Žiarlivosť súrodenca. Zlepší sa to niekedy?

ahoj danka..ja mam to iste..rozdiel 2 roky a 7 mesiacov..ale sa nam to uz veeeelmi zlepsilo..😉urcite ju nedavaj k babkam, neoddeluj ich na dlhy cas, musia si zvyknut, ze su surodenci a budu spolu aj v dalsom zivote existovat..ja ziadne babky k dispozicii ani nemam, takze mi nic ine neostavalo, len ich mat oboch spolu..syn velmi ziarlil na malu..robil presne to, co tvoja dcerka, akurat ze neskriabal..ale napr. ju naschval budil zo spanku.. 😝
ale teraz sa to lepsi, nehovorim, ze je to super, ale uz jej neublizuje, ked ich necham dvoch v jednej miestnosti, dokonca sa s nou uz chce aj zabavit, rozosmiat ju..ked ju mam dlhsie na rukach a viac ju mojkam, tak ziarli a chce logicky aj on..ale podla mna maju byt surodenci spolu..chapem, ze mas z toho dost, viem si to predstavit, ale pomoze trochu praveze sa viac venovat jej, zapajat ju do starostlivosti o babatko, chvalit ju za to, co dokaze urobit, byt s nou len sama, ked sa da, aby skor babatko mohol za ten cas niekto popestovat, alebo len postrazit, ked bude spat, ist na prechadzku-u nas musel stacit manzel, ineho nikoho nemame..vyuzi cas, kedy maly spinka a ty sa vtedy venuj starsej..inak ti neviem poradit, prajem vela trpezlivosti.. 😉

@danka79 ahoj danka, ja mam podobny vekovy rozdiel medzi dievcatami a rovnaky problem sme mali aj my na zaciatku, az na to ze dominika sestrisku nebuchala ale skor ona sama o sebe mala straaaaasne vykyvy nalad, revala, vrieskala za vsetko no hrooooza 🙂 normalne som ju nespoznavala. nam velmi pomohlo to, ze vzdy ked malinka zaspala tak som sa venovela len jej, domacnost isla trosku bokom ale nevadilo. k babkam neviem ci by som ju dala, ked ma taketo ob dobie, aby to nebrala este horsie, ze ju tam davas a babatko si nechavas doma pri sebe 😕 no vysledkom bolo, ze dominika si celkom zvykla na to ,ze uz tu nie je sama a celkom to respektuje ale iba u mna. ked dojdu babky a nahodou viac pozornosti venuju mladsej tak vidim na nej ze sa jej to moc nepaci a zacina byt protivna ale kedze to uz poznam, snazim sa hned obratit pozornost na nu. urcite si na to zvykne, chce to len cas a prave su v takom obdobi kedy nas naozaj potrebuju, neboj teraz mozno treba striehnut ale aj to len obdobie a urcite prejde. asi to chce len cas, aby sa s tym aj oni vo svojich hlavkach dako vyrovnali, uvedomili si 🙂 drzim palce..za chvilu budu kamosi 🙂

my mame s bratom rozdiel 2 roky..a ked sa narodil, bola som taka ziarliva, ze som mu zlomila nohu :D ( skocila som na neho, ked lezal na zemi s velkym plysovym medvedom 😅 ) a neznasali sme sa este aj celu pubertu..a potom to zacalo byt ok a teraz vychadzame uz super :D

Dakujem za vase odpovede. Aj ja sa priklanam k tomu aby sme boli radsej vsetci spolu. Len babka by si malu rada brala na cele vikendy. Ja mam z toho zmiesane pocity. (je mi zase ale blbe povedat,ze nedame ju...)Ona sa tam citi fajn,je tam velmi dobra. Obavam sa ale co sa jej prehana hlavou, ci to neberie tak,ze "odlozili" ma prec a ostali len s bracekom doma sami. Ja ju urcite z vlastnej iniciativy nikam neposielam. Skor privitam,ked pride niekto k nam a povenuje radsej tu.
Moja teoria o zapajani pri starostlivosti o babo dost zlyhala,parkrat mi nieco podala,doniesla,odniesla,ale to iba ked sa jej chce 🙂 Ked nema chut,tak jednoducho povie nie a hotovo..je velmi tvrdohlava. Pochvalim ju zakazdym ked je mila na maleho,alebo nieco pekne o nom povie. Normalne mi je jej aj luto,ked sa citi taka odstrcena. Ale niekedy to ozaj nejde. napr.sa jej nepaci,ked idem maleho kupat. Tatino pri tom vobec nesmie byt. Uz mame na nu nejake strategie,aby sa citila lepsie,ale je to asi malo..

