Ukľudní sa neposedné dieťatko príchodom druhého?

to neviem, ja mam dvojičky a keď su velmi zriedkavo zvlašť, to akoby ich vymenili su to kludné detičky, ale keď su spolu, same hadky naťahovačky sa, predvadzaju sa a všetko zle po sebe opakujú , u nas platí že zle dieťa nie je len zle deti 😉

u nas to teda neplati, ninka je aj po narodeni tomaska rovnaky hyperaktivec ako predtym,k miernemu ukludneniu sice prislo podla mna skorej prislo vekom a nie prichodom surodenca

ďakujem za odpovede 🙂 tiež si myslím že to celkom tak nebude,skôr možno pri povinnostiach okolo druhého sa nestíha venovať toľko prvému

Aj my mame namiesto jedneho ziveho uz dva zive poklady doma 😉.

@ankalv1 Ja by som povedala, že skôr sa to môže na čas zhoršiť, lebo sa ocitne v inej situácii.
A podľa mojich skúseností doma a z okolia môžem povedať, že ak je prvé dieťatko kľudné a je medzi nimi malý vekový odstup, aj druhé dieťatko je pod jeho vplyvom kľudnejšie, lebo väčšinou deti po sebe opakujú. A platí to aj naopak. Ak máš prvé dieťatko živé, tak aj to druhé sa snaží napodobňovať prvé a máš "zbojníkov" dvoch.

ahojte, tak toto zaujíma aj mna......máme jedného neposedného drobca......on naozaj nevie, že zadok je na sedenie.... 😀 a chceli by sme ešte jedno...iba si myslím, že ten vekový rozidel...malý má teraz 4,5 roka.....bude to mať vobec nejaký vplyv? obávam sa, že ked už je vačší a viac toho chápe, nebude sa cítiť taký odstrčený????? vlastne, kto vie poradiť ako ho na to treba postupne pripraviť?

@denisenko Ohľadne "optimálneho" vekového rozdielu, skús pohľadať v témach. Osobne si myslím, že taký neexistuje 😉
Náš starší syslík pokiaľ bol sám, bol pokojné hĺbavé, doslova intelektuálne dieťa, s nástupom do škôlky zdivočel a odkedy sa naučil chodiť ten mladší, máme divochov dvoch (s vekovým rozdielom cca. 3 roky) - a keď sa k nim pridá sesternica, sú neovládateľná svorka 😀 a na ich zaujatie treba minimálne dvoch dospelých... ale aspoň mám tréning na tretie 🙂

kazde dieta je osobnost, ma urcite vlastnosti, schopnosti, niektore su viac aktivne, ine menej. ak je dieta aktivne, tak narodenie surodenca to nezmeni. skor to bude suvisiet s vyvojovym stadiom dietata ako s narodenim surodenca. ale dat dietatu brata alebo sestru hodnotim v kazdom ohlade pozitivne, pretoze dieta ma svojho partaka (ak nie je velmi velky vekovy rozdiel), deti su si vzajomne prinosom.. horsie je ked obe deti su temperamentne a mama je skor kludnejsi typ cloveka, vtedy to moze byt pre mamu dobry zaberak...

@bets suhasim 🙂

@ankalv1
Ja som cakala druhu dcerku, ked prva mala 3 roky. Ta moja starsia bolo take hyperaktivne sidlo, aj som z nej bola dost vycerpana aj dost som sa bala, ze ako to zvladnem a preto som ju pocas celeho tehotenstva pripravovala na prichod surodenca. Ak som nieco kupila babatku, tak automatickej aj starsej dcerke, aspon nejaku malickost. Osusky som automaticky kupovala dve, oblecenia tiez (len ine samozrejme 🙂 ), babatku flasky, malej poharik a pod. Pozerali sme si ako babtko rastie, hladkala brusko a pod... Ona sa velmi na babatko tesila, a ked sa nam narodilo, starsia dcerka zostala uuuuplne vymenena. So vsetkym mi pomahala, stale "strazila" svoju sestricku, zvaznela a stala sa zodpovednou. Zrazu zacala posluchat, akceptovat to, s cim som mala s nou predtym problemy. A stali sa vybornymi partackami a to su doteraz. 🙂 Kazde dieta je "individualita", nie je iste, ako to vypali, ale u nas to nastastie dopadlo super. 🙂

@felixa ďakujem za pekný príspevok 🙂 malý je teraz dosť živý-napr.knižku nikdy nečíta,on si ju dáva na hlavu a robí sa akože má čiapku,alebo sa na nej šmýka po celej izbe a povie že je lietadlo-nieže by som mu nechcela čítať z knižiek aby to tu niekto nepochopil zle,jednoducho ho to nebaví a po 1/2 minúte ma zruší.keď mu dám po zadku teraz v poslednej dobe mi otrčí druhú polku zadočku a povie:aj sem 🙂 takže asi tak,to som povedala len málo vecí,lezenie na stôl už uňho nie je nič nové.ale keď ideme von máme takú partiu mamičiek,jedna má 2,5 ročnú dcérku,druhá 7 mesačnú.Minule som bola teda dosť prekvapená ako sa správal k tej menšej,hladkal ju po nožičke,keď jej spadla nejaká hračka hneď jej podal,ja som ju brala na ruky-vôbec neplakal-nežiarlil,veľmi bol zlatučký,Potom som sa ho pýtala či by chcel sestričku-odpoveď áno.pýtala som sa:a čo by si s ňou robil?nebil by si ju?a Tomino:nie mamina,dám jej hlačky 🙂 tak vtedy ma to nejak chytilo že zvažujem :D

@ankalv1 tak teda,u nas je to este horsie,kedze sa k tomu vsetkemu pridruzila este aj ziarlivost 😉

@ankalv1 aj u nás je to tak ako opisujú baby samá hadka a bitka medzi nima .Osobne si myslím keby sme ten rok dva počkali bolo by to lepšie a nevadili by sa o hračky a hlavne o maminku lebo aj jeden aj druhý sa chcú ešte pomojkať.

