Dobrý večer. Dcéra má 4roky. Ale poslednú dobu je neskutočné, čo dokazuje. Má staršieho súrodenca, a ten poslúchne na slovo, čiže od neho nič zlé nevidí. Som s ňou momentálne doma.
Ale dám príklady: ona chce papať, ja som jej povedala, najprv sa prezleč a potom môžeš ísť papať, začala robiť scény- reve hučí kriči ja chcem papať ja chcem papať, vravím jej najprv sa prezleč a potom choď papať, nie ona si omiela to svoje, prešlo 5 minút nič .. vošla som do izby hovorim prezleč sa a potom môžeš ísť papať, nič, zjapala a zjapala.. tak už som jej capla na zadok, samozrejme, že začala zjapať ešte viac, a začala som ju prezliekať, hovorím jej, chod teraz jesť jesť nie, tak som jej vzala jej oblubenú hračku, jesť ani nešla, hovorim tak chod do postele, zase začala plakať za hračkou, som si k nej sadla, vravím jej chceš aby mi puklo srdiečko, keď neposluchas a si stále tvrdohlava? Do toho sa rozplakal starsi surodenec, jeho som upokojila... potom sa ma spýtala, maminka vratiš mi hračku? Nie až ked budeš poslúchať, maminka nepraskne ti srdiečko? Hovorim keď budeš posluchat tak nie.. este stale pri nej sedim, už spí...
Pred tym tiež podobná situácia ( pred par dnami),
prišli sme z vonku, vravim chod sa prezliecť a môžeš sa ist hrat a zas to isté, vtedy nedostala, proste som k nej prisla a prezliekla som ju ...
No pred tym to isté samozrjeme sa to opakuje, väcsinou je to pri tom keď jej niečo kažem a ona si postavi hlavu źe nie nespraví to, dnes mi pukli nervy, uz som bola na pokraji zufalstva .. tak som jej načapala na riť a mi to bolo kuto tak sedim na posteli a pozeram kao spí a plačem...
Ako by ste sa zachovali vyvv takejto situacii ? Su aj vase "štvoročné princezné" take tvrdohlave ? Je to obdobie vzdoru ?
Bože, keď si predstavím, keď som si ju vysnivala v brušku, ze budem mať dievčatko a teraz je z nej taka potvora mi je to kuto 😪😪😪😪😪😪😪😪😪
Ano mame takého jedneho sestrocneho a este k tomu pubertaka 😂 pozdravujem vysnívané dievcatko.
Fu mna zarazilo, ze strasis deti, ze ti pukne srdce ked tam nie je poslusnost 😮 to nerob prosim.
A u nas sa to v 4r prave napravilo, dovtedy to bol boj, no naucila som sa predvidat , ked viem, ze sa nebude chciet prezliect , tak to nebudem opakovať a hrotit. Robis hrotenim zle aj sebe aj jej. Vyhrotila si to az tak, ze si si musela pustit nervy a nacapat jej.
Ked je taka tvrdohlava, skus najprv navodit veselu príjemnu naladu a potom zacni s prezliekanim, ale nie stylom chod sa prezliecť lebo nebudes jest, napr pod moja pomôžem ti s oblecenim, aby si sa mohla rýchlejšie dostat k stolu, staci ze pojdete spolu, pripravis jej oblecenie, pochvalis ,nemusis to robit za nu.
