Budem zlá psychologička?
Vybrala som si tento odbor práve preto aby som pomáhala ostatným. Viem, že psychológovia sú tiež len ľudia ale trápi ma čo prežívam. Je normálne nemať chuť, silu alebo dokonca záujem niekomu pomôcť? Mám za sebou len prvý rok, nie celkom mám jasno v tom ako to má vyzerať.
Vnímam na sebe, že nie vždy mám chuť pomôcť. Jednoducho mesiace až rok riešim s niekym to isté dookola a zbytočne, jednoducho poradiť viem ale spraviť rozhodnutie a konať za nikoho nemôžem. A zbytočne to riešime dookola, kým tá osoba nechce veci zmeniť. Jedná sa skôr a problém v priateľstve, ale tým, že študujem tento odbor bojím sa, či ho budem vedieť adekvátne robiť ak mám takéto pocity.
Zároveň mám aj ja vlastné problémy a keď niekto chce riešiť (pre mňa maličkosť, pre danú osobu veľký problém), občas nemám silu a chuť riešiť takéto (pre mňa) maličkosti.
Musím sa naučiť odosobniť to mi je jasné, len sa bojím či som vôbec na dobrej ceste a či sú moje pocity v poriadku.
za mna ine je to s cudzími a ine so známymi. tak isto sa treba vedieť odosobnit, s tym ze ty vies poradit vypocit nasmerovat ale samotne rozhodnutie je na danom clovekovi. neposudzuj nevnucuj vlastny nazor. dobre je ze si to uvedomujes a vies s tym pracovat a zlepsit sa. drzim palceky
tak ono je to urcite ine pri cudzich ako pri svojich. myslim si, ze tak ako by mali na sebe pracovat ludia, ktori psychologov navstevuju, mali by tak robit aj samotni psychologovia. pretoze napriek vsetkej snahe, za toho dotycneho nie su zodpovedni a mozu urobit maxium, konecne rozhodnutie je vzdy na danom cloveku. este stale mas za sebou len rok, podla mna to je vsetko o skusenostiach a urceni si hranic s blizkymi - aj psycholog je praca, ktora potrebuje "reset" a nieze prides z prace a budes robit poradenstvo rodine a znamym. lebo to ozaj speje k vyhoreniu skor, ako sa rozbehnes.
Tak uz to vykonavas alebo to len studujes?
Psycholog si musi poriesit najprv aj svoje veci, je to normalne a az odporucane. A ano, psycholog moze jedneho cloveka riesit aj roky
Aj ked, ked uz niekoho riesis tak dlho, mal by ist k psychiatrovi, ti su viac edukovani a ti robia terapie aj roky
@hederamonstera ja som to pochopila tak, ze ma kamosku, ktora sa jej neustale chodi stazovat (nie vramci profesie) a neda si povedat, nechce nic zmenit.
Autorka, casom sa naucis oddelovat pracu od sukromia. Je ine mat sedenia s klientom raz do tyzdna a radit mu, vypocut ho, nemat k nemu ziadny emocionalny vztah. A ine pocuvat kamosku, ktoru mas rada a nechce si dat poradit, ide si svoje a stale opakuje svoje chyby. Jednak by si mala utnut aj ju a nenechat sa vyciciavat nou ako energetickym uprirom. A za druhe - ak budes mat raz sukromnu ambulanciu a budu k tebe chodit ludia, neobavam sa toho, ze niekto kto je napr v toxickom vztahu si bude platit 50€ za sedenie a chodit k tebe 2x do tyzdna aby sa vyzaloval, ale pritom nebude chciet “doma” nic zmenit. 😉
Btw, tiez som chodila k psychologicke, ktora robila parove terapie a ona sama sa v tom case rozvadzala. Aj psychologovia su iba ludia a tiez maju doma svoje problemy, ktore nevedia vzdy riesit tak, aby boli vsetci spokojni.
Podla mna vseko ok. Psycholog musi byt tak trosku aj necitlivy mäsiar a brat tie problemy uplne z nadhladu jak na beziacom pase bez toho aby sa do toho nejako osobne vkladal aby ten vztah psycholog- klient proste bol profesionalny a nie osobny. Vela problemom sa tak obidve strany vyhnu a cele to smeruje k rychlejsiemu koncu ako sa furt niekde krutit dokolecka spolu.
Tak este mas pred sebou dlhu cestu, musis dostudovat, ak budes chciet robit terapie, musis prejst vycvikom a pravdepodobne aj sama podstupit terapiu. Tvoje pocity sa este budu rozne menit.
Kazdopadne psycholog je tiez len clovek, je bezne, ze sa aj psycholog vo svojom osobnom zivote s niecim potyka. To z neho vobec nerobi horsieho psychologa, naopak na tom moze vyrast, naucit sa nove veci o ludskej dusi.
No a dalsia vec, ak budes robit terapie, tak zazijes u seba naozaj najroznejsie pocity. Niektori klienti ti budu nesympaticki, niektori ta budu vytacat, nudit, otravovat...To je normalne. Ale budes profesional s treningom a budes vediet, ako sa k tomu postavit a ako aj napriek tomu viest terapiu. Niekedy sa daju tieto pocity v terapii dokonca aj vyuzit.
Obrat sa na psychologov s tymto, najlepsie nie jedneho. Podla mna zmen obor. Jasne, ze aj psychologovia maju svoje problemy atd., ale toto je prilis skoro na tieto pocity si myslim. Navyse psycholog aby dobrym psychologom naozaj aj bol, potrebuje po studiu este veeela vela studovat. Dobre si to premysli, ci je to maozaj pre teba, vstrebavat cely zivot problemy druhych, ak uz teraz mas taketo pocity.