Starší syn je lakomý na súrodenca
Máme 5 ročného a 2 ročného syna. Straší kým bol sám tak sa vlastne delil iba so mnou a s mužom, max. voľačo požičal na ihrisku ale takých príležitosti bolo málo. Odkedy sa mu narodil súrodenec je to katastrofa. Nechce mu požičať nič, keď má 100 autíčok, nie je ochotný sa s ním o nič podeliť. Mladší sa nesmie jeho hračiek ani dotknúť. Ide napr. aj o drobnosti, nechce mu požičať ani figúrky z človeče nehnevaj sa, aj keď sú tam 4 rovnaké 🤦 už neviem ako mu to máme vysvetliť, celkovo jeho vzťah k nemu je veľmi vlažný, nechce sa s ním ani moc hrať, hovorí že ho nemá rád. Viem že je to ešte malé dieťa ale aj tak ma to trápi. Nemyslím si, že medzi nimi robíme rozdiely, dokonca keď začal byť straší k nemu taký protivny, začala som sa mu ešte viac venovať, myslela som si, že je to preto že žiarli ale nie. A momentálne sme v situácii, že by som povedala, že skôr zanedbávam toho mladšieho aby starší nemal dôvod na nič žiarliť. Má to vôbec význam dokola vysvetľovať alebo to prejde vekom? Alebo čo by ste mi poradili keď máte podobnú skúsenosť.
@elizabet173 👍
Ja si myslím, že aj tak žiarli, lebo aj keď sa každému venuješ, venuješ sa ináč, starší to vníma.
A len taký malý dotaz, dúfam, že si to myslela len obrazne s tým človeče 🙏 2r decku prosím ťa, figúrky z dohľadu. 🙄
Tak ja budem zase asi za divnu, ale ja si vôbec nemyslím, že je nutné sa so všetkým podeliť. Ja tiež nepoziciavam svoje "hračky", niektoré nikomu, ani mužovi a uz vôbec nie sestre. Takže ja chápem staršieho, že nechce požičať, aj keď má 100 auticok. Treba jasne vymedziť, ktoré veci sú "len jeho" a o tie sa podeliť nemusí nikdy. A potom určiť "spoločné" a tam musí platiť, že keď sa s tým jeden práve hrá, druhý mu to nesmie brať, musí buď počkať, alebo sa opýtať. Ja úplne chápem frustráciu staršieho a vôbec si nemyslím, že tým, že ho budeš nútiť "sa podeliť", lebo "sa to patrí" , že ho naučíš to, čo chceš. Práveže v ňom len utvrdis jeho frustráciu a ukážeš mu, že je "zlý" preto, ako sa cíti. Podeliť sa úprimne o niečo naučíš jedine prikladom, nijako inak. Určite nie nutenim.
@elizabet173 keď mladší niečo dostane tak to starší samozrejme chce, nie je to tak, že by plakal alebo robil cirkus ale len tak ticho so záujmom pozoruje ako sa s tým brat hrá. Vtedy je krotky, príde k nemu akože mu ukáže čo má s tou hračkou robiť a chce si ju požičať. Vtedy sa mu to hlavne snažíme vysvetliť ako si písala... Tiež včera bol u sestranici šibať, majú malé deti a tam hneď utekal do izby a poziciaval si hračky, aj tam som mu prízvukovala, akoby sa cítil keby sa teraz k nemu chovali tak ako sa chová on doma k bratovi a nič by mu nepožicali. Ale on sa je schopný sa posadiť na gauč, odložiť hračky a tváriť sa, že jemu to vlastne ani nevadí. Do škôlky chodí, tam je skôr tichší a submisivny, o hračky ,,nebojuje,,
@tosomja prečo dvojročnému figúrky z dosahu? Dvojročné už dokáže hrať to obrázkové Človeče s dospelým. Myslíš, že by ich pojedlo? Dvojročné už hádam nie, tak isto by mohlo prehltnúť koliesko z auta, gombík.
Mám chlapcov s rovnakým vekovým rozdielom. Chce to len a len čas. Teraz majú 6 a 3 . Dokážu sa spolu pekne zahrať aj si požičajú hračky. Odkedy vie ten menší rozprávať, nechávam na nich aby sa dohodli , (kto bude mať žiadanú hračku, aby sa prestriedali), inak ju vezmem a nebude ju mať nikto. Neuprednostnujem ani jedného. Ak je to staršieho hračka nechávam na ňom , či ju chce alebo nechce požičať. A rovnako aj mladší. Ale zároveň podotknem, že ako budú lakomi oni, môžu byť lakomi aj k nim. Takže sa nakoniec vždy nejako dohodnú .
je to boj o pozíciu v rodine, bol zosadený z trónu, chce to podľa mňa len čas. Mladší bude viac chápať, viac komunikovať, bolo by fajn, keby boli chlapci vedení k nejakému športu, keď trochu podrastú, tam sa veľmi dobre cibria vôľové vlastnosti.
