedia sťažovali že sme sa nepozdravili - teda bratia, alebo že nechceli ísť do kostola, alebo ak sa sťažovala učiteľka.... paradoxom je že môj otec neznáša keď bijeme deti....keď mu poviem že aj on nás bil tak povie že vtedy bola taká doba....😉
ale neubudlo z nás, prežili sme ....😉

@mrkvicka060 mam 37. parkrat som dostala od mamy, aj pracherom, ale uz si ani nepamatam za co. je mi to fuk a ani nemam na to preco spominat. viem, ze som si zasluzila. ale foter nam daval pohlavky neopravnene a to si pamatam ako daco zle

@deti95060810 ano ved to, bola taka doba, nikto sa neobtazovat dohovaranim a vysvetlovanim, proste jednu stelili a bola vychova

@wooshka Prepac toto nie je tema ci bit ci nie. Nie je to predmetom mojej otazky, pytam sa na vztah rodic-dieta, ak bolo dieta ako male aj bite.

Rodicia nas nebili, nedostala som od nich ani 1 facku.
Mam 2 deti - 10 a 5. Dostali max po riti ( starsi uz dlho nie, mladsi dnes ;) ). Inak bitku nedostavaju, musia mi fakt prasknut nervy. Ale kriku je u nas dost 🙂

Kamosa otec bil, ked bol maly, teraz ma deti a viem, ze sem tam dostanu aj oni. Nestaram sa mu do vychovy, aj ked sa mi to nepaci ( btw aj on neznasal bitky od otca a casto tym trpel.)... a robi to iste

Nemám síce deti 18+ ale za seba ti viem povedať že výchova akú mali moji rodičia (po riti a krik) bolo to najhoršie čo mohli zvoliť. Hrozne som vystrajala v puberte až som sa dostala do polepsovne a tam som si začala uvedomovať že mi je oveľa lepšie tam ako doma keďže tam sa veci, priestupky, problémy riešili rozhovormi a nie jednou po hube. Keď som bola tam nemala som potrebu vystrájať a niekomu vzdorovať a bol tam oveľa prísnejší režim ako doma. Viac som rešpektovala pravidlá keď sa somnou hovorilo. S rodičmi mám taký plytký vzťah lebo si stále vybavujem ako som miesto podpory, pochopenia, vysvetlenia len vyfasovala. To bolo ako v puberte tak aj v detstve. Za mňa po riti nie. Sú aj iné formy dobrej výchovy.

@veronikaszabova no toto, ten krik... ach boze ja po nich hukam furt. Ked im nieco poviem alebo napomeniem normalnym hlasom, tak ma maju na haku a bud ma ignoruju alebo sa mi usmeje do ksichtu a robi dalej lebo sak mama sa nehneva ked nekrici. Desatkrat mozem pekne povedat a nic. Spozorneju az ked zacnem hukat. Ale nebavi ma to uz, rada by som to vyriesila po dobrom ale to sa s mojim starsim proste neda. On je tak tvrdohlavy a sebecky naladeny ze ma ide porazit...

@983 ok jasne, v puberte sa uz da riesit veci aj rozhovorom, ved to uz je rozumny clovek. Ale ako nastavis hranice 3-4 rocnemu decku tak, aby si to nemusela robit kzdy den 5x a az do puberty, ale aby stacilo raz dvakrat a zapamata si, ze to uz bolo privela? Ked to decko absolutne nema ani len zaujem pocuvat a porozmyslat nad tym co mu hovoris aj ked to vysvetlis stokrat. Moj bol do 2,5roka anjel, fakt. Rozumne mile dieta, dalo sa s nim. Teraz? Zacina to byt katastrofa s nim vobec nieco riesit

@mrkvicka060 ahoj, reagujem tiež z pozície dieťaťa. Mam 37, tri deti. Moji rodičia sa chvália tým, že som len raz urobila scénu ako malá (asi 2 ročná) a tak ma zbili (nevedia sa dohodnut, ktorý z nich to bol), ze vraj som to už nikdy nezopakovala (neverím)... Dostávali sme od otca koli známkam, koli neporiadku, báli sme sa, neodvravali sme... Netlkol nás hlava nehlava, dostávali sme po riti, keď sme boli malí a neskôr po hlave... Bolo to hlavne ponižujúce... Vztah s otcom nič moc, segry hneď po škole zdrhli radšej do zahraničia, aby boli od našich preč, ja som sa vydala a odsťahovala kúsok od nich, brat tiež býva sam...
Ja to už neriešim, nezaoberám sa tym.. No jedna segra a brat to stále nemajú spracovane, s otcom sa moc nebavia a vyčítaju mame, že s tým nič neurobila... Druhá segra, keďže potrebovala pomoc od nich, prispôsobila svoje metódy im. Jej syn sa jej bojí, klame, len aby od nej nedostal, aj keď tým zvali vinu na niekoho iného... Neviem, ako často dostane po zadku, asi nie tak často ako my, ale boji sa..
Svoje deti vychováva inak, rodiča to nechápu... podľa nich sa dá rešpekt získať iba strachom... Podľa otca mam nevychovane deti, lebo nefungujú ako panaci na špagáte a mam im jednu vrazit 😮🙄 aj to skúšal na staršiu, tak som musela zasiahnuť..

