Súrodenecké vzťahy chlapec a dievča s 2,5 ročným rozdielom

@alica2202 Vyjadrím sa iba k izbám. Máme dievčatko, čakáme chlapčeka. Malá už svoju izbu má, chlapcovi sme pripravili druhú. Takže sú rozdelení hneď od začiatku. Nech sa nerušia, je tam predsa nejaký vekový rozdiel a zásadný rozdiel v pohlaví. Ja som brata nemala, preto netuším, aký vzťah by sa mohol vyvinúť. Čo však poznám súrodencov opačných pohlaví, a teda dosť, nemajú dôverný vzťah, ale majú sa radi, akceptujú sa a pomáhajú si. Čo ja určite mienim dodržiavať je, vychovávať dievča ako dievča a chlapca ako chlapca.

@alica2202 surodenecky vztah je pekny a je dobre, ze bude mat sestricku. mozno zo zaciatku bude ziarlit ale pomaly si zvykne. musis pocitat s tym, ze sa budu aj hrat, aj bojovat medzi sebou. je to normalne.

mam chlapca, dievca, chlapca.. rozdiel medzi prvymi dvoma 20m a potom medzi druhym dievcatom a tretim chlapcom takmer 3roky.. vsetci spolu vychadzaju super, jasne ze sa aj skaredo vedia pohadat ale zvacsa su najlepsi kamosi (to pohadanie aj dokazuje ze su si velmi blizki, s cudzimi sa hadaju malokedy).. teraz maju 7r, 5a pol roka a 2,5r..

ALE zavisi od povahy deti a pristupu rodicov ako budu vychadzat, to ake su pohlavia a rozdiel je uplne jedno..

teraz ma uz kazdy z nich izbu uz sam, ked sa narodil mladsi (cize ked mali starsi 4,5r a 3r) tak mali spolocnu izbu..

ak by sme nemali RD, ale mensi byt, mali by izbu spolocne, v puberte by som sa ju snazila nejako predelit, aby mal kazdy svoje sukromie..

Ja mam mladsieho brata a náš vzťah bol strašný kvôli tomu že sme boli spolu v malej izbe a nemali sme žiadne súkromie... Az v momente jak som sa odsťahovala z domu sa nás vzťah zlepšil. Takže odporúčam rozdeliť deti najneskôr keď prvý pride do puberty, ak je tam možnosť 🙂 mam aj kamarátky co sú tiež z viac detí a každá jedna co vyrastala s bratom v izbe to neznasala.

Ja mam zo školy aj z praxe overenú hlášku, že kým majú deti medzi sebou nižší vekový rozdiel ako 3 roky, vyrastajú ako súrodenci. Keď už je to nad 3, vyrastá každý ako jedináčik, hoci jasne - majú sa radi, akceptujú sa atď, ale nie je to ten blízky súrodenecky vzťah.
Medzi mnou a surodencami je obrovský rozdiel ( 20 rokov, takže pre mňa to de facto súrodenci nie sú. Medzi nimi je 5 a nevedia si ani prísť na meno, nikdy dobrý vzťah asi ani nemali). Manžel má o 3 roky mladšiu sestru a to je úplne iná liga "surodenectva". V podstate sa majú radi, vždy si pomôžu keď treba, ale je to klasika, ako bežní súrodenci - nesmu byť spolu príliš dlho v jednej miestnosti alebo na jednom mieste, inak sa prizabiju. Spoločnú izbu mali asi do svagrininych 12 rokov, potom ich rodičia rozdelili, každého do zvlášť izby (muž mal 15)
Mam jedného dobrého známeho, ktorý má o 2 roky staršiu sestru a bývali vždy v jednej izbe, až kým sa ona nevydala a neodstahovala. Jeho názor bol (co sa aj potvrdilo v rodine môjho muža), že keď súrodenci nemajú spoločnú izbu, po čase sa už spolu ani nevedia porozprávať. Každý sa zavrie do tej svojej a nerieši. On si veľmi pochvaľoval to, že mal možnosť byť so sestrou v izbe celý život. Boli najlepší kamoši, držali spolu, majú krásny vzťah. Ú manžela je to presne tak, ako on vravel - priestor na spoločný rozhovor s našiel možno pri veľkom rodinnom obede cez víkend a na sviatky. Inak každý žil svojim životom zavretý vo svojej vlastnej izbe a keď s nimi tak riadne lomcovali hormóny, tak jedine, kedy spolu komunikovali bolo, keď sa hádali 🤣 ale tomu sa človek pri tínedžeroch nevyhne. My budeme mat deti v jednej izbe co najdlhšie, zároveň medzi nimi chceme minimálny vekový rozdiel (max do 2 rokov) a potom uvidíme co bude, ako bude. Mame priestor na to, aby mohol mať každý aj svoju izbu, ale budeme to musieť zvážiť, lebo v tej jednej izbe ktorá by o niekoľko rokov mohla slúžiť ako druhá detská mame momentálne pracovňu, ktorá je vzhladom na naše zamestnania najpotrebnejsia miestnosť v celom byte. Takže bud sa presťahujeme do väčšieho bytu, pripadne do domu alebo budú deti spolu. Ale sama za mňa - ja by som malé deti nedelila do samostatných izieb. Tinedzerov už možno hej, predsa len, chcú aj každý súkromie, aj sa hádajú ako psi... Ale malé deti isto spolu. Posilní to ich vzťahy. U niekoho to môže fungovat inak, ja mam takúto konkrétnu skúsenosť. Musíš si nájsť to, čo bude vám ako rodine vyhovovať najviac

@elementissa to nie je podla mna take jednoznacne ako pises.. medzi mnou a mojimi surodencami je rozdiel 11, 9 a 7 rokov a so vsetkymi vychadzam vyborne - kym sme boli deti, tak som bola jedinacik so starsimi surodencami, ale v dospelosti mame dobre vztahy, dokonca byvame vedla seba a stretavame sa aj napriek tomu ze mamu uz 15r nemame a otec je uz 26r psychicky aj fyzicky mimo..

ako som napisala vyssie, ide o to ako spravodlivo pristupuju ku konfliktom rodicia, ako sa ich snazia viest v spolocnom vztahu, aj ako vychadzaju medzi sebou a v neposlednom rade ide hlavne o to, ake povahy maju deti samotne..

(a tak isto poznam 2 sestry v nasej sirsej rodine, ktore maju medzi sebou 2r rozdiel a teda su dost pohadane.. cela ta rodina ma zvlastny pristup, islo to uz od rodicov ako robili rozdiely medzi nimi)

@alica2202 mám väčší rozdiel 5 rokov necelých ale.syn ide.malu zožrať a ona jeho rovnako ..ono celkovo záleží aj ako vychadza s inými deťmi a ako veľmi budeš uprednostňovať bábo ...u nás bol syn na 1 mieste a zapájajal sa....ak chcel..... podal plienku , kremik , držal čajík ...keď mala plakala na rukách a on chcel napríklad podať hračku alebo podobné nikdy som nepovedala že nemám čas a možno aj preto sa žiarlivosť nerozvynula ? Neviem ..a to dcérka bola dosť náročná a urevana ...chvála Bohu už má rok a pol😃

Ja mam chlapca a dievča a izbu budú mať spoločnú. Môj manžel má sestru, vždy boli spolu v izbe, až do dospelosti, a veľmi si to pochvaľoval. Ze majú vďaka tomu výborný vzťah a aj spoznal "ženskú povahu" (potvrdzujem, že inak sa k žene správa muž, ktorý sestru nikdy nemal). Čiže on sam navrhol, že budú mať izbu spolu, a ja súhlasím. Aj oni zatiaľ chcú, sú ešte mali, ale majú skvelý vzťah a majú sa radi. Spoločná izba bude veľká samozrejme, žiadna kutica.

