Ahojte, prosim vyjadrite sa iba tie, ktore mate realnu skusenost s danym problemom.
Ako ste sa vyrovnavali/vyrovnali s uprednostnovanim surodenca rodicmi?
Raz sme mali s brachom debatu. Už ako dospeláci a rodičia svojich detí. Každý z nás si myslel, že ten druhý bol uprednostňovany.
Moj muz nijako ale na nom bolo pachanych viacero krivd takze on bude a je poznaceny do konca zivota.vztah so surodencom nemaju ziadny.
Nijako, neriešim. Som už konečne niekoľko rokov z domu, mám vlastnú rodinu a budem si dávať sakramensky pozor aby ani jedno z mojich detí nemalo tento pocit
Jednoducho. Prerusenim vztahov v dospelosti. Mozu potom rumadzgat ze im nechodis pomahat alebo v nedelu na obed. Lahko sa im da pripomenut aj, ze aj surodenci tu nemusia byt navzdy a ze ake maju plany na starobu, kto sa o nich postara.
Neriešim to, nič s tým nespravím.
Nijako. Čo zmôžem? Iba sa s tým naučiť žiť. Ako sa hovorí, človek si zvykne aj na šibenicu.