Výchova súrodencov
Ahojte, ani neviem, ako začať, ale nenašla som tu takúto tému a už neviem, čo robiť, niekedy mám pocit, že som tá najhoršia matka na svete ☹
Moje 2 staršie deti sú k sebe ako pes a mačka ☹. V jednom kuse sa len hádajú, robia si zle, všetko si berú...
Alex - najstarší je kľudná povaha, ale stále buzeruje mladšieho, rozkazuje mu, asi vidí, ako ja rozkazujem, zakazujem a presne to isté opakuje. Vkuse počujem, len Rišo nerob toto, nerob hento, nechaj Dominka/najmladší/, nehrkaj mu, nebozkávaj ho, mamííí, Rišo robí toto a hento, stále naňho žaluje...
Riško - mladší je zas veľký provokatér, len čaká na chvíľku, kedy niečo pokazí Alexovi, zoberie mu, čo nakreslil a roztrhá to, alebo postrihá. Každú hračku, čo si zoberie Alex chce zrazu aj Riško, ak mu ju Alex nedá, tak ho Riško zbije. Aaaa nehovorím o tom, aký má vyberaný slovník zo škôly - ty somár a pod.
Už jednoducho neviem ako na nich, vkuse im vysvetľujem, že toto sa nerobí, nech nekričia, lebo mi najmladší spí, že keď sa jeden s hračkou pohrá, zoberie si ju druhý, ale nie, nič na nich neplatí. Pohádajú sa aj o stoličku, pritom majú 2 a sú navlas rovnaké, lenže ony chcú tú istú. Aj som si kúpila knižku Sourozenci bez rivality, ale priznám sa, že som stihla prečítať len pár strán, akosi si neviem na tú knihu nájsť časť, lebo pri nej musím používať mozog 😀 a ja som najradšej ak pri oddychu môžem vypnúť, pretože som už psychicky dosť vyčerpaná z detí...
Je tu niekto, kto má podobný problém, alebo vie mi niekto poradiť, ako na deti? Budem veľmi vďačná za každú radu a budem rada, ak sa diskusia rozvinie a mamičky si tu navzájom poradia s výchovou súrodencov 🙂
@lyongirl niekto kto má podobný problém by tu aj bol ale s tou radou to bude ťažšie... Ja nechávam tie nie nebezpečné spory na nich, zvyknem ich vykázať do izby a povedať: Vy ste dve múdre veľké holky, verím, že si to dokážete vyriešiť...to v dobrej chvíľke, v zlej zryčím jak ranený slon. Ony si to fakt dokážu vyrozprávať-vysporiť samy, veľa vecí, samozrejme keď to zachádzalo k nejakému vážnemu ubližovaniu-delím ich, vysvetľujem až ma mluvidlá bolia...Minule šiel na STV2 film o medveďoch...medvedica zasahovala až keď už bars blbli a mohlo to byť nebezpečné, ináč sa kľudne pásla, kým sa medvieďatá mydlili, že to je akože príprava na dospelý život...... 😝
My sme sa s bratom tiež absolútnu väčšinu detstva bili, robili si zle a závideli si všetko. A s odstupom času musím povedať, že to nebolo len také detské nevinné doťahovanie, ja som brata naozaj nemala rada. Teraz sme obaja dospelí a nemáme si veľmi čo povedať, prehodíme zo slušnosti dve tri vety, keď sa vidíme u našich, ale inak vôbec žiadny kontakt. Myslím, že náš zlý vzťah spôsobilo aj to, že sme mali malinký bytík a boli sme neustále nútení byť v jednom priestore, žiadne súkromie, žiadna tolerancia voči sebe. Prepáč, že to takto píšem, ja len aby si vedela, že aj takto to môže dopadnúť. Mňa vždy neskutočne vytáčalo, keď mi niekto povedal, že aaaale keď vyrastiete, tak budete najlepší kamaráti. No nie sme a nikdy nebudeme. A rozdiel medzi nami sú necelé dva roky (ja som mladšia).