@mrkvicka060 starsi syn uz je cisto puberta 🙂 nic ho nezaujima (okrem telefonu a kamosov), ale ked zvysim hlas, tak kmita. Vie, ze nie je dobre ma vytacat, ze mu zabavim mobil na 1 den. Ale zasa v skole exceluje. Zatial s nim nie su "velke" problemy 😁😁🤣
Mladsi je taky mamin cecon, travi so mnou skoro cely den (do skolky chodi na 4h).
Ked nie su spolu, je dobre. Ak su spolu, tak si nadavaju, biju sa... vtedy kricim.

@mrkvicka060 No pravda je taka, ze ja som bola velmi pokojne a vyrovnane dieta uz od povahy. Myslim, ze so mnou nebolo vela roboty. Ked som ale vystrcila velmi rozky, jedna letela a ako vravim, bolo to pre mna nesmierne frustrujuce. Uder, aj ked nie silny, je prejavom moci, voci ktoremu je vacsinou dieta bezbranne a ak je jemnejsia povaha, lame ho. Ja mam momentalne len 9 mesacnu slecnu a je to strasne vzdorovita a temperamentna potvorka. Aj ked este velmi nerozumie, vsimla som si, ze na jej hnev a frustraciu dobre posobi, ked k nej pristupujem s kludom, jemnucko sa jej dotykam, pohladkam po hlavke a reflektujem jej co sa deje. Napr. ano, chapem, ze si chcela chytit tu misku a tolko si sa snazila, aby si sa k nej dostala, ale je krehka a mohla by sa ti v rucke rozbit. Slovam asi fakt nerozumie, ale mozno to nieco v mojom hlase pomaha. A mozno je to blbost ale takto nejak planujem zorientovat ju v jej vybusnej povahe v buducnosti 🙂. Uvidime, ci to takto zmakneme 🙂.

@dorotik tak to ma zaujima, mozes davat priebezne info ako s vam dari ak budes mat chut 🙂 drzim palce. Ja by som tiez chcela so starsim nejak efektivne komunikovat, ale on si toci svoje dokola, mam precitanych kopu veci ako komunikovat s nim a ako vysvetlit ze chapem jeho pocity a pod. On mi na to zvysoka kasle, ale ze uplne, mari kazdu moju snahu s nim vychadzat normalne.

A inak nas bezne vyťali varechou a to si teda neviem ani predstavit, ze na decko vezmem drevenu palicu. No v tomto bola ta doba strasna.

@medovka14 tak ja mam s mamou taky nijaky, pridu, prehodime par slov ale inak nemame o com, ale teda tam su hlavne ine dovody, takze ja tie bitky neviem objektivne zhodnotit. Viem vsak ze casto som dostala neopravnene len zato ze mama bola nervozna.

@mrkvicka060 ja mám rok o pol ročného a je to divoch. Ak neprestáva robiť zle po aj keď upozorníme tak opúšťam miestnosť. Potom sa zbadá a prestane. Keď sme vonku a robí cirkus tak ho len vezmem odvediem na miesto kde niesu ľudia a tam ho ignorujem. Ignorujem ho chvíľu aj keď prestane a začne sa mojkať. Potom mu vysvetlím že ma hnevá keď ma neposlucha a keď nebude počúvať on čo hovorím ja tak nebudem ani ja počúvať čo si prosí on. Je Bystrí a rozumie mi čo mu hovorím. Keď je náhodou fakt deň že je ako z divých vajec a nezaberá nič tak proste ignorujem všetko čo chce. Nehrám sa s ním, nedám mu sladkosť, nezlozim hračku z poličky keď sa za nejakou naťahuje, dokonca mu večer ani rozprávku neprečítam. Na druhý deň mam doma anjelika. Ak nespolupracuje on nespoluoracujem ani ja. Zatiaľ to vždy zabralo samozrejme uvidím čo bude časom.