Nevydieraj ju citovo, ze ti praskne srdiecko. To od teba nie je pekne. Nie je tvrdohlava. Je to len obdobie vzdoru. Lomcuju nou emocie, musis len vydrzat. Je to len obdobie 😄
Skúsim opísať, ako by som to robila ja s mojimi. V prvom rade by som vysvetlila, prečo sa majú prezliecť, nielen vyslovila rozkaz. Neviem, či ti vadilo špinavé vonkajšie oblečenie vnútri, alebo si nechcela, aby si pekné zašpinili, to už podľa tvojho konkrétneho dôvodu. Ak by odmietla a trucovala v izbe, volať by som ju nešla. Vie, že ak chce jesť, musí byť vyzlečená, tak buď sa vyzlečie, alebo bude hladná, kľudne sa môže rozhodnúť. Ak by šlo o niečo iné, čo považujem za nevyhnutné, aby urobila, šla by som na to hrou. Toto na 99% funguje, pokiaľ dieťa nie je predráždené, proste otočiť to na srandu. Neviem, či má obľúbenú rozprávku, u nás sa hráme na postavy z rozprávok, hráme obľúbené scény z Labkovej Patroly, Elzy, Harry Pottera, podľa nálady. Hneď je o polovicu väčšia šanca na úspech, keď je to hra a nie príkaz ;) takže by som do tej izby prišla s nadneseným hereckým výkonom princeznú pozvať ku kráľovskému stolu s kráľovským dresskodom 😁 čo sa týka capania po zadku, nejdem nikomu vtlacat svoj názor na fyzické tresty, faktom ale zostáva, že fyzický trest nikdy nijako rozrušenemu dieťaťu nepomôže sa ukľudniť sa a pochopiť, čo a prečo sa od neho zrovna očakáva, takže nijako neslúži k vyriešeniu problému. No a určite ich už vôbec citovo nevydieraj, za prvé je to kravina, srdce ti nepukne, maximálne tak žilka v oku z rozčúlenia, a za druhé, oni nie sú zodpovední za tvoje emócie a rozhodne na nich tú zodpovednosť neprehadzuj 🙂 za mňa, vymýšľanie hier a stratégií je neporovnateľne náročnejšie než príkazy, krik a nervy, ale takisto aj neporovnateľne úspešnejšie 🙂 výchova detí je v prvom rade práca na sebe a so sebou, až potom s deťmi.
Musis od zakladov zmenit svoj postoj k vychove a myslenie.
Stavim sa ze tvojim zivotnym cielom nie je vychovat cloveka ktory bude pocuvat na slovo, ale cloveka co bude vediet s kludom zvladat konflikty a rozdielne nazory.
Tvoj vnutorny hlas ti vravi ze to ako to robis dnes nie je spravne lebo mas vycitky. Neumlc ich, ale naopak nechaj sa nimi viest a hladaj iny sposob vychovy.
Zatial ju ucis ze ak na slovo nepocuvne, treba sa na druhu stranu nahnevat, udriet ju, alebo inak potrestat (zobrat vec co maju radi), alebo ich vydierat a strasit smrtou a chorobou.
Ona tieto iste metody bude pouzivat v celom svojom zivote pri jednani s ludmi a nasledne ich bude ucit svoje deti.
Tvojou ulohou je naucit ju logickej konverzacii bez emocii, kde kazda strana stanovi svoje poziadavky, kde kazda strana vypocuje poziadavky toho druheho a spolocne najdu kompromis s ktorym budu obaja spokojni.
Cize,
1. Ty povies co chces
2. Ona povie co chce
3. Hladate kompromis
Konkretne k tomu prezliekaniu:
1). Janka, dam ti jedlo, ale potrebujem aby si sa najskor prezliekla, kedze mas na sebe slavnostne saty z kostola a nechcem aby sa zaspinili ak ti na ne kvacne omacka.
2). Mami, ja sa nechcem prezliekat.
3). - Chapem, ale pre mna je dolezite tie saty nezamazat. Mozes si ich vyzliect a prist jest v spodnom pradle. (ty si zlavila zo svojej poziadavky ze sa musi prezliect)
- Mami ja nechcem jest v spodnom pradle. Pozri, dam si na seba tu velku zasteru co mam na malovanie a ak sa pokvackam tak to bude na zastere a nie na satach. (Ona zlavila zo svojej poziadavky ze bude jest vo sviatocnych satach).
A takto mozete ist donekonecna az najdete kompromis ktory bude vyhovovat vam obom. Dolezite je ze ty musis byt ochotna zlavit zo svojich narokov.
Tvoje poziadavky musia mat logiku, nemozu to byt len tvoje bezduche prikazy na drezuru a teda musia mat vzdy urcite vysvetlenie, preco to potrebujes.
Toto ja povazujem za genialne ked uz 3 rocny dokaze viest konverzaciu s dospelakom a navrhovat alternatyvne riesenia ako ten problem vyrisit.