@lyongirl, asi ťa nepoteším, ale myslím si že tak skoro sa to neskončí. Určitým správnym prístupom by sa to malo obmedziť, ale úplne to asi nezmeníš. Zrejme by sa aj mne zišla tá knižka. 😝. Kdesi som čítala, že z hľadiska súrodeneckých konštelácií je najväčšia rivalita pri súrodencoch rovnakého pohlavia, hlavne pri chlapcoch, najhorší vekový rozdiel na tieto veci je okolo 2 rokoch. Takže najťažšie je to pri kombinácii chlapec-chlapec, potom dievča-dievča, najmenej dievča-chlapec.
Takže máš tu najťažšiu kombináciu. Ja mám dve dievčatá 8 a 11 rokov a naťahujú sa stále. Lepšie je to len preto, lebo v škole sú od seba. Ale keď sú prázdniny 🙄. Po pár dňoch nepočujem nič iné, len: ty hlupaňa, ty sprostaňa, žalujú na seba, provokujú, staršia začína s pubertou, tak má samé ironické poznámky, podpichuje, mladšia je zase nervák, ľahko sa vytočí. Občas sú zlaté, super sa spolu hrajú, šalia - a občas je to katastrofa.
Podla mna je to, co mas doma uplne normalne, konflikty boli a budu, da sa im trochu predchadzat ak zakrocis nacas, ale nemozes byt vsade.
Ono sme si tu polievku aj navarili same (ze?), vidim to u starsej, necham JU ho komandovat, vravim, vezmi Maxovi to a hento z ruk, lebo si nieco urobi, to roztrha, to pokazi (dopln vhodne)... Hovori mu nelez tam, nechytaj to, pod sem, proste ho buzeruje rovnako ako ja - za co som jej momentalne fakt vdacna, viac oci, viac dozoru 😅
Lenze to, ze to o rok-dva uz nebude nutne myslim dcerka nepochopi. Alebo sa jej minimalne bude veeelmi tazko oducat od toho, aby mu hovorila co ma a co nema robit. Je to pre mna typicke pre starsie dieta, ze prebera automaticky urcitu zodpovednost a robi to nevedomky nadalej, aj ked to uz nie je potrebne (mladsi surodenec je uz starsi)
Co ti poradim? Neviem. My sme zo sestrami boli rovnake, vsetky tri, hruza, ze to rodicia s nami vobec prezili 😝 Ale ak ta potesim, v puberte sa to uplne urovnalo a teraz by sme dali jedna za druhu ruku do ohna a sme rodicom vdacny, ze sme tri 🙂 Ze to zvladli 🙂
@lyongirl Ahoj, dobrá téma, som zvedavá, čo poradia ostatné mamy viacerých detí. U nás je to podobné, aj keď možno až nie tak vyhrotené (mladší by si napríklad nedovolil úmyselne poškodiť bratovi veci a na to, aby ho zbil, nie je dosť silný), ale podpichujú sa obaja... a drcajú... a štípu a posmievajú sa navzájom. V takýchto situáciách už pením, hoci sa im snažím x-krát vysvetliť, že ubližovať si a posmievať sa si nemôžu. Na druhej strane majú chvíle, keď sú to tí najskvelejší bráškovia na svete a jeden by za druhého aj do ohňa skočil... a vtedy sa nad nimi priam rozplývam, akí sú skvelí 😵 .
A teraz rada, napíšem, čo u nás pomáha: hlavne CHVÁLIŤ! Oboch, každého, za to, čo práve dobre spravil, čo mu dobre ide...oboch spoločne za to, že sa pekne spolu hrajú a že si pomáhajú (upevňuje to pozitívnu predstavu o sebe samom a o fungovaní ich dvoch ako súrodeneckej dvojice). Samozrejme, že ani ja sa napomínaniu a kritike občas nevyhnem, ale je to presne ako píšeš, deti zrkadlia správanie dospelých - a potom si z úst mladšieho vypočujeme: "nevieš, že máš čítať nahlas a po sla-bi-kách !?" alebo "neskáč, keď ješ orech, vbehne ti do dýchacej trubice!" 😀 a minule ma obaja dostali od smiechu do kolien hláškou: "Máme len dve ruky, ako to tu máme stíhať všetko poupratovať?" 😝 ešte aj s intonáciou, ktorú zvyčajne používam.