Ozaj a detská bude spoločná ale zatiaľ mám malú v spálni

@jana_eyre_2 určite áno. Toto je psychologicka teória, isto sú aj rodiny, kde to vôbec neplatí. Ja napríklad tiež vychádzam dobre so svojou sestrou, ktorá je o 20 rokov staršia, aj s bratom. Oni medzi sebou nie, nevedia si prist na meno. Vychádzam s nimi dobre, ale "nepovažujem" ich za súrodencov. Hej, beriem ich ako rodinu, ale mam k nim rovnaký vzťah ako napríklad k svojim bratrancom. Nezdielala som s nimi detstvo. To, že vyrastaju súrodenci ako jedinacikovia neznamená, že nemôžu mať dobrý vzťah alebo sa nebudú navzájom podporovať, atď... Ty píšeš, že tvoji súrodenci sú všetci po 2 rokoch a ty si od toho tretieho po siedmich. Nuž oni traja, keďže mali k sebe vekovo blízko, robili podobne aktivity-hrali sa spolu na koberci, kreslili si spolu, behavali spolu po ihrisku, hrali sa na schovavacku atď. Keď si sa narodila ty, už boli všetci školáci, mali už iné záujmy a určite sa s tebou hrali. No ty, keď si mala 5 rokov a chcela si, vymyslím si, cesat bábiku, tak ten 12 ročný súrodenec to už nevidel ako zábavku na pol dna a ten 16 ročný už vôbec nie. So mnou sa moja sestra hrávala aj všetko. Ale správala sa ku mne skôr ako mama, nie ako sestra. Skutočná sestra alebo skutočný brat, ktorý by mal rovnaký objekt záujmov v tom čase ako ja, mi chýbal. Mam ich rada, hovorím o nich ako o súrodencoch, ale som jedináčik. Takisto to majú aj iné rodiny, ktoré poznám, kde jedno dieťa je narodené výrazne neskôr ako tie ostatne. Chodila som učiť jedno dievča a ona ma brata, ktorý tento rok nastupuje na ZŠ a ona nastupuje na SŠ. Ten rozdiel v nich dvoch bol velmi citeľný a nedá sa uprieť, že každý z nich vyrastal ako jedináčik. Každý vo svojom vlastnom detskom svete,kde majú máločo spoločne (okrem rodičov). Do dospelosti to určite nemusí ovplyvniť kvalitu vzťahov. Najmä, dospelý človek už aj zámerne chce vychádzať so svojou rodinou dobre, takže si vytvára dospelý vzťah so svojimi dospelými súrodencami. Len ten detský vzťah tam nie je. To je jediný rozdiel

@alica2202 medzi mojimi deťmi je rozdiel 2 roky a 4 mesiace, tiež prvý syn a druhe dievča. Náš obišla žiarlivosť aj súrodenecké bitky. Akonáhle sme priniesli sestru z pôrodnice, môj syn ju ľúbil. Nikdy neziarlil, nebili sa a nerobili si zle. Dcéra svojho brata obdivuje stále a vzhliada k nemu, hoci syn je takej zvláštnej povahy☺️. Problém nastal až okolo puberty, keď k nám prišli synovi kamoši, tak pred nimi mal tendenciu do sestry zaparat a machrovat. Ale nebolo to nič strašné, dnes sú pubertiaci a majú sa stále radi a často sa rozprávajú a debatujú. Keďže sme prerabali dom, v predškolskom veku bývali spolu v izbe, po nástupe do školy mali svoje izby.

@elementissa mam sestru o 11 rokov mladšiu a mam k nej matkovsko-sestersky vzťah a vždy som aj mala. Ona chodila do škôlky a ja na strednú školu. Rozumiem si s nou, ale ten vzťah je inak vybudovaný ako so sestrou, ktora je mladšia len o 2 roky

@0silvia0 ďakujem. Presne o tom píšem 🙂

@elementissa ano mali uz ine zaujmy, avsak mame zase ine zazitky.. najstarsia sestra somnou moc nebola, lebo uz bola v puberte ked ja som vnimala svet okolo, ale napriklad ta co je o 9r starsia, ta sa somnou hravala dlho, pretoze bola taka povaha, s bratom si tiez pamatam ze sme vymyslali aspon tie prve roky, ked som uz bola v skole on bol 8mak, to uz bol niekde inde.. preto pisem, ze ide hlavne o povahu deti a potom o ostatne okolnosti.. lebo ty v prvom prispevku pises, ze mazel ma uplne inu ligu surodenectva - vzdy si pomozu ked treba, z coho som usudila po tvojich slovach o tvojich surodencoch - ze u vas to nefunguje.. u nas ano, vzdy sa mozem na svoje sestry a brata spolahnut, tak ako aj oni na mna a tiez medzi sebou..

Medzi mojimi deťmi je rozdiel 5 a pol roka. Od začiatku majú krasny vzťah, syn našťastie nikdy neziarlil, malu lubi, aj jej to stále vraví.. Ked som prisla z porodnice povedal, že presne takúto si ju želal 😊. Dcérka má teraz 16 mesiacov, brat je pre ňu veľký vzor, stále by ho len obimala a bola pri ňom .. Viem, ze ked budú starší nebude to vždy ružové ale verím, ze zaklad je tam už teraz pevný.

