Ženy len sa tak zamýšľam...prečo matky vacsinou viac lipnu na synoch?Prečo, keď ma 2 deti cca aj vekovo vždy býva žena prísnejšia na dievča ako chlapca?Dá sa to nejako psychologicky vysvetliť?Čo porovnávam z okolia takmer všade to tak je.Chlapec toľko nemusí, chlapec sa pritúli a všetko je zabudnuté, chlapcovi sa vyvára čo má rád....som žena okolo 40 tky a dnes mi dcéra povedala, že vie, že jej brat má u mňa privilégiá celý deň nad tým premýšľam a má pravdu.Vzdy som viac lipla na synovi ten bol pritulny, dobrý dcéra so mnou vždy bojovala snáď od 5 r vždy mala na vsetko odpoveď a bola priečna.Mam pocit, že s chlapcom to je jednoduchsie.Aj teraz, keď je už teeneger
príde, zdoveri sa, chce ísť so mnou niekam dcéra neustále provokuje vekom ešte horšie.
Je to zaujimave... aj ja to pozorujem v okoli.
Podla mna je to prirodzena konkurencia rovnakeho pohlavia... Dcera ta ma za vzor ale zaroven chce byt lepsia ako ty a tak s tebou superi. A aj ty ako mama, sa citis viac "ohrozena" o svoju poziciu v rodine dcerou tak s nou aj ty viac superis ako so synom.
To iste sa deje medzi otcom a synom. Ale toto sa podla mna deje az vtedy ked ma dieta uplne jasno ake ma pohlavie a chape aj rozdiely medzi pohlaviami ako naprklad medzi mamou a otcom...
To ze maly chlapci su pritulnejsi bude asi nejaka biologicka preddispozicia, lebo v tom veku este namaju pochopenie o tom ze su chlapci.
Ano, dcera je k matke kritickejsia ako syn. Syn mamu nekritizuje, ten je zas kritickejsi skor k otcovi. U nas je to tak isto, tiez mam blizsie k synovi, muz zasa k dcere.
Tak isto muz kritizuje viac syna, dceru ospravedlnuje, ja to mam naopak.
Oidipovsky komplex. Dcéra je ockova princezná a syn mamičkin maznacik
U nas to nejako nefunguje, som prisna skor na chlapcov, lebo aj viac vystrajaju ako dcera, keby robila to co oni, brala by som to rovnako. Ale mozno sa to zmeni ked donesu domov buduce nevesty.
A preco je otec prisnejsi na syna a na dceru nie??? Asi je to ta slabost k opacnemu pohlaviu, vies co dceru v zivote ako zenu caka a chces ju na to pripravit a tak isto otec syna
@maris5 zanedbateľný rozdiel syn je o rok aj pol starší.
@andreatytler asi áno kritizuje všetko ako navarim, ako sa licim ...aká som karieristka druhe mamy doma strikuju🙈pre moju dcéru som naozaj odlud pritom mám bežnú prácu naozaj žiadna kariéra.Ked prídem za ňou stále zduta tvár, úplne vidím ako ju otravujem a trápi ma to ockovi vypeka koláče a chodí s ním na prechádzky.Naozaj mám pocit, že voči mužovi so mnou súperi.Skolu vyberá s ním, lebo on tomu viac rozumie vlastne by som sa nad tým do hĺbky nezamýšľala, keby mi to dnes nepovedala.Syn je nekonfliktný pohodak.Mrzi ma, že mi bolo vytknute, že tvoj synáčik je miláčik pritom, keď chcem mať k nej bližšie odháňa ma už roky.Vzdy lipla viac k ockovi a ja som rezignovala.Niekedy, keď si spomeniem, keď sa učili do školy ako prvacka lebo mňa odmietla sedela mu na kolenách a hladkala a pozorovala či to vidim.
Z toho čo popisuješ je podľa mňa problém v tom, že odmalička si (aj keď nevedomky ) mala bližšie k synovi a preto sa dcéra viac upla na otca. Teraz ti len otvorene dala najavo to, čo v nej celé roky vrelo a preto ťa teraz od seba odstrkuje a nemá záujem o aktivity s tebou, lebo to chceš robiť až po tom, ako ti to povedala.