@mrkvicka060 Chapem, ze je to na nervy, aj ja sa viem niekedy sialene pri malej vytocit. Snazim sa ale fakt v prvom rade makat na sebe a zachovavat pokoj. Pocitam od 5 do 1, aj opakovane a ked je fakt velmi zle, prejdem do inej miestnosti a buchnem si do vankusa. Potom ked je clovek ok, moze vytasit tie nacitane strategie :D. Mne iba napada, co urcite vies, ze k obdobiu vzdoru patri skusanie hranic. Tym, ze ta ignoruje a skusa znova to iste si tie hranice ohmatkava a aj ked to tak nemusi vyzerat, uci sa.

@mrkvicka060 ako uz pisala jedna kocka vyssie, neslo ani o tu bolest ale ponizenie a krivdu. ja mam fotra nervaka a ked si to spatne premietam aky vzdy bol, aj doteraz je, tak to bolo chore. napriklad si pamatam ze som nechcela iba zazvonit na zvoncek babke a to ho tak do nepricetnosti vytocilo ze mi podkopol nohy a strelil pri tom facku. a tak dalej, neslo ani tak o vela bitiek ako jeho sproste nervy za vsetko. doteraz s nim mam nocne mory a snazim sa s nim mat kontakt co najmenej. takze za mna bitky urcite nie.

@mrkvicka060 nie je bitka ako bitka, niekedy jedna po riti dokaže viac ako tisíc slov. Aj ja viem čo je varecha na zadku, ale nikdy to nebolo pre nič za nič, nas rodičia nebili pre znamky, pre neporiadok a pre iné nepodstatne veci, ale viem čo je to dostať jednu za klamstvo, za vulgarne slovo, za neuctu. Co mi mali na tom rodičia vysvetlovať hodiny a hodiny, raz mi otec povedal že neznaša klamstvo a že si nepraje aby sme klamali, no a ked ma prichytil pri klamstve tak debata skončila, o čom sme mali diskutovat ? o tom že sa to nepatri? to som predsa vedela, jednu vychovnu som dostala zo slovami že je zo mna sklamaní a to bolo pre mna viac výchovne ako dalších tisíc prazdnych slov, a napriek zlomeným varecham na mojom zadku mam s rodičmi veľmi dobrý vzťah, sama v živote neznašam klamstvo, a vždy sa zastanem slabšieho.

@983 velmi podobny styl mam aj ja na starsieho, a dam mu vzdynazorny priklad ko to u nas bude vyzerat ked m on nebude pocuvat, tak ani ja jeho. Ale ten vreskot potom, reve a len vrieska ale ty ma musis pocuvat pocuvaj ma mama pocuuuvaj ma mama musis ma pocuvat... a on je taky vytrvaly ze pokial ho ignorujem, aj keby to bolo hodinu tak on hodinu vkuse toto pri mne vrieska dokola. Vacsinou po takych situaciach ze x krat ho poprosim nech uprace nejake hracky konkretne alebo nech si obuje papuce alebo prezlecie teplaky a on to uplne ignoruje a stale si robi svoje. Potom ked za mnou pride a nieco chce tak ho ignorujem ja, len sa opytam ci uz to urobil a poviem mu ze kym ma nepocuvne on o co som ho poprosila tak ho nebudem pocuvat ani ja a neurobim co chce on. A nasleduje uz spominane nekonecne vrieskanie. Mladsi ma 20 mesiacov a v tomto je uplne iny, premysli si a rozmysli si to a ovela lepsie sa s nimda dohodnut. Starsi je hrozne sebestredny, tvrdohlavy, len ja, mna, mne, so mnou... nikto iny neexistuje a nic nepotrebuje len on on on

@mrkvicka060 bitka, po zadku nič nevyrieši ale vôbec nič, pretože niekto dá len po zadku ale prečo po ňom.dostalo, matka nevysvetlí a keď vysvetlí , musí to byť za doprovodu po tom zadku?
Ono toto je net aj tak ti tu nenapíše každý pravdu...