Vyberaný slovník (mali sme hovno a hajzeľ zo škôlky) som vyriešila vysvetlením a odporúčaním lepších slovíčok. Sysle sú inteligentné, pochopili. Vulgárne rozprávajúcich kamarátov k nám nepozývame a prestali sa s nimi stýkať. Pokiaľ viem, učiteľky riešili v škôlke vulgarizmy dohovorom, deťom aj ich rodičom...
ale aby to nebolo len také negatívne 😉 . Sú veci, ktoré u nás pomáhajú zmierňovať napätie, len škoda že vždy nemám možnosť a čas to robiť. U nás pomáha, keď si urobím čas osobitne na každú z nich, venujem sa len jej, rozprávam sa z ňou, poprípade si s každou osobitne urobím takú malú dámsku jazdu. Deti si občas potrebujú vychutnať taký ten "jedináčkovský" pocit 😉. A tiež takéto veci veľa rozoberáme, rozprávame sa. Napr. určité veci už medzi nimi nie je problém, napr. žiarlivosť na hračky, na oblečenie či iné veci. Napríklad niekedy ich išlo rozpučiť, že som jednej kúpila nohavice a druhej nie, alebo staršej sa "krivotilo" že ona bola na plaveckom kurze až 8-ročná a mladšia už 6 ročná. 🙄. Tak sme mali dlhé rozhovory na tému, že vždy v každom čase sa snažíme deťom zabezpečiť to čo potrebujú, na čo máme (pri staršej sme mali na začiatku menej peňazí, ale zase viacej času na ňu), nie to čo má ten druhý, že každý žijeme svoj život, netreba stále pozerať na to , čo ma ten druhý, že obe ľúbime rovnako, atď....
ja mám tiež troch chlapcov...najstarší si toho užije asi najviac,ani neviem ako sme ho s manželom pred rokmi ke´d sa narodil stredný syn uviedli do stavu"veď ty si ten starší,múdrejší........ustúp,on (2.syn) ešte nevie čo robí,a teraz keď máme tretieho chlapca(strašne som túžila po holke)sme zistili,že sme urobili veľkú chybu:1.starší si myslí,že môže mladšiemu rozkazovať-mladší sa hne´d na to jeduje 🙂 ..2.mladší vie,že keď niečo chce tak sa rozplače a Maťko mu to dá aby nebolo zle 😒 3.postavili sme Maťka(najstaršieho)do stavu "veľkého"-on sám je ešte malý,aby si uvedomoval,že môže bratom urobiť zle aj keď nechce-neuvedomuje si svoju silu oproti mladším súrodencom,chce sa s nimi hrať ako so seberovnými...a tých vecí je ešte veľa
Ešte šťastie,že najstarší chodí do školy,mladší sa na neho celý deň tešia a takú hodinku po príchode sú na seba ako med,ale pozor!!!potom len počujem ty debil...atď...niekedy keď ich potajomky počúvam,tak si myslím,že to nemyslia tak vážne ako to hovoria len si "bránia" svoje teritórium v tej malej izbe...vtedy im vymyslím nejakú činnosť,alebo jedného dám mm a po polhodine zase chcú byť spolu
Moji svokrovci--ich (starších dvoch) nechcú mať u seba nikdy spolu,lebo svokor nemá nervy na ich doťahovačky a vždy sa to skončí tak,že nevieme vychovávať svoje deti!!!!!...je to ich vec-názor,ale robia veľkú chybu,pretože si myslia,že ke´d sú u nich,tak by mali pekne sedieť a s bázňou počúvať svojho deda(bývalý pán riaditeľ-pán dôležitý 😠 )
Deti sú deti,nevedia ovládať svoje chovanie(do určitej miery)a tak malé prehrešky,doťahovačky a bitky nerieš 🙂 a pevné nervy!!!!