A aky maju vztah surodenci medzi sebou? Lebo napriklad nasi medzi sebou nikdy nesuperili, vzdy sa mali velmi radi, vzdy si rozumeli. Dcera sa mi dokonca priznala, ze svojho starsieho brata mala odjakziva ako velky vzor.
@sissy27 nie, od malička čakala na muža, lebo sa bude hrať s ním.Ano mala som a mám bližšie k synovi, ale to neznamená, že s dcérou nechcem tráviť čas, alebo ju neľúbim.Vzdy bola iba tatinkova obliekať mohol tatino, polievku varil lepsie...Svojim spôsobom vždy stala medzi nami a tešila sa z toho😉vždy bratovi povie, že je bez názoru, že čo mama povie platí akokeby ho provokovala, aby sme sa pohádali.Ale rozumejú si
Máte pravdu ako by ma chcela zosupnut z trona a ona bola tá jediná žena v rodine.
Nuž ak na ňu pozeráš ako na tú “ktorá ťa chce zošupnúť z trónu” tak si nemáte čo vyčítať - je medzi vami rivalita. Vzájomná. A neprišla minulý týždeň, ale dlhodobo ste si ju budovali.
Svoj podiel má aj tvoj muž - ak dvojročné decko pišťalo, že obliekať bude len tatinko a vy ste to prijali a ty si išla bokom a tatinko obliekol, tak ona má zafixované, že vždy sa jej venoval otec a ty si robila niečo iné. Že to chcela to si už nepamätá.
Aj u nas doma to tak bolo, aj moje pocity z rodiny su take, ze mama mala najradsej najstarsieho brata, ja som najmladsia, a pri mne sa hnevali, ze sa mi ako najmaldsej vsetko prepaci a oco sa mi viac venoval. Ale mama ma nikdy neobjala, je chladny typ. Najradsej som mala babku...ona nemala dceru, tak sa mi velmi venovala, mala ma rada.
Ja mám dve dcéry, k môjmu šťastiu (neviem, nechcem chlapčiatko). Ja to vnímam tak, že u dievčat človek vie, o čom to celé je /byť zena-dievca/ a preto tie nároky sú také väčšie, sme prísnejšie a pod. V smere otec a syn je to to isté.
Keď majú ženy synov a otcovia dcéry, je to niečo z opačného brehu. Neznáme. Iné. A tak, ako sme k iným ženám kritické a chlapom sa kadečo odpustí, lebo je to chlap, tak to funguje aj vo vzťahu s deťmi. Mám brata a tam to je stále "to je chalan, to je ine, ty si bola v tomto iná, rozumnejšia, bla bla bla."
@sissy27 pravdaže nie vždy ju obliekal on, ale keď som dnes spätne rozmýšľala aký má vzťah k nemu a ku mne je to očividne, že ho vždy preferovala.Ano presne tak na ňu pozerám, lebo teraz som si čítala ten oidipovsky komplex a tam to je pekne napísané zhodiť matku z trónu a vziať si ocka😀 ona mi to robi roky, ak som protestovala, že nie ja navarim, nie so mnou sa budeš učiť a ona len vzdorovala ináč to ani nemôžem brať.Len, že sme hrali hru kto z koho a nikdy nebola spokojná.pravdaze vie byť aj milá, aj sa občas opusti z tej masky a zdôveri sa, ale vzápätí bodne dyku.A so svojím dieťaťom naozaj súperiť nebudem minule spravila scénu, že som vyprazila karfiol a či chcem otca zabiť, lebo má vyšší tlak a ona mu spraví šalát s tuniakom.a muž ticho ako tlk, aby sa slečna nezdula a nespravila scénu.Dobra a milá vie byť len, ak je muž na služobnej ceste a sme sami doma.
U mna to je naopak. Prisnejsia som na syna. ;) A vacsinou je syn privilegovany v rodine..lebo je to syn.. Nepamatam si teoriu okolo ale je to zdedene po predkoch. 🙂 Aj plus nieco tak ako matka ziarli na dceru.. preto je prisnejsia.. a podobne..take nejake zdedene keci. :D
Ako keby si písala o mne.
Prepáč, ale co su to za hlúposti? "Sedela otcovi na kolenách a pozerala ci to vidím." 🤦♀️ Ty máš problém sama so sebou a nie s dcérou. Žiarliš na vlastné dieťa, si pravdepodobne zakomplexovana a superiš s vlastnou dcérou o muža? Ved je to jej otec prepanajana. Práveže ta ma tešiť, že ma so svojim vlastným otcom dobrý vzťah. Ved to je úplne iný vzťah otca s dcérou ako manžel s manželkou. Mala by si sa asi vážne na sebou zamyslieť prv než si úplne zničil vzťah s vlastnou dcérou. Ženy často ziarlia na iné ženy a pritom ta žiarlivosť pramení z ich vlastnej zakomplexovanosti.
Scena kvoli vyprazenemu karfiolu? Neviem kolko ma dievca rokov, ale cim viac pises, tym viac sa mi tato situacia zda akasi cudna, neuveritelna, neskutocna, nieco mi tu nesedi...
Podla mňa to súvisí s individualitou dieťaťa. U nás je ta ťažšie so synom. Snažíme sa k deťom pristupovať rovnako, ale odozva z ich strany nie je rovnaká. Ja som veľmi vďačná za dalsie dve dievčatá.
aj ja to tak vnimam, aspon co som roky chodila na ihrisko s detmi...mam 4, takze sa moje ihriskove obdobie kusok pretiahlo 😉
a proste, co som si vsimla, mamy mali na synackov slabost, viac im tolerovali a odpustili, viac obsluhovali, nez dievcatka...
ja kym som mala prve dve dcerky som si vzdy hovorila, ze ja takto keby ze mam syna, rozmaznavat aj preferovat nebudem. Treti sa mi narodil syn, a snazila som sa to dodrzat, tlacila som ho do samostatnosti, davala objatia, pozornost vsetkym svojim detom rovnako .. stvrteho mam opat syna. toho som ako posledneho mozno rozmaznavala mojkala najviac, bol aj najdlhsie dojceny, skoro 3,5 roka.
ale roky plynuli, a vyvrbilo sa to nakoniec tak, ze mi je najblizsi prave ten treti syn, z ktoreho som chcela vychovat "nemamickara"... je mi povahou najblizsi, aj fyzickou podobou. skratka on ma taku povahu - milu spolocensku, empativnu... jeho maju ludia radi a on ich.
s dcerami mam prijemny kamaratsky vztah, aj ma obcas skritizuju, maju uz svoje nazory, maju uz skoro 15 a 17 rokov, radi sa este ale pritulia, pokecame v posteli, kym sa dalo, chodili sme do mesta do cukrarne, na nakupy.
Najviac bojujem so stvrtym synom...toho co bol moj krasnucky, oblubeny...jak prisiel nanho 3rocny vzdor, tak doteraz neprestal...a to mu taha na 10rokov. je ako tvoja dcera, priecny, kriticky, tvrdohlavy, manipulativny. strasne tazka natura. a nema oblubeneho ani otca, ma aj malo kamaratov, jemu malokto vyhovie. taky sam svoj.
@777januska777 ťažko sa to opisuje cez písmenká pravdaže ma to teší, ktoru mamu by to netešilo, že má pekný vzťah s otcom.Vies si predstaviť situaciu, že dieťa sa okato líška k otcovi a, keď sa pozrieš tak ho začne teatrálne stiskat okolo krku?to treba zažiť neviem to lepšie opísať.
@0silvia0 má 13 r podstata je, že som zle navarila a ona vie lepšie čo by mal jesť.Co je neuveriteľne na pubertiakovi, ktorým lomcujú emócie a potrebuje mať divákov?Dcéra je taká herečka vždy okolo nej teatro, ktoré vyrobi ja som realista nepotrebujem afekty a mám rada kľud v rodine a nie všetko robiť len, aby ostatní videli, že som robila, ako som sa unavila...trocha zle sa mi to opisuje.Ona dokáže aj kvôli úlohám či konfliktu s kamarátkou spraviť mega problém.
@negymama máš pravdu sú to aj povahy.
a ako vnima dceru ine okolie? rodina, v skole, kamaratky.
No viem a popravde to je skôr vtipne ako poburujuce. Ono stále su to deti a deti sa snažia s nami súperiť to je pravda. Dcéra možno súperila alebo súperi, všetci sme kedysi taki boli. Kazdy z nás sa snažil byt u nejakého rodiča obľúbenejsi a aby sme boli taki miláčikovia, až keď sme dospeli sme sa začali chovať inak. To je prirodzený vývoj dieťaťa. Ale ty ako matka sa tým nemôžeš nechať strhnúť. Ty si predsa dospela a uvedomujes si svoju úlohu v rodine, tak tu úlohu aj maj a nechaj dcéru nech je aká je a nech súperi koľko len chce, ved nema s kým. Vy predsa nie ste súperky, vy nemáte predsa o co spolu súperiť. Ty si matka a manželka a dcéra je dcéra. Uvedom si, ze aj keď ma 13 tak je to stále len dieta, dieta, ktoré prežíva najťažšie obdobie svojho života (puberta je veľmi psychicky náročná), tak skus byt k nej menej kritická a viac milujúca a hlavne sa ju nauč akceptovať, taku aká je.
@777januska777 presne, jej dcera mozno v rannom detstve superila, len z prirodzenej povahovej crty, su deti ktore sa chcu viac presadit, a u otca videla lahsiu cestu.
neskor v puberte to je hlavne o spatnej vazbe, vidi ze mamu to trapi alebo rozculuje, tak provokuje a skusa zajst dalej.
U nás je to naopak mám 18 ročného syna a 16r.dceru a určite mám bližší vzťah s dcérou je viac pritulna, príde a všetko mi povie máme kamarátsky vzťah aj keď je kritická a ja tiež....asi je to o povahe...aké zas ja som s deckami sama už siedmy rok,,,ich otec ich vidí len keď chce on...takže mi traja držíme akosi viac spolu..
No očividne si s ňou súperila aj ty, od malička. Deti sú len našim zrkadlom, čo dáš to dostaneš späť.
S mužom ste jednotní čo sa výchovy týka? Alebo čo ty zakážeš on dovolí?
Bez ohladu na to ci je to bezne ze si mama lepsie rozumie so synom alebo ci je na to nejaka biologicka/psychologicka preddispozicia, je to vzdy zlyhanie rodicov ak jedno dieta ma pocit ze to druhe dieta je uprednostnovane.
Moja mam si ovela lepsie rozumela s mojim bratom, lebo je nekonfliktna povaha ale ja som nikdy nemala pocit ze ho uprednostnuje. Ak ti to tvoja dcera vyhodila na oci, je najvyzsi cas na tom zacat pracovat. Aj ked to mozno bude teraz 100x tazsie, treba sa o to pokusit. Deti tuzia po rodicovskej laske az do rodicovej smrti... bez ohladu na to kolko maju rokov. Nikdy nie je neskoro na to aby si si upravila vztah s dcerou... ale myslim ze na tom musi zapracovat aj tvoj muz.
Nech je dcera aka chce, herecka, neherecka, kazdy mame nejaku povahu, napriek tomu skus si tu teatralnost nevsimat, neriesit. Ber to tak, ze dopraj jej a manzelovi fajn vztah, skus to brat s nadhladom, s humorom, neries to a bud k dcere ustretova a spravaj sa k nej normalne ako treba.
P. S. : mam teatralneho syna, takze viem, ze s tymito divadelnikmi je to tazke, ale da sa to...
A kto je starsi, syn alebo dcera?