@danka79 ja by som ju k tej babke davala kludne ale s tym, ze ona moze ist, lebo uz je vacsia a preto moze ist k babke. Spravit jej z toho akoze vyhodu, ze tam ide. Neviem to lepsie vysvetlit, ale snad rozumies 🙂) Jednoducho jej davaj mozno aj nejake vyhody, ze ona to moze, lebo uz je starsia sestricka a podobne. Niektorí psychologovia radia kupit novu babiku ako babatko...ty mas asi skusenosti, ja mam dvoch chlapcov 🙂) a nech je to jej babatko, a robte vsetko spolu. Prebalujte, uspavajte, krmte....musi sa citit dolezita a ziarlivost samozrejme neprestane nikdy uplne, ale urcite sa to zlepsi. 🙂 To ze ju bravas zvlast na prechadzky je super, to robis vyborne. Ja chodievam teraz ked uz kojim malinkeho iba vecer a v noci...tak so starsim chodim na hudobnu pre deticky. Tiez to ma tak ako plus velke, lebo je VELKY bracek a moze chodit s maminkou sam na hudobnu, kym bratcek este nemoze, lebo je malinke babatko a musi ho cakat doma 🙂) Ale rozumie tomu, ze ked bude Samko vacsi, tak ho to vsetko nauci 🙂) Citi sa dolezity v Samkovom zivote a ziarlivost ustupuje milovym krokom. Jedine kedy ziarli je, ked pride navsteva a vsetci chcu Samka nosit na rukach 🙂)) tak vtedy vidno jeho smutne ocka, ale dostane vzdy odmenu "Kinder vajicko" ze bol krasny bratcek 🙂) Takze ho trosku aj mozno rozmaznavam, ale hlavne ho do vsetkeho zapajam...lebo ON je uz VELKY 🙂)) Drzim palceky 😀

@danka79 a aj Sebi pride a povie Nechcem Samka, nelubim Samka, nech ide prec 🙂) ale v zapati pride k nemu a povie mu ze ho lubi. Netreba si tieto veci vsimat a ona prestane.
Kamaratkyna mala zobrala na sestricku malu dokonca nozik, ze ju ide pokrajat 🙂
Ale ked je Sebi naozaj skaredy, tak ho poslem do svojej izby a nech pride, ked bude na nas pekny....po chvilinke pride usmiaty a priatelsky 🙂) Musi zase poznat hranice co si moze k bracekovi dovolit.

Medzi nasimi je rozdiel 2 roky a zlepsilo sa to, ked mala mala rok (cize mali 1 a 3), to uz sa spolu trosku aj zahrali, teraz sa bud krasne hraju (ked je dobra konstalacia hviezd 😉), alebo sa biju - ale maju sa radi (teraz maju 3 a 5) a mne ten vekovy rozdiel pride stale super.

Medzi mojimi deťmi je rozdiel 11 rokov. Dcéra brata nenávidela už keď som otehotnela. Keď sa narodil, nechcela sa na neho pozrieť. Spýtali sme sa jej:"Kika, ty máš dvoch rodičov, ako ich ľúbiš?" Ona odpovedala: "tak veľmi ako veľký je vesmír, každého ľúbim ako pol vesmíru. Ani jedna polovoca nikdy nekončí" Veľmi ma prekvapila takáto odpoveď, ale nahralo mi to. Pochopila potom, že aj rodič tak ľúbi deti: môže ich byť kopec a láska k nim nemá konca. Tiež som jej vysvetlila, že malý Slavko ma bude teraz viac potrebovať ako ona. Keď mal malý teraz 3 mesiace, prišla za ním, pohladkala ho na líčku, dala bozk. Potrebovala čas na to, aby zistila, že ju ľúbime stále rovnako. Babke sme ju určite nedávali, dokonca sme jej dovolili s príchodom bábätka spávať s nami v manželskej posteli, kúpili sme jej tiež kojeneckú fľašu, aby pili spolu, dostala dudlík, akože je naše to väčšie, lepšie bábätko. Je to trochu divné, na 11 rokov, ale ona to ozaj potrebovala.