@yukki úplne výstižne napísané 🙂
@ava11 to ma mrzí, že vám takto dopadol súrodenecký vzťah, ale som veľmi rada, že si napísala. Síce neviem, ako pred tým deti vyvarovať a neviem, či to ako rodič dokážem ovplyvniť...
@bodka70 viem, že to tak skoro neskončí...pochádzam zo 4 detí, z toho 3 sme boli sestry a aj ja sama si pamatám, ako sme sa stále hádali a bili, nadávali si do kráv a pod., akurát si už nejako nepamatám, ako to naši riešili. V puberte to trošku prešlo, ale nie úplne a veľmi dobre si pamatám, aká odporná som bola v puberte ja na rodičov ☹, hlavne na mamu, čudujem sa, ako to s nami prežila a že nás od nervov "nezabila"
no nejaké tipy, triky a návody, ako ich naučiť vážiť si jeden druhého a ako sa akceptovať a neubližovať si by sa zišli 🙂
@dori2 rozdiel je 2 roky
@anjelicek26 presne aj u nás to začalo najprv pomáhaním, ale prešlo to do rozkazovania a zakazovania a robí presne to čo ja a ešte horšie 😀
suhlasim z bodka70 ale asi su na to este maly.Podla mna je to aj tym ze sa asi musis venovat najviac najmensiemu tak si vynucuju tvoju pozornost hlavne ten vacsi zalovanim.Neviem ti poradit ako to riesit,ja to mam tiez pestre ale asi by som vyhladala odbornika lebo oni z toho nevyrastu tak skoro.Ja mam 13r dceru ale je postihnuta cize rozumovo ako 5rocna a syna 11r a stale sa zeru a ona stale zaluje lebo on je kus lajdak teda uz skoro pubertak a obcas ignoruje moje prikazy a ona jak skolkarka za vsetko zaluje a vsetko mu zavidi.A teraz cakame babo tak bude aj na neho ziarlit lebo si uvedomuje svoje postihnutie a hneva ju ze nie je ako ostatne deti.Ale ako som uz pisala aj ja vyhladam pomoc ked uz nebudem vladat.
ak tu nebudem, tak nestíham 😀, dlho som zvažovala túto tému, pretože nemám pri deťoch veľa času, ale určite si nejaký nájdem a mrknem sem, prečítam, popíšem 🙂
@lyongirl - ved vravim, mozeme si za to same 😅 Na tych malych drobcov sme previedli obrovsku zodpovednost, rozpravali im, ze su mudrejsi, starsi, väcsi, silnejsi, zodpovednejsi a boh vie co este, aby sme posilnili ich statu v rodine, kedze primarne sa bolo treba venovat mladsiemu.... A ked to mladsie odrastie je uz tazke to starsie dieta z tejto pozicie "vyhodit" a nechat ho byt zasa len dietatom. Ono je to tazka pozicia byt najstarsi surodeenec 😖
Co sa ja snazim robit inak, kazdy den mame hodinu len same na seba, robime teda hlavne ulohy do skoly, ale Max tam proste nie je, stara sa o neho drahy, ked dojde z prace, k nam do izby nemoze, malej to fakt pomaha, tesi sa na to. Plus teda chvalenie, co najviac, co najcastejsie, nech je to trochu v rovnovahe s tym, ze jej clovek musi kazdu chvilu za nejaku hlupost vynadat. Rovnako sa snazim nechat Maxa robit veci sam, nenecham Sasku uz stale zasahovat, pomahat, ze to ma maly skusat.
Ale univerzalny recept nemam, hadky budu, bitky budu, nevyhneme sa tomu, nepoznam surodencov, co by si nikdy nevosli do vlasov...