@galioska možno to musí niekedy byť aj za doprovodu po tom zadku, lebo niektoré maminy dokažu 3 ročnému decku vysvetlovat aj hodinu že sa to nesmie, a vysvetluju, vysvetluju a vysvetluju, a to dieta zjape, zjape a zjape , nerozumie čo mu matka hovorí, pretože si ide stale len to svoje a ide dovtedy kym to nedosiahne, a nema dôvod prestat, no a ostatne maminy na ihrisku musia počuvať hodinu to zjapanie, no a možno na začiatku keby dala jednu po riti a potom vysvetlila tak by nas možno niektoré ušetrili hodinovému teroru a to je osobna skusenosť a nie jedna. tym nechcem podporovat bitku, ja osobne vstavam a odchadzam domov, sceny nestrpím, 🙂

@mrkvicka060 Som rada po tom čo čítam,že som dostala len 2 facky od otca a boli opravnene.Dodnes si pamätám to poníženie, zlosť, hanbu.Neznasam agresívnych neurotickych ľudí, ktorí bijú svoje deti, robia scény a vynucuju si moc, silu...jasné, že som pár x dala aj ja synovi po zadku nehovorím, že nie, ale tým sa nič nevyroesi..detto kričanie...dieťa si na to zvykne a berie to normálne myslím, že treba inú cestu
Kamarátky, ktoré boli bité a otec im vyhádzal predo mnou skriňu, lebo neboli kominky v nich, držal ich cele roky na krátko sú dodnes vo svojej 40 tke také submisivne, nepovedia svoj nazor

@mirka17 V tom prípade by som ho brala preč z ihriska a nerobím divadlo.Prenho by to bol väčší trest ísť domov ako dostať po zadku a za chvíľu zase zjapat a znova dostať😉

@mirka17 ale to už píšeš o dieťaťu ktore podľa mňa dostáva pravidelne a nejaké rozprávanie je už len divadlo pre publikum, nepaci sa ti? Ideme domov , hoci aj za pochodu s frflanim...

@galioska nemyslím si že by dostavalo pravidelne, a že toto by bolo len divadlo pre publikum, dieta ktoré by dostavalo pravidelne si take niečo na verejnosti podla mna nedovolí, resp. strach by mu nedovolil

@mrkvicka060 nemám ešte také veľké deti, v tom poradiť neviem. Len z toho, čo si písala o staršom mi vychádza, že sa necíti byť pochopeny a vypocuty. Môžeš chápať jeho emocie, to je super, len aby aj ono tom vedel. Nastuduj si niečo o aktívnom počúvaní, prípadne plus efektívne rodičovstvo, Nevychovu. .....

Bola som bita ,lebo som bola živšia od otca a dokonca mi daval aj tresty.. neznášam ho za to a nebavim sa s nim dlhe roky.. moj syn ma 18 a kedze som bola na jeho vychovu sama a nervy som mala v kybli uz z detstva tak aj on dostal odo mna. Je z neho úžasný chlapec ktory nie je agresívny a ma dobre srdce a jedine co viem ze by som sa najradsej nakopala a vyfackala 😭za to ze som vobec niekedy na neho dvihla ruku.. ked vidim niekedy ako deti vystrajaju tak si poviem ze by si teda zaslúžili.. ale som proti bitiu... Prežili sme to ale co nam to prinieslo? 😰

@saluda mam toho nastudovaneho uz dost. On je proste az moc mudry a vychytraly a tvrdohlavy a zahladeny len do seba. Hovorim, sabotuje kazdu moju snahu sa s nim rozpravtat a pocuvat ho a vyriesit veci v klude. Nepoznam take dieta ako je on. Kolkokrat na mna len krici mama mama mama ale realne nic nechce, iba proste chce mat slovo on, aj ked sa mu snazim vysvetlit preco sa nieco neda. Len aby somja bola ticho a on hovoril a ja len pocuvala. Za kazdu cenu. Opytam sa prosim pocuvam a on habka "noo vies chcel som zeeee" a za pochodu vymysla nejaku blbost co by mi povedal, nic logicke nic skutocne, proste vymysla si uplnu kravinu co s vecou nai nesuvisi len aby nieco hovoril a ja ho musela pocuvat a nemohla hovorit ja. Lebo jemu nonstop chodi papula, a to neprehanam. On tu papulu ani na minutu nezvrie. Odhliadnuc od vzdoru, kto ma taketo dieta ten vie ake je uz len toto strasne vycerpavajuce. Ked celucky den vam niekto je za patami a rozprava a rozprava a vy musite odpovedat, ink to opakuje dokola, v obchode, pri vareni, pri plateni uctov, pri soferovani v spicke na najvacsej krizovatke, pri cuvani v dvojmetrovej ulicke, pri tom ked s muzom potrebujete nutne vyriesit a dohodnut veci, plan, logistiku... a potom pridem na ihrisko a vidim mamicku citat knihu a jej 3-4 rocne dieta sa pri nej potichu hra hodinu s autickami. Alebo mamy sa nerusene hodinu rozpravaju a deti sa kazde same vklude hraju v piesku alebo s hrackami a nic od matky nepotrebuju. Toto ja nepoznam. ale to uz je ina tema.