@danka79 ked sa narodili dvojičky mal starší presne 2 roky...velmi žiarlil a aj by im ublížil, ale ustriehli sme ho...a čo je lepšie? dať babke ale sa jej viac venovať....skus zavolať babku nech povozí bábo a ty sa jej snaž venovať...nepotrebovala som pomoc k bábätkám ale k nemu, a babke som ho dávala aj na víkend, jemu to robilo dobre, mama sa s nim hrala a on postupne pochopil, že ho lubime rovnako...ked jeden z nás rodičov vozil dvojičky, druhý sa venoval Maťovi, dovolila som mu mi s nimi pomáhať, prebalovať, nosiť plienky, veci, kolísať ich...
neboj to prejde, teraz jej postupne dochádza, že bábo je už natrvalo a potrebuje sa stým vyrovnať...prajem vela trpezlivosti...
babke šiel vtedy, ked on sám chcel ísť na prázdniny...
inak vždy ked niekto k nám prišiel pozrieť dvojičky, ako prvé si pomojkal a dal darček strašiemu, mala som vždy nachystané v predsieni sladkosti, aj pre zábudlivcov, ktorí na neho nemysleli...a až potom som ich pustili k malým...

ahojte,
moja staršia babulka má 2r a 4m a maličká má 6 týždňov. S Eluškou, ktorá je staršia sa snažím mojkať a túliť vždy ako je to len možné, mám niekedy pocit že ešte viac ako pred pôrodom.. stále dokola jej opakujeme ako ju lúbime, aká je šikovná a veľká sestrička. pomáha mi prebalovať, hladká Ninku, kúpeme ju spolu. nič sa nesnažím robiť bez nej... stane sa občas, že musím s malou k doktorovi - tam Elušku brať nechcem, k vôli iným chorým deťom. ostáva vtedy u kamarátky, kam sme chodievali od jej skoro pol roka ( stretávame sa tam 5 mamičiek s deťmi, taká naša mini škôlka. ) kým som preč, krásne sa hrajú, Elinka parádne poslúcha.. akonáhle sa však aj s Ninkou objavím, vybuchne sopka .. dnes začala akože medzi rečou zhadzovať veci zo stola, prestala sa hrať s deťmi - kamarátkinu dcéru začala kopať, biť po hlave hračkou, brať veci z ruky... neviem ako vtedy reagovať. viem že ide o vynucovanie si pozornosti. robí veci, o ktorých vie že ma vytáčajú, že to nesmie - dáva všetko do pusy, kúše veci ktoré nemá a pozerá mi pri tom do očí... a čaká kým vybuchnem... a ja väčšinou vybuchnem. viem že to nie je správne, preto prosííííííííííííííím poraďte ako s tým skončiť... ako mám reagovať. ignorovať? dať na prdel? odísť z miestnosti? fakt neviem... najhoršie to bolo dnes, keď udrela tú malú kamarátku... to už pretiekol hrniec... čakala som rôzne reakcie, žiarlivosť a podobne.. ale to čo nám pripravila naša Elinka, tak to ma dorazilo a doráža každým dňom viac a viac.. neviem ako na to reagovať. prosím skúste poradiť...

dievcata, postupne sa to zlepsi... ak sa da tak dat babke, kamoske, nech sa pohra... asi im to v tych hlavkach musi postupne prepnut...
u nas sa to zlepsilo, ked dvojky na neho uz reagovali...
tiez im robil zamerne zle...zaspali on prisiel do izby a zacal kricat...

prosila som vsetky, kto boli u nas, aby si malych nevsimali, len neho...
mala om s nim veru viac roboty ako s tymi drobcami...
pevne nervy prajem 🙂

pozeram ze som uz napisala pre drokom 😀

@danka79 ja mam tiez taky problem.mam 6r a pol rocneho.robi naschvaly aj ked vie ze za to dostane.niekto si povie ze su to blbosti za co dostava ale minule.poskriabal s karou nase auto-bmw,zastavil hlavny privod plynu i ked vedel zetam kde to je nesmie ist,nici veci......ja by som ho niekedy,,dorazila,,

@danka79 Náš starší chodil tiež k babke a mladší zostával doma. Bolo to super aspoň do chvíle, kedy aj mladší nezačal k tej babke chodiť. Teraz keď ten starší vidí, že sa babka venuje o 5 sekúnd viac 😅 mladšiemu, tak začne robiť babke zle, že až no. Minule ju dokonca bil, a tým si vynucoval jej pozornosť...

@zoyuska taketo vyvadzanie nie je zlym spravanim chlapca, ale podvedomym volanim o pomoc. robit vedome skody na veciach na ktorych vam rodicom zalezi (otcove milovane auto, plyn potrebny na chod domacnosti)
treba s nim viacej komunikovat aby si zistila co mu chyba, co mu vadi, ake su jeho sny a predstavy.
skusit napriklad vecer pred spanim - precitaj mu pribeh co vies, ze ma rad a potom ked mu to zlepsi naladu, spytaj sa aky bol jeho den, co by si tak zelal (tym sa nemysli len kupovanie darov, ale napr. co chce aby s nim robil tato, kam isiel)
v takomto veku jednoduche veci ako zobrat ho na ryby, alebo spolocne cela rodina na bicykle, zobrat ho do kina, jazdit na koniky, maju cenu zlata. ide hlavne o spolocne straveny cas a aktivity, nie kupenie hmotnej hracky.
ked sa budes kazdy vecer pytat syna a ukazes mu zaujem o jeho svet, aj ten vztah medzi vami sa zlepsi.
skus z neho vytiahnut, ci si nezela zucastnovat sa na nejakom novom sportovom kruzku, uz podla toho co ho bavi. fyzicka aktivita je skvela vec pre mladych chalanov.

...tymto ti nechcem urcovat co robit, bozechran. ty ho poznas najlepsie. len podla skusenosti sa snazim pomoct, aby vam vsetkym bolo lahsie. prispevok si pisala cez velke prazdniny, teraz v skole ked su viac zaneprazdneny uz sa to snad aj same upravilo.

@briketa vies ked snim niekam ideme tak on nechcem neviem,nebudem

@danka79 to akoby si pisala o nas u nas podobne....dcerka smejo vesele dievcato, tesila sa na braceka, na vsetko sme ju pripravovali......ako sme prisli z porodnice boooom ☹ panika, strach, strasne sa ho bala....teraz uz zase ziarli...dufam ze to prestane...tiez som z toho niekedy dost smutna a zufala..pritom sa snazim jej davat co najviac lasky ved ich milujem oboch, stale jej musim vysvetlovat...ale dcerka ma postoj ze nechce aby som ju objimala ani hladkala ☹ a ked mam synceka uz toboz nie...., tak ked ju chitii amok mame fakt zaberaak, tak sa modlim nech to dlho uz netrva, .... ako ste na tom? uz je to u vas lepsie???

@nella1 Teraz s odstupom casu mozem povedat,ze je uz vsetko ok. Trvalo to snad polroka,kym sa to vsetko vykrystalizovalo. Uz su kamosi,jasne ze sa hadaju o hracky,biju sa,ale vedia sa aj pekne zahrat a hlavne sa velmi lubia 😉 Mozem teda povedat,ze treba prekonat len tie tazke zaciatky.. drzim palce

@danka79 uu 🙂 pol roka??tak to ste rychlo zvladli ze to dcerka pochopila 😉

my doma tiež riešime žiarlivosť. Medzi mojimi babami je 7,5 ročný rozdiel. Pripravovala som ju na súrodenca, chodila somnou kupovať veci, oblečenie, fľašky , dudle a tak. Keď sa malá narodila zo začiatku som si to ani neuvedomovala, ale prišli letné prázdniny a to bol začiatok konca. Myslela som si, že mi bude pomáhať tak, že mi podá plienku s vlhčenými obrúskami a tak, ale ona nič. Malú má rada, aj sa s ňou pohrá, ale zmenila sa hlavne v správaní. Malú keď som uložila spať tak začala kričať tak, že ju zobudila, hádzala veci z vruchu na zem dovtedy pokiaľ sa malá nezobudila, na prechádzky sme chodiť nemohli so staršou, lebo pri kočíku tak kričala , že som sa hanbila chodiť po meste a malá mi vrieskala v kočíku. Oblečenie si začala ničiť, letné tričká si vypárala, keď sa hrala s kamarátkami, dotrhala ich, všetky šortky zničila za 5 dní, o teplákoch ani nehovorím, na topánkach lámala podrážky a začala kakať do gatí. Boli sme z toho zúfalí, a aj ešte doteraz sme. Riešila som to aj s pediatričkou, tá mi povedala, že sa jej mám venovať ( to aj robím, venujem sa jej viac ako mladšej, ale staršia si myslí opak a neviem ako jej to mám vysvetliť tak, aby to už pochopila), že zhruba po roku to prejde aj samo ale u nás to ale pretrváva. Bola som aj u psychologičky a tá mi povedala, že má ťažký druh žiarlenia, nakoľko bola veľmi dlho sama a všetka pozornosť sa venovala iba jej a teraz sa bojí o svoje postavenie v rodine a myslí si, že mladšia dcéra jej zoberie jej prvorodené miesto v rodine. Pár vecí sa už zmenilo , ale ku mne sa zas začala správať tak, akoby som ju nemala tým, že sa narodila mladšia dcéra rada takto mi to povedala. Tak dúfam, že raz niekedy sa to zmení k lepšiemu a budú mať dobré vzťahy medzi sebou

@danka79 U nas sa ziarlivost prejavovala presne opacne - nevsimavostou. Pritom syna sme uz od prveho dna pripravovali, ze pride surodenec, vsetko sme vysvetlovali, fakt sme sa tejto teme velmi venovali. Idealny stav skoncil, ked som nastupila do nemocnice. Prvy priznak toho, ze nieco nebude s kostolnym poriadkom bolo, ze ked prisli za mnou do porodnice, tak syn si ma vobec nevsimal, o babatku ani nehovorim. Proste si pochodoval po chodbe, okukaval ozdoby na stenach a to bolo vsetko. Ja som zostala velmi sklamana, pretoze v telefone znel uplne v pohode. Dovtedy vsak nebol bezo mna a toto bol podla mna hlavny problem. Tento stav medzi nami dvoma sme riesili velmi dlho. Vsade som musela chodit s nim, vsetko s nim robit, len aby sa necitil odstrceny.
Ked sme dcerku priviezli domov, tak jedine, co ho zaujimalo, bolo, ako funguje zapinanie na autosedacke. Obsah autosedacky ho vobec, ale vobec nezaujimal. Nikdy jej neublizil, nikdy vsak neobjal, ani nepohladkal (vsetko iba na prikaz). Tento stav trval cca 9 mesiacov. Potom, ako malinka zacala opatovat nas zaujem, tak to bolo lepsie, ale stale nie take srdecne, ako si my, rodicia, predstavujeme. Teraz, skoro po 2 rokoch, je to lepsie, no taka bariera tam pretrvava. Mala by sa s nim hrala, ale on nechce. Samozrejme, nedovoli jej vstupit do izbicky, lebo tam ma rozlozene hracky (ak nema, tak ju tam pusti). Malokedy sa spolu hraju, existuju skor vedla seba. Myslela som, ze casom sa to zmeni, ale ta zmena ide strasne pomaly. Len dufam, ze si k sebe najdu cestu, ked budu vacsi. Ja mam so svojimi surodencami velmi dobre vztahy, tak by som chcela, aby to aj u nich bolo tak.
Keby som sa mala este raz rozhodnut, tak mam deti do roka, aby sme tomuto predisli alebo az ovela neskor, ked ma prvy uz mamickovske obdobie za sebou.