@ankalv1
Podľa mňa je veľký prínos pre dieťa, keď má súrodenca. U nás ten vekový rozdiel štyri roky sa ukázal ako ideálny. So staršou už nebola žiadna starosť ohľadom hygieny, samostatne sa vedela poobliekať, a mohla som sa venovať bábätku, a potom veľmi skoro sa začali spolu hrať (menšia ešte nemala dva roky). A v škole je to pre deti úplne super. Poznajú navzájom svojich spolužiakov, učiteľov, rozprávajú sa o spoločných známych, čo sa prihodilo, na oslavy narodenín a menín chodievajú vždy spolu... Toto už nie je možné pri deťoch, čo majú vekový rozdiel 7 rokov a viac. To staršie dieťa keď vojde do puberty, tak už začne mať iné záujmy ako jeho mladší súrodenec.

Aby staršia nežiarlila, tak som sa jej venovala už počas tehotenstva, a neustále sme sa rozprávali o bábätku. Každý deň sme niečo riešili. Ukazovala som jej v knižkách, aké je bábätko bezbranné, odkázané na nás, ako musí piť mliečko a pod, ako s ním treba chodiť k lekárovi a že keby sme sa oň nepostarali my, tak by sa o neho nepostaral nik a ono sa nevie o seba starať.

A keď sa nám bábätko narodilo, tak staršia dcérka bola naň "pripravená". Ja som jej rozprávala napr., ze v noci nás bude budiť, že možno budeme aj nevyspatí, ale tak isto to bolo aj pri nej, že sme ju pestovali a pod... Jej sa páčila predstava, že na svojej malej sestričke uvidí, ako sme sa vlastne starali o ňu.

Určite je to vždy ťažké rozhodovanie. Nie u každého to musí byť rovnaké. Ale ja si myslím, že veľa urobí aj výchova. Tak, ako sú rady pre rodičov, že čo robiť, keď sa narodí súrodenec a staršie dieťa žiarli, tak je najlepšie tej žiarlivosti predchádzať prípravou dieťatka na ďalšieho súrodenca. Ale ja si myslím, že keď tvoj synček nežiarlil, keď si držala to bábätko na rukách, tak by nemusel žiarliť ani na vlastného súrodenca. Mnohé deti namiesto žiarlivost chcú svojho súrodenca ochraňovať. Tak držím palce, nech všetko dobre dopadne. 🙂

@felixa ďakujem,krásny príspevok.no teda dúfam že to tak bude,keď mám pravdu povedať keby som nemusela riešiť aj finančnú otázku ani nad tým nerozmýšľam a už mám druhé bábo 🙂

Ahojte.cakám druhe babo a mala je neposedna...nechcem preto mat druhe ,aby mala bola kludna chcem ,aby mala surodenca.....nechcem ,aby bola jedinacik.keby som nemala teraz druhe tak by som ho uz nikdy nemala,lebo by som si nasla pracu a potom by som uz nechcela dalsie..

Ahojte, ja nemam doma neposedne dieta, je zlaty, vie sa aj sam zahrat. Mame vsak problem, ze v prostredi kde to nepozna a hlavne deti je dobry, krasne sa hra, ale hned ked ideme napr s kamaratmi vonku, kde ma rovesnika, tak stale len kricimi (nehadz ten piesok, neutekaj po schodoch....) ale ked je sam vie ze sa to nesmie a vobec to nerobi. Strasne sa predvadza a vyzaduje si pozornost nielen deti ale aj dospelych (teta pozri sa a urobi nieco zle a zacne sa smiat). Uz sme mu milionkrat vysvetlovali ze to sa nerobi. Hlavne to ze pri nas poslucha ale von si vyzaduje pozornost inych a uplne je stastny ked sa mu zasmeju na to a deti sa mu zasmeju a to bere ako potlesk a spravi to znova. Co mam s tym robit?

@majkaa neviem, ci sa uz vasa situacia vyriesila, asi sa maly uz ukludnil, ale pre dalsie zvedave maminy pisem svoj nazor. myslim, ze take chovanie sa da "zmenit" - ak sa zmenit vobec da... - jedine tym, ze sa malemu nebude dostavat pozornosti za svoje neprimerane spravanie. jednoducho ignorovat, aj ked spociatku to bude tazke, ale treba vydrzat. lebo aj negativna pozornost (vratane trestov) je pozornost a to je to, o co tym drobcom ide. navyse lepsia negativna pozornost ako ziadna... tak ako pises, ked sa na jeho spravanie reaguje, je to ako potlesk a to ho inspiruje este viac.

nie, este viac zbesnie, pokial bude je vo veku fazy odporu. cca 2 roky. aspon u nas to tak bolo... ale casom sa to bude zlepsovat. 😉