@tosomja nie, nemyslela som to len obrazne 😄 Starší totiž má narušenú jemnú motoriku a často sa hrávame s takými malými vecami kvôli tomu ale prebieha to tak, že to vysypem do misky a on to pod mojím dozorom triedi. Dávam pozor ako jastrab, viem že je to nebezpečne. Ale ďakujem za radu 😉 a tiež si myslím, že aj napriek našej snahe žiarli...ale to už fakt neviem akoby som mala ešte ovplyvniť.
Uf, toto prosím ťa nerob, tie "výčitky", že "ako by si sa ty citil". Dieťa nedokáže riešiť to, co by bolo keby. Dieťa je tu a teraz a je pre neho dôležité, ako sa cíti v tom momente. Vycitkami ho opäť utvrdzujes v tom, že nie je dosť dobrý. Skôr treba reagovať slovami, aha, vidím, že XY ti požičal auto, to je od neho pekné, a ty si rád.
@akvi ale dokáže, päťročné už veľmi dobre, nie ako by si sa cítil, ale ako sa cítiš, teraz v tomto momente, keď sa s tebou nerozdelím ja, keď ti nepožičia novú hračku mladší brat.
@elizabet173 ano, tak a to píšeš, sko sa cítiš teraz v tomto momente, mie ako by si sa citil. To je veľký rozdiel
ešte ma napadlo, písala si, že v škôlke je tichší, submisívny, preto má zrejme potrebu byť doma iným
@akvi nenútim ho požičiavat doma ani na ihrisku som to nikdy nerobila. Keď nechce požičat doma bratovi, poviem mu nech sa s tym ide hrať do svojej izby aby ho s tým neprovokal. A do spoločného priestoru nosí iba hračky, ktoré je ochotný požičať (väčšinou nič alebo niečo pokazené) tak sme sa dohodli. Ale chcela by som to zlepšiť lebo proste on je držgroš, ani návšteve nechce nič požičať ale napr. sladkosti a jedlo áno, len tie hračky sú proste problém.
@akvi v piatich rokoch dokáže aj to, mám s deťmi predškolského veku bohaté skúsenosti, samozrejme, že lepšie zaberie konkrétna situácia, ale deti v piatich rokoch si už dokážu situácie predstaviť a vcítiť sa do role - napr. do role postavy z rozprávky
@elizabet173 môže v tom niečo byť lebo keď príde zo škôlky je ako z reťaze odtrhnuty, papuluje, nepočúva. Tam je úplne krotky, učiteľka povie že najposlusnejsie dieťa 😃😄
@elizabet173 v škôlke je s rovesníkmi, doma je ten starší a tak si utvrdzuje pozíciu a je to úplne v poriadku. To, že je starší, to mu už nik nevezme a tá rola mu patrí a môže ju " využívať" Cadom pochopí, že to nie je len o tom, že "mam na vrch", ale aj o tej druhej časti, o tej zodpovednosti, ktorú vie prevziať za brata.
robíš to dobre, robila by som to rovnako, ak nechceš požičať, choď sa s tým hrať do svojej izby, lebo tvoj mladší brat ešte nerozumie tomu, prečo mu to požičať nechceš. Ale zároveň aj podporuj to, že idete niekam spolu - ihrisko, výlet a pred odchodom pripomeň., že všetky hračky, ktoré ste zobrali, sú spoločné.
@elizabet173 moja mama robila v škôlke, hneď prvý deň 3r chlapček vdýchol figúrku a už mu nepomohli. Mám rešpekt pred malymi časťami. To je môj názor. Koľkokrát môj 2r syn pcha všetko možné do úst. Vysvetľujem, vie, že sa to nesmie, ale niekedy je tak tvrdohlavý, že just urobí napriek. Tak isto gombík, a iné malé veci. 😉
@elizabet173 je podľa mňa iné, vcitovat sa akože ( pri tej rozpravke) a byť dohnany do situácie, kde to vyznie ako výčitka.
@akvi hádam áno, poznám rodinu, kde majú štyri deti a najstarší stále rodičom vyčíta, prečo mali tie ostatné...správajú sa k všetkým rovnako, sú tam aj chlapci aj dievčatá, ani veľké vekové rozdiely nie sú medzi nimi, no nevraživosť staršieho voči mladším nie že pretrváva, ale teraz v puberte sa ešte stupňuje. Riešia to s psychológom, ale nejaký veľký efekt to nemá. Zrejme to súvisí s povahou dieťaťa a tú nezmeníš, môžeš ju ovplyvniť, ale nezmeníš ju.