@elementissa ale zase v jednom ti musim dat za pravdu - surodenci ma casto beru ako malu, hoci mam uz 35, musim niekedy presadit, ze o zivote tiez nieco viem.. ale to asi vyplyva z toho ako na ludi posobim celkovo mladsie a tak mnohi maju vici mne take materske pudy alebo ako to nazvat 😅

podla mna to bude normalne, ako keby boli aj rovnakeho pohlavia, chvilu sa budu lubit, chvilu bit, ale to je normalne 🙂
Co sa tyka izbicky, tak uvidis ked sa drobec narodi. Teraz by som sa tym netrapila, predsa len casom sa vela veci vykrystalizuje aj samo 🙂

@alica2202 mam 2r.rozdiel, starsi chlapec, mladsie dievca. Su v izbe spolu, nemame taky velky byt. Maju sa radi, ale ako su starsi, tak sa aj pobiju a pohadaju a dost casto sa hraju osve (ale.ani ja som sa so segrou nehrala vkuse, fost sme sa hrali aj tak, ze kazda sama).

do puberty to bude ako tak zvládnuteľné a potom .... potom nastáva hotová katastrofa...😉

@elementissa to si napisala velku pravdu. Urcite zvazim, ze deti necham zo zaciatku v spolocnej izbe.

@elementissa medzi mnou a bratom je dva roky rozdiel, nikdy sme sa spolu nehrali, nemali blízky vzťah a to sme mali do urciteho casu spolocnu izbu (vraj, aby sme sa zblizili a vytvorili si vztah). Dnes sa nestretavame, nie je dovod. Je uplne jedno, akeho pohlavia su deti, ci spia spolu ci zvlast a viac menej je jedno aj vekovy rozdiel. Jedine, co je podstatne je povaha oboch surodencov a co to vie ovplyvnit aj vychova.

ja to mam presne tak ako ty, starsi chlapec, rozdiel necelych 2,5 roka, zaciatky boli tazke, bola tam ziarlivost na dceru, ale postupne sa to zlepsovalo, a teraz maju 7 a 4,5 r., mozem povedat, ze je to super, maju sa radi, zahraju sa, aj ked samozrejme sa aj pobiju

Deti s takým vekovým rozdielom do troch rokov môžu mať spoločnú izbu, dokedy im to bude vyhovovať, ak nebudú problémy tak aj dlho.

@alica2202 ja mam rozdiel 2 roky. Niekedy sa pekne hrajú, niekedy hádajú, niekedy sa pobijú. Asi ako všade. Do 6 r mali spoločnú izbu, rozdelila som im ju, keď nastúpila dcéra do skoly, aby sa nerusili. Ak by sa dal vrátiť čas, spravím to rovnako. Spoločná izba má svoje caro

@alica2202 tiež nanm chlapca a dievča, chlapec starší o 2 roky 3mes. Do puberty super, krásne sa spolu hrali, rozumeli si, keď boli menší aj na pohybové krúžky chodili spolu, keď som bola na materskej rovnaki kamaráti atď. Najprv v sa v jednej izbe hrali a v druhej spali a rozdelili sme ich až keď syn išiel do 1.triedy. Teraz 2.stupen ZŠ:puberta v plnom prúde, syn do tábora už nechce ísť so sestrou, niekedy nemajú o com, každý má svoje, provokujú sa atď. ale dúfam ze je to len obdobie a nájdu znova k sebe cestu.

My mame sice teraz uz dospele deti ,ale izbu maju spolocnu stale a to vychadzanie kedy ako bolo aj zle aj dobre ako deti ,ale vcelku sa maju radi a jedno za druhym sa zastava este aj dnes

neboj sa ty nic, budu sa lubit aj ked to mozno spociatku tak nebude vyzerat. pohasteria sa aj deti rovnakeho pohlavia. bude z neho dobry velky brat

Mame rozdiel 2,5 starsi je chlapec (aktualne 7r a 4,5r). Izbu maju spolu, obaja su s tym zatial spokojni. Vychadzaju klasicky surodenecky, bitky, zalovanie, skriekanie na dennom poriadku. Ale zaroven sa zboznuju a myslia jeden na druheho. Hravaju sa spolu vela, hlavne vonku ich to spolu bavi.

My máme rozdiel 23 mesiacov. Starsia je dcerka. Nemenila by som za nic na svete. Na jesen budu ma 5 a 3 roky a vedia sa zahrat uplne perfektne. Aj sa pohandrkuju,,, pobiju'', ale velmi sa lubia.