@andreatytler Andrea vy musíte byt psychologička alebo terapeutka detskej duse ❤️
@nika11103 Aaah. To je take mile a velmi si to cenim a dakujem❤, K terapeutke mam velmi daleko. Vsetky rady mam z Nevychovy a od mamiciek tu na fore. Zacala som hladat ine sposoby vychovy, lebo ja som poznala len vychovu bitkou a krikom a syn bol velmi zive, tvrdohlave a samostatne dieta. Prvy krat som ho capla po zadku ked mal 4 mesiace, lebo si nechcel dat vymenit plienku. Hrozne mi to vadilo, obrovkse vycitky som mala a tak som zacala skusat nieco ine. Syn sa okamzite chytil na tuto respektujucu vychovu takze s bitkou sa mi podarilo uz davno prestat, ale s krikom este nie. S tym este stale bojujem.☹
Na 4r dieťa máš dosť drastické metódy. Keď to ešte aj staršieho rozplače. Porozmýšľaj. Také diskusie ak Andrea by som nemala s nou, tak sa ani s dospelými nebavim. Ale hneď bez revu by sme sa išli prezliecť a jest. Neopakovala. By som jej chod urobiť to a hento aké hneď ju vzala prezliecť pomohla, kľudne už od hladu a únavy mohla byť nervna. Alebo by som sa na to vykašľať, vytiahla veľký podbradník AC jedla by ako bábätko s podbradníkom. Možno by sa aj hneď dobrovoľne prezliekla. Bud alebo.
Neviem ale ja s dieťaťom nebojujem, proste chce jest ide jest nestojím za prezliekanim. Alebo ho prezeciem ja, proste nehrotim situácie ktoré niesu nutné.
A neprovoujem ho zbytočne aby mal amoky. Proste nechce dobre a je to tak lepšie. Proste ma nebavilo tiež toto dotahovanie vkuse, príkazy, zákazy. A aj tak to nikde nevidelo, zistia som ze čím menej príkazov, zakazov tak dieta samo ide a neprovokuje.
No ty kokos... To je ake citove vydieranie. Este aj starsie dieta rozplaces. No topka.
Tak dieta skusa. V ramci svojej povahy tiez…. Starsi toto nerobil. U nas doma tiez bol poslusn. Kym neprisiel do skoly a nevidel ako sa spravaju aj ine deti 😂
Dcera ta bola extrem od narodenia. Fakt od narodenia…. Uz ma 6 a stale je to dievcisko-chlapcisko. Ku kazdemu treba iny pristup. Ale zase…moji vedia ze ked poviem prezliect sa tak neustupim… proste cakam kedy to spravia. Pripomeniem aj 5x.
Pripadne sa tvarim ze nepocujem. Ked ani oni nepocuju ked im pripominam ich povinnosti.
Z celej sceny som sa pozastavila jedine nad tvojim vydieranim.. Skus sa na celu situaciu pozriet zhora, objektivnejsie.. ona ma 4 roky a ty si dospela..
Nie je potvora, len ma náročnejšiu povahu ako jej starsi brat. Môže to byť aj obdobie vzdoru, ale skôr si myslím, ze je to povahou. Jednoducho si chce viac presadzovať svoje. Môj syn je tiež taký od mala. Je veľmi náročné ho vychovavat, lebo má svoj názor a presadzuje si ho.
Treba to určite usmerňovať, no na druhej strane skús sa na to pozrieť ako na jej povahovu vlastnost. Myslím, že v živote to práve takíto ľudia budú mať jednoduchšie, lebo sú silnejšie osobnosti a dokážu sa postaviť za svoj nazor. Proste majú svoj názor a túžia ho presadiť. Už od mala. No ak budeme tieto deti viesť k správnym hodnotám a skôr sa má tú vlastnosť pozrieme ako na priebojnosť, tka myslím, že z týchto ľudí vyrastú ľudia, ktorí sa budú snažiť nieoc dokázať. Budú priebojní a môžu dokázať naozaj veľké veci. Akurát my rodičia to máme ťažké :D
Skús sa na to pozrieť skôr takto. Tvoj starší syn je zrejme tichší a zrejme nemá takú tendenciu presadzovať seba a svoj názor. Na výchovu ej to jednoduchšie, no myslím si, že v živote to on bude mať náročnejšie, nakoľko by sa mal naučiť naopak možno viac si za sebou samým stať.
Ako na také náročné dieťa? ... Nuž, sama všelijako skúšam na svojho :D ... V prvom rade naozaj to uvedomenie, že ona nie ej zla, len je silná osobnosť. V druhom rade skús jej silnu osobnost využiť a dať jej pocíti aby sa cítila ako princezná, napríklad ak sa nechce prezliecť:
"Anička viem, že sa nechceš prezliect, no také princezné sa prezliekaní niekoľko krát do dňa, aj pred pánom, aby si nezaspilini svoje krásne šaty. Nechcela by si sa aj ty cítiť ako princezná?"
Je treba dosiahnuť, aby to sama chcela. Ale skôr štýlom, aby ako keby ona sama na to prišla.