Jasné, že je iné to zažívať a iné v rozprávke a samozrejme záleží akým tónom je to podané v konkrétnej situácii
@tosomja aj ja mám rešpekt pred malými časťami, ale trojročné v škôlke môže vdýchnuť tak isto koliesko z autíčka, hríbik z mozaiky, odlomený kúsok farbičky, malý kúsok chleba....to by nesmelo v tej škôlke byť nič
@elizabet173 ale čomu sa dá predísť, tak snáď mu to nedám naschvál, že na, jedz, šak čo, to jedno či chlieb, či figúrka. Už nekomentujem. To ako keď zjedz tu šunku, čo že je pokazená, vy💩 tak či tak 🙄
@tosomja prepáč, ale ako sa dá tomu predísť v škôlke? Mozaika má menšie časti ako je figúrka, to chceš odstrániť hračky, ktoré majú menšie časti? Nejde o ročné dieťa, ale o trojročné. Trochu to hrotíš. Je strašné, čo sa stalo, ale deti v škôlke napr. nalepujú fazuľky, kukuricu, hrajú sa s korálkami, nemohli by robiť polovicu vecí, ktoré robia. Možno je lepšie predchádzať vysvetľovaním, nie skrytím hračiek.
@elizabet173 ono niekedy to spravanie sa ku vsetkym rovnako je prave kontraproduktivne. Ono totiz ta hierarchia aj medzi detmi je, ci sa nam to paci, ci nie. A ten najstarsi je proste najstarsi a z toho plynu nejake "vyhody". Snazit sa spravat ku vsetkym rovnako nie je v vzdy to spravne. Starsiemu treba davat najavo, ze je starsi a je uplne v poriadku, ked nastanu situacie, ze starsi nieco "moze" a mladsi este nie. Aj tym si starsi utvrdzuje svoje postavenie a je to tak ok. A tak isto potom vie aj pomoct, ked prevezme za mladsieho zodpovednost a urobi to rad a zodpovedne, lebo ta jeho rola prinasa aj vyhody, aj povinnosti. Rodicia castokrat na starsie deti nahadzu len tie povinnosti a ja sa potom necudujem, ked si starsie dieta robi poriadky takym tym zlym sposobom, ze je zakerne k mladsim a pod.. Lebo sa citi frustorvane. Obzvlast, ked je medzi detmi maly vekovy rozdiel. Pri vacsom rozdiely je to o kus jednoduchsie, tam uz tak prirodzene vznikaju situcacie, ze 10 rocne uz moze ist same vonku, ale 5 rocne este nie. A tam je to postavenie starsieho jasne.
@akvi to je pochopiteľné, to čo píšeš, tiež neznášam vetu -. si starší, mal by si mať rozum a podobne, a je žiadúce, aby bolo staršiemu hovorené, keď je mladší ešte bábätko - ty nemusíš ísť spať doobeda, aj poobede, aj večer môžeš byť dlhšie vonku, toto ešte bábätká nemôžu jesť....myslela som to tak, že idú na kolotoče, jeden dve jazdy, aj druhý dva jazdy, hráme človeče, včera si začínal ty, dnes brat. Ak si myslela tú rodinu so štyrmi deťmi, myslela som tým to, že nie sú uprednostňované ani dievčatá, ani chlapci, ani nie je nakladané dvom starším, lebo majú určité povinnosti doma všetci, samozrejme primerané veku, ale ten chlapec neprijal ani prvého, ani druhého, ani tretieho súrodenca.
chce to asi čas, viem, že mladšiemu ešte ťažko vysvetliť, ale zase nútiť staršieho, aby sa s ním podelil o hračky, keď nechce. Kúpte mladšiemu k narodeninám, meninám nejakú zaujímavú hračku, ako zareaguje starší. Alebo si ty rozbaľ čokoládu, povedz, že si ju dostala od kamarátky a keď bude starší pýtať, povedz mu, že sa nechceš s ním rozdeliť. A spýtaj sa ho, či sa mu to páči, že presne tak sa cíti jeho brat, keď sa s ním nechce podeliť. Jasné, že mu nakoniec dáš so slovami, že sa s ním podelíš, lebo ho ľúbiš a si rada, že ho máte. Chodí do škôlky? Ak nie, najvyšší čas, aby išiel, tam sa podeliť o hračku, pozornosť, naučí. Myslím, že to chce čas, ale priprav sa aj na to, že sú súrodenci, ktorí sa tolerujú, ale nikdy medzi nimi nie je také puto, aké by si chcela aby bolo. Môžu si tu písať maminy, že súrodenec je to naj, čo dieťaťu môžeš dať. Niekedy áno a niekedy aj nie. Podstatné je, aby sa tