Kamarátka má stres zo štúdia

A bude stresovať aj pri operácii. Medicína je odbor, kde si treba zachovať chladnú hlavu a pevne nervy.

Nuz dievca by sa na to malo vykaslat alebo ist k psychiatricke.. Pretoze sa z toho zblazni. Alebo dostane rakovinu zaludka...musi to riesit zo psychiatrom lebo koli skole obetuje seba.

Viete, mne je jej luto. Medicina je jej sen. Cestu na skolu mala tazsiu, ledva sa na druhykrat dostala. Skusky, zapocty zvlada sice horsie, ale zvlada. Aj to zrejme tym, ze tak stresuje. Casto je v takom stave pred skuskou, ze sa vobec cudujem, ze fyzicky je schopna ju absolvovat..
A ano, viacero studentov aj mediciny vraj je na tom takto.. Len sa pytam samej seba, ci to stoji za to, takto si nicit telo a psychiku. A ano, tiez si myslim, ze aspon tie lieky na uzkost by mala zacat uzivat, pretoze take stavy uzkosti a stresu, co som pri nej zazila, by som ani nepovedala, ze existuju..

Studovala som medicinu...chce to vela nervov, pevnu psychiku... nesmie takto reagovat pretoze kym dojde do vyssich rocnikov a nedajboze ju vyhodia zo statnice tak sa dostane na psychiatriu... o nic nejde, ked sa poctivo uci a maka na sebe,nema dovod...jasne stresy pred skuskami sú,ale ked skonci skolu pride iny stres..ked bude na oddeleni ako lekar sama na 40 ludi..niekto kolabuje musi resuscitovat, na ambulancii epizachvat mladeho cloveka..agresivni pacienti...urazy kde clovek ide pomaly do soku z toho ako krvaca a nejde to zastavit..takze skola je ozaj len slaby odvar toho co ju este len čaka. 🙂
Skusit kraniosakralnu terapiu, psychoterapiu... k antidepresivam- doporucujem sa im vyhnut... nie je to riesenie... na lekara potrebuje mat zdravy usudok a dobru psychicku kondičku...

Pises, ze ku psychologovi alebo terapeutovi sa nedopracovala a nasledne, ze mala uzivat lieky na uzkost a antidepresiva - tie jej kto predpisal? Ku psychiatrovi chodi, ale psychologa odmieta?

@nafka0483 No ona to mala take komplikovane. Viem, ze pri tej tetanii a castych zachvatoch ju posielala jedna lekarka ku psychiatricke, potom mi len spominala, ze by mala zacat nieco uzivat, ale nezacne. Neviem presne, ako to mala.
Psychoterapiu, psychologa som jej odporucala ja.. ale ani k tomu sa nedostala, to uz neviem, ze preco.
Cize odmieta aj jedno, aj druhe.

Aby ju to nedohnalo k samovrazde ak jej nevyjde nejaka skuska... boli taki studenti co svoj zivot takto predcasne ukoncili a uplne zbytocne.. neviem kde studuje ale tu na SR vedia byt skusajuci fakt "svine" a studenta potopit ako sa len da.. a treba bojovat aj s tým 😉

@miskamicha Dakujem za tvoj prispevok. Praveze skusky a aj zapocty vacsinou na druhykrat, niekedy aj tretikrat, robi.. A s tym sa vzdy nejako zmieri, ale obdobie pred skuskou sa sprava ako pisem vyssie.

Jednoducho jej povedz, chceš byť doktorka? Či chceš furt stresovať? A báť sa!!? Ak chceš byť doktorka, tak sa musíš ukľudniť, brať to ako príde, ukľudniť si myseľ, predýchať ... nech si ide zacvičiť, poplávať pred učením, po učení, pred skúškou, alebo kedy ju to najviac stresuje. Začnite spomínať, kedy ste sa najviac za mladi smiali ..... prísť na iné myšlienky. Musí byť odhodlaná sa stať dobrou doktorkou a nie trasolitkou.
Takto sa sny neplnia - plné strachu! a stresu!!
Ak na to nemá pri učení / myslím, všetko okolo toho učenia - skúšok atď... /, pochybujem, že na to bude mať v reále ..... / pri určení diagnózy, operáciách ... rozhodovaní sa pre nasadenie liečby atď.... /
Ako sa vraví, človek to musí mať v krvi!!! Buď sa s tým zmieri a naučí sa učiť sa bez bolesti, alebo nech proste školu nechá., lebo to k ničomu nevedie.

@nafka0483 ja som mala podobne stavy ako su opisovane, tetaniu +++ cize najvyssi stupen a predpisala mi lieky na uzkost a depresiu neurologicka :D

treba zvážiť, či aj reálne na to má. nemyslím iba vedomostne, ale tak celkovo. Niekedy je sen a skutočnosť, niečo iné. Či by nemala radšej pouvažovať nad niečím iným.

@missviolet Aha, myslela som ze len psychiater moze.

Podobné problémy mala kamarátka a začala si dávať nejaké bylinkové výťažky a to jej pomohlo. Môžem zistiť, čo konkrétne to bolo.

@kvetinka75 toto je veľká pravda, ako keby som čítala o sebe, chodila som na gymnázium a celé 4 roky som mala samé jednotky, mala som semináre z chémie a biológie a chodievala som na rôzne olympiády, všetci ma tlačili do toho, aby som šla na medicínu, ako sa budem mať dobre v živote, lenže pre mňa bol obrovský stres už prijímacie skúšky, viem ako som sa ich bála a ako mi bolo až fyzicky zle, nevedela som si predstaviť že sa budem celú školu tak cítiť a desila ma predstava práce s ľuďmi pod obrovským stresom, vedomostne som na to mala, ale chýbali mi iné veci a vedela som, že to bude pre mňa utrpenie, prijali ma, ale rozhodla som sa ísť na inú školu, ktorá bola náplňou veľmi podobná, ale nepracujem pod tlakom a s takou obrovskou zodpovednosťou, nemyslím si že by som dobre zvládala situácie v nemocnici už len na praxi, nie ešte v reálnom živote, síce okolie bolo zo mňa sklamané, ale ja sama som najlepšie vedela, že to nie je pre mňa.

@0adka0 presne tak, každý je na niečo iné. A každý sa musí sám rozhodnúť čo mu lepšie vyhovuje. Nemá zmysel na niečo tlačiť. Keď to nejde, tak to nejde.

Nie je pravda, ze kazdy ma take stavy, mala som kamosov na medicine a taketo stavy rozhodne nemavali. Nie je to normalny stav v ziadnom pripade, nemoct od bolesti tyzden vstat z postele, to nie je ani zivot, to je utrpenie. Podla mna to je na lieky. Mala by co najskor zacat brat lieky aj chodit na terapie, podla mna sa jej velmi ulavi. A ak by ani to nepomohlo, mozno by to chcelo aj zmenit skolu, su omnoho lahsie skoly, ktore by mozno zvladala lavou zadnou. Ale tak chapem, ze je to asi jej sen, ja by som najskor skusila tu liecbu.

Tak to bie je uplne idealne ze vserky zapocty dava na druhy/tretikrat... ak to chce niekam dotiahjut musi na sebe popracovať, resp.zvazit ci na to ozaj má, nie kazdy take studium zvlada, v mojom rocniku nas začinalo 210 a skoncili sme s diplomom cca 160, najvacsie "cistky" su prve dva roky. Nech zvazi zmenu skoly a ist napr.na osetrovatelstvo... takto sa trapit nema zmysel...a co potom ked pride rodina,praca a ucenie sa na atestaciu?

Najhoršie na tom je, že je tom aj veľmi stresujúca práca. Nie každý potom tú náročnú lekársku prax zvláda psychicky v pohode. Čo bude robiť potom, keď takéto stavy bude mať aj v službe? Veľa lekárov sa venuje vo voľnom čase umeniu, aby ten stres nejako zvládli, ale nie je to robota pre každého. Najhoršie je to vtedy, keď sa potom ten stres lekára odrazí aj na vzťahu ku pacientovi.

kamarátkina dcéra bola na tom podobne. Stresy, nervy, ale za každú cenu sa tam chce udržať. Pomaly je už plešatá, čo jej vlasy vypadali. Chudá, podvyživená, bledá. Ale drží sa tam zubami-nechtami. Či to stojí za to, fakt neviem. Prospešná môže byť aj ako sestra po absolvovaní ošetrovateľstva. Neviem aká lekárka chcela byť, či všeobecná alebo sa chcela špecializovať ale menej je niekedy viac.

V podstate v každom povolaní je nejaký stres, len v tej medicíne je to o to horšie, že pod stresom sú samotní pacienti a tí nešetria nikoho v zdravotníctve.

@0adka0 Jednotkári majú jeden vážny problém a to je, že nedokážu prijať neúspech, a keď majú čo i len isť na jednú skúšku, kde ide o viac, ako o jednotky majú problém. Majú stresy sú roztrasený a majú rôzne problémy. Poznám rôznych ľudí, čo mali na gympli samé jednotky dostali sa na medicínu, ale nedostudovali ju nie preto že by nato nemali hlavu, ale preto lebo začali dostávať B,C,D a nedokázali to prijať, že už nebudú mať same jednotky, ako na strednej. Poznám konkrétne jednu babu so samými jednotkami dostala sa do Prahy a nedoštudovala to, pretože sa nevedela zmieriť s tými známkami. Niekoľko krát ju viezla sanitka, čo bola psychicky na dne. A nakoniec to štúdium zanechala a isla študovať niečo iné.

A ku autorke asi toľko, aby sa nevzdávala. Ved keď dostuduje medicinu nemusí len operovať, ale môže pracovať vo vyskumoch a hocikde, kde nieje taká zodpovednosť.
Prajem veľa síl.

Podľa mňa ten stres nesúvisí len s medicínou. Ktovie, kde majú tie stavy prapočiatok. Možno už niekde v škôlke, však už na základnej škole majú niektorí žiaci stres a zle znášajú skúšanie, písomky...hoci učivo ovládajú na písomke koncoročnej zlyhajú. Potom sa ten stres zo školy s nimi ťahá celý život a neznášajú všetko, čo súvisí so školstvom. Ani na rodičovské združenia potom nechcú chodiť. Neviem, či niektorí učitelia nevedia deti motivovať inak ako stresom, ale v tých deťoch ten stres ostane a ťahá sa to s nimi po celý život prakticky.