@trnka77 , tiež si myslím, že niekedy tie naťahovačky a slovné hádky netreba brať doslova, deti ešte nevedia tak ovládať svoje emócie a v hneve povedia všeličo. Napr. moja mladšia, keď je poriadne nahnevaná, tak povie, že sestru nenávidí, že je hnusná, že chce byť radšej jedináčik, atď. Pritom keď sa práve nehádajú, tak sú k sebe zlaté, keď niečo jej kupujem v obchode, tak hneď myslí aj na sestru, že sa s ňou podelí. Raz sme tak boli na jednom športovom ihrisku a náhle prišla búrka, blesky...S mladšou Kajkou sme sa schovali pod prístrešok a staršia Soňa bola ešte na kraji ihriska s bicyklom. A tá mladšia pomaly dostala hysterický záchvat, oči vytreštené, ruky v ústach, čo sa tak bála, aby sa Soničke čosi nestalo.
@lyongirl
kuk 😉 ...no ja si rikala, co tu delas..ze Te normalne najdu jen pri vareni u @titkovamiriam 😀 😀 😀 😀 😀
...snad se take zapojim...ale na rady se necitim..u nas take funguje "damska jizda" aneb jedinackuv den po vzoru @bodka70
a soupereni "" 😉 mezi devcaty je jine nez u smiseneho parecku @anjelicek26 ci kluciciho @syslica , zalezi na veku a na poctu deti...
Mozna mam jednu radu:
NEDELAT ROZHODCIHO ...zastavam vsechny funkce, vcetne babicek, dedecku... 😉 ale rozhodci mi neni souzen 🤐 😉
p.s. zavolame na @jolinka 😉 tam se to resi "sadrou"...a ani ta neni fungujici a jako vhodny Recept na "zastaveni" 😀
@lyongirl ako keby som sa vrátila v čase 😉 ...ale ono to stále pokračuje 😒 😀 ...neviem ako to riešiť a vyriešiť...som podobného názoru ako @yukki : pokiaľ "krv"netečie nezasahujem,nemá význam miešať sa im do každého sporu...teraz sú už dosť veľkí a keď hádka v izbe trvá dosť dlho a je aj poriadne hlučná,idem sa opýtať čo sa deje...a čuduj sa svete 😕 odpoveď je "nič,iba sa rozprávame" 😀 😀
...no treba to chalanom stále vysvetľovať....neprestane to,ale zmierni sa to ako budú rásť
@ava11 tak to je mi luto.My sme boli na tom z bratom podobne,alebo este horsie.On je o 6r starsi,za vsetko schytal,ja som bola milacik rodiny a on taky odvrhel,stale ho bili dostaval tresty.Ale ked sme kus podrastliteda skor ja,tak sme pochopili ze to je vina rodicou ze nas stvali proti sebe a teraz nedame na seba dopustit.Otec zomrel,z mamou sa nerozpravame cize z rodiny mame len jeden druheho.
snažím sa stále dokola ich chváliť, hovoriť im, akí sú šikovný a pod. Je pravda, že najstaršieho sme nevedomky fakt urobili "veľkým" a on je stále maličký, stále nás potrebuje, našu lásku, pomojkať, porozprávať sa a akosi v tom neustálom zhone nie je na to čas. Viem, že veľa chýb pri výchove som urobila ja...tak isto máme tatina stále v robote a ja som niekedy "na prášky" z nich, nemáme výkendy, lebo tatino stále robí, ak príde, tak je unavený a nakričí na nich, nie vždy, niekedy aj pekne vysvetlí, ale to je málokedy ☹
Ak je so mnou každý sám, tak ani neviem, že ho mám, vtedy je každý dobrulinký...
ak by sa dalo, tak by som chcela nejakým spôsobom obmedziť tie hádky a bitky a robenie si zla, viem, že to budú robiť naďalej, ale bola by som rada, keby to bolo čo najmenej 😅
@ava11 , no ja si myslím, že nikto nevidí do budúcnosti, že aký budú mať deti vzťah k sebe v dospelosti, ale určité znaky tam sú, že ako to bude. Ak sa súrodenci medzi sebou naťahujú, ale v období "mieru" sa majú radi, dožičia si, boja sa o seba navzájom, pomôžu si, keď niekto "zvonka" zaútočí" na jedného z nich, tak je veľký predpoklad že "žabomyšie" vojny raz pominú a dobré veci medzi nimi zotrvajú. 😉.
Ale ak je medzi deťmi až taká skrytá nenávisť, ak napr. si často ubližujú potajomky (niečo urobia a zvalia na druhého), sú doslova radi, keď rodič toho druhého potrestá, sú k sebe vždy zlomyseľný a ak to rodičia podporujú (napr. poukazovaním, že aký je ten druhý súrodenec lepší ako on/ona), tak sa to môže v dospelosti skončiť zle, bohužiaľ. 😖
@anjelicek26 to si vystihla 🙂 teraz už ako veľká to chápem, ale ked som mala 4roky, tak pribudla sestra, ja som zrazu spala v inej posteli, v inej izbe a sama! čo ma po tom, že sestra je maličká a potrebuje spať pri rodičoch v postieľke či medzi nimi, pamätám si, že som veľmi žiarlila, časom pribudlo státie pri kočíku, kým mama nakupovala a ja som to tuším ani raz nevydržala, stále som odbehla 🙂 pre rodičov bolo samozrejmé, že moje hračky z bábetkovského obdobia mi vezmú, rôzne hrkálky a dajú jej .. ja som si silno bránila svoje, ale podľa nich, starší sa má podeliť s mladším a v podstate nič nie je moje, lebo to kúpili oni a môžu mi to teda zobrať .. ten názor trvá doteraz.. ked sa rozčuľujem, že zase mi niekto zhodil reťaz na mojom bicykli, tak sa otec do toho zaprie, že ten bike mi kúpili oni, tak aké, že môj bycikel a to mám po 25tke .. ja som už niekedy v stave, že si kúpim aj vlastný fén, žehličku, pretože ked to potrebujem, tak bud to má niekto zbalené so sebou na ceste, alebo pripálil a potom nevyčistil .. ale to je už iná situácia .. ja len dúfam, že nebudem svojim deťom robiť to isté, určite sa o to budem snažiť
@irriss Vitaj 😉 K presúvaniu dospeláckych kompetencií na prvorodených toľko: presne viem, o čom @anjelicek26 aj ostatné píšu, ja sama som prvorodená 😉 , tomuto sa fakt treba vyhnúť. Medzi syslíkmi je vekový rozdiel tri roky, takže som nikdy nežiadala od staršieho, aby na Ondríka dohliadal, resp. mu ustupoval len preto, že je starší a múdrejší. Napriek tomu ho často poúča, asi to má v povahe (po mamičke 😅 ). U nás je to tak, že mladší musí akceptovať, že ten starší má určité privilégiá, napríklad môže ísť sám na návštevu ku kamarátovi. V tom čase, keď sme doma sami, sa však venujem výhradne jemu, čo sa mu tiež pozdáva. Tak sa dostávame späť k radám viacerých skúsených mám: snažiť sa venovať aj každému osobitne, čo bude mať ale @lyongirl pri troch kúskoch osobitne ťažké 😅 Ale nevzdávaj to a pevné nervy!
aaa baby, zachvíľku to tu zahltíte a ja sa nedočítam 😀, choďte na chvíľku variť a venovať sa deťom 😀, ja idem tiež niečo porobiť...
Veľké ďakujem za všetky príspevky, som rada, že píšete, na jednej strane som sa asi aj potrebovala vyžalovať a dostať to zo seba a samozrejme aj z príspevkov od vás si viem veľa zobrať a uvedomiť si, kde robím chyby...
Inak ja ked som zistila, ze som tehu, prve, co som vytiahla cinsky kalendar a pozrela, ako sa moje deti budu k sebe spravat 😅 😅 😅 Saska je pes a maly je tiger, v hlave mi ostala krasna veta... kazdy si bude veci robit po svojom, ale ak dojde do tuheho, tiger a pes sa spoja v boji proti spolocnemu nepriatelovi 😅 Tak si to dodnes tak pripominam, ze to na nich uplne sedi, hasteria sa, ale ked nieco vyvedu, tak mlcia ako hrob, nepovedia, kto to urobil 😅 Hadam im to vydrzi 🙂
@syslica
ja jsem byla prvorodena a prilis trestana, ze jsem se narodila..ze jsem si vubec dovolila se narodit...
Az do dospelosti mi moje babicka (matka otce) ukazovala fotku jeho snoubenky, ktera kdybych se nenarodila ja , tak by byla vysnivana nevesta ona a ne ma matka....
No a moje matka zase olitovala "hrich", pro ktery se rozhodla, kdyz vymenila ve svem brisku uz spinkajici miminko za mne a to vcetne partnera..
Jo, devcata, radeji se vzdalim, pro mne by to znamenalo uuplne jine tema a nechci byt mimo tema..
u nas se to zavrsilo tyranim a tresty typu
kleceni na struhadle na ostre hrane a kdyz uz jsem krvacela, tak se nade mnou slitovali a misto struhadla mi dali na zem na kleceni suchy a tvrdy hrach..ktery se mi do tech krvavych kolen zadrel a pak jen tezko vyndaval..doted mam jizvy a nejen na kolenou, ale hlavne na dusi..
Mejte se pekne..preji pekny den 🤐
omlouvam se za odboceni 😉
@irriss 😲 😲 😢 Chúďa! Môj opis, aké je to byť prvorodeným by bol tiež na celý román, kládli na mňa vysoké nároky, ktoré sa snažím spĺňať doteraz, ale narodením vytúženého pokračovateľa rodu som sa dostala úplne na inú koľaj, na okraj záujmu... teraz v dospelosti musím priznať, že moje vzťahy s bratom sú veľmi vlažné, ale neustále sa ocitám v pozícii, keď zaňho ťahám horúce gaštany z ohňa - hoci vlastne ani nechcem, povinnosť a zodpovednosť voči klanu nepustí... no, idem robiť niečo užitočnejšie. Večer možno nakuknem a prečítam. Pekný deň všetkým!
baby, ako vás tak čítam, tak jedu veľkú chybu, akú robím stále dokola a neviem si pomôcť som si práve uvedomila - málo sa venujem deťom a priznávam to...som hrozný pedant na poriadok, z duše nenávidím neporiadok a potrebujem mať doma stále čisto a všetko na svojom mieste, čiže neustále niečo upratujem, presúvam, vysávam aj 2-3x za deň a pod. Viem, niekto si asi poťuká po čele, ale to som ja, no a popritom navariť, ísť s deťmi von a to nehovorím teraz o nosiacom sa období nášho najmenšieho, oprať a pod. veci, niekedy sa čudujem, ako to všetko stíham, ale chcela som povedať, že popri tej mojej "vášni" k upratovaniu sa jednoducho deťom nestíham venovať a najhoršie je, že ak nie je niečo po mojom a nestíham pri nich niečo robiť, tak som z toho nervózna a potom na deti kričím, ak sa hádajú, ak otravujú a pod. - no a s týmto ako? Žeby psychiatria? Nakoniec zistím, že som založila slú téme, lebo nie na vine sú deti, ale ich matka, ktorá je posadnutá upratovaním a nevenuje sa im...hmmm 🙄
Ak raz vyrastu, este im bude smutno... Každý sa rozbehne na inú svetovú stranu..... potom až zistia, ako sa maju radi... Č s nimi robiť ??? hm ja sama mam este mladšeho brata a starsiu sestru... Bitku sa nic nevyrieši.... Fakt ti neviem poradiť.. ale aspon viem čo ma do buducnosti čaka... 😕 😕