Dosť mi záleží na názoroch druhých. Ako to v sebe zmeniť?
Viem, že je absolútne nepodstatné, kto si co, o mne myslí. Ale dosť ma štve keď sa dopočujem niečo, čo niekto o mne hovoril, alebo keď nad niečím rozmýšľam, pomyslím si co by na to povedali ostatní. Strašne, strašne by som sa tohto chcela zbaviť, no nedokážem to, veľmi si zakladám na názoroch druhých.
Ako ste sa s tým popasovali vy?
Prekonala som to vtedy, ked som zacala byt so sebou spokojna. Nadobudla som vnutornu istotu, ze som v poriadku aka som. Az niekedy po 30.ke Ked som bola mladsia tak to neslo. Ale ked sa stane, ze niekto nahodou trafi blbu poznamku, tak som z toho mrzuta aj 2 hodiny 😀
V akych oblastiach chces nadobudnut sebadoveru?
Pokial to clovek nema vyslovene v povahe tak z toho sa da jedine vyrast.Casom a vekom a jednoznacne aj narastom povinnosti prestane byt pre teba dolezite co si kto mysli."Za mladi" som riesila tolko zbytocnych kravin,lebo som proste nemala ine starosti...Teraz na materskej ked popri detoch povazujem za uspech stihnut si umyt zuby este doobeda nemam cas riesit kraviny typu co si o mne kto mysli.Som spokojna sama so sebou a so svojim zivotom a co si kto mysli mam dnes s prepacenim v zadku 😁
@kittykat22
@nini1010
@martyzpp
Ono je to ťažko, ja keď som bola na základnej, bola som šikanovana.. Dnes mam 29 r. a stále mam pocit, že to ide somnou. Neverím si tak ako by som chcela. Zase nechcem sa tu ľutovať alebo čo mám super manžela, deti ešte nemáme, myslím si, že som celkom atraktívna a milá žena, mam dobru prácu. Ale proste stále mam niekedy pocit, že ľudia, ktorý sa o niečom rozpravaju a potom sa na mňa pozrú a napr. začnú sa smiať, ja si poviem to určite na mne a potom ešte dve hodiny rozmýšľam ze prečo sa o mne bavil 😁 ako trochu psycho, ale tak to mam.. A to je len jeden z príkladov.
Alebo keď som bola mladšia, tak dosť sme popíjali, narobila som pár hlúposti, však jasne, kto nie, ale teraz keď sa tak spätne pozriem tak si poviem, že bože tí a tí si o mne určite zle myslia, zato, že má videli kedysi takú opitu alebo tak.. No proste neviem sa tohto zbaviť..
Ako môžem povedať, že určite tieto myšlienky ci ako to mam nazvať, že už to nie je také intenzívne ako kedysi ale stále mi to kazí môj fajn život 🙂
Ver mi,keby si mala voac starosti a roboty,nemala by si cas dumat nad vymyslenymi zbytocnostami.
Precitat si 4 dohody mne pomohlo.
Ked sa zamyslim, tak mne najviac pomohlo byt mamou - co ti je asi houby platne 😀 Mozno knizku ako pise vyssie krisbar. Knizky su fajn na prekonanie problemov 🙂
@nini1010 to je teda názor. 🙄 Ja proste nechápem. Tu človek niekedy napíše že má depresiu pomaly ide spáchať sebavrazdu a nejaké múdre ženy sa nájdu a podrypnu že to je len nudou že nie sú zamestnané ničím a tak si vymýšľajú. Toto je podľa mňa najväčšia úbohosť. Kto to zažil tak to pochopí. Ja som zažila to čo autorka. Chápem ju. Dá sa s tým bojovať aj zvíťaziť. Ale rozhodne to nebolo od dobroty alebo z nudy.. chodila som aj do práce aj som sa starala o domácnosť aj o dieťa takže znudena som nebola. To isté verím že je aj autorkin prípad. Stačí prečítať začiatok príspevku a príčina je odhalená. Nestravena šikana z detstva ... Až si tým prejdes na vlastnej koži až potom súď. Tiež som sa stretla s neprimeranými reakciami okolia dokonca cirkev kde som chodila a čo mi mala byť oporou (konkrétne jej hlavný predstaviteľ pastor) povedal že som len znudena a nemám zamestnanu myseľ tak mám depresie a vymýšľam kraviny. Od tohto momentu som tam viac nevkročila. Zbožňujem keď takto ľudia posudzujú.
@sunny8 Pozri sa,ja chapem ze s nou spolusucitis kedze si zazila to iste co ona a nie ja som sikanovana nebola,napriek tomu si za tym stojim a ked porozmyslas tie 2 veci (co pises ty a co ja) sa nemusia navzajom dokonca ani vylucovat.Zlahcujem to?Ano asi zlahcujem.Ze nerozumiem tomu co je to byt sikanovana a ake to moze mat dopady na psychiku?No ano asi nerozumiem.Ale rozumiem tomu,ze ked ma niekto na starosti len sam seba, tak ma bohovo vela casu dumat nad tym co si kto asi mysli.Ked mas doma 3 deti,tak kde by si na to vzala cas?Tiez to s tou empatiou netreba zase prehanat.Nie som premudrela.Skm.len prakticka a tiez viem co mi chodilo po rozume ked som bola sama a ked musim kmitat okolo deti,domacnosti a este sa kde tu snazim prepchat aspon trosicku aj svoje konicky.Padnem do postele a slm v kome,nieto dumat co si o mne mysli Zuzka z 3.poschodia alebo ci sa dnes nahodou nerozpravali o mne.
@nini1010 lenze to by bolo riesenie spravit si tri deti. Co si myslim, ze nie je najstastnejsia rada 😂
@kittykat22 Joj ved to je jasne ze nie 😁 ja som to uviedla len ako priklad.Pointa toho co sa snazim povedat je ze ked clovek nema do coho pichnut a ma na starosti len sam seba ma cas riesit zbytocnosti.Ked ma povinnosti,ozajstne starosti alebo uz nedajboh ozajstne problemy,tak nerisi somariny ako co si kto mysli.A ak nema na vyber,no tak treba navstivit psychologa.Ako som pisala tiez ma kedyai trapili podobne myslienky,ale je to uzasny pocit slobody nezatazovat si mysel tym co si kto o tom mysli.
@martyzpp tak s týmto úplne súhlasím, presne si to vystihla!!!
@nini1010 jj suhlasim s tebou. Ale myslim si, ze to riesenie o ktorom pises, problem iba zakryje, ale nevyriesi.
Ja neviem ako to robim,ale mne bolo vzdy fuk kto si co o mne mysli. ALe mam kamosku a ta ma tiez taky problem. Proste neviem preco ale chce sa zapacit ostatnym. Asi je to nizkym sebavedomim.
Sucitim s tebou. Na zakladke sa aj mne vsetci smiali,oritom som nebola nejaka zruda,dodnes tomu nerozumiem. Ale ja som si z toho nic nerobila,nastastie som nebola nijako nestastna,len vo mne ostalo presne to,co opisujes. Ak sa niekto rozprava staci,ze bidim pohlad a uz sj myslim,ze sa bavia o mne.
Asi by ma uz davno šlaktrafilo takto žiť 🤦🏻♀️ ,že co si kto o mne mysli alebo aky nazor ma na mna.
Nikoho nazor ma nezaujma ani si nepripustam iba ak tak od mojej rodiny a to len od toho,koho by som si išla po radu.
Aj mne na tom niekedy až príliš záležalo. Potom sa stalo to, že sa o mne rozchýrila klebeta, absolútna lož (zle vysvetlená formulácia vety istou menej inteligentnou osobou), okolie tomu uverilo. Týždeň som chodila rozčúlená, znechutená, smutná, až som pochopila, že proste nič robiť nemôžem. Všetkým ľuďom nie je fyzicky možné povedať pravdu. Proste odvtedy mám absolútne viete kde, čo si kto myslí. Mimochodom, pravda VŽDY vyjde najavo.
Vieš čo, mne niekedy záleží na tom čo si o mne ľudia myslia a niekedy mám v paži. Neviem od čoho to závisí ale môžem povedať, že mi na tom prestalo záležať takmer úplne keď som sa stala matkou. Odkedy mám syna, je mi fuk čo si o mne ľudia myslia. Robím si veci po svojom a ani nemám potrebu sa nejako obhajovať. A taktiež, deti sú veľmi nevyspytateľné a vonku medzi cudzími ľuďmi vedia urobiť veľmi nečakané veci a keby sa mám nad každou takouto situáciou zamýšľať a trápiť sa čo si o mne kto pomyslí, tak môžem chodiť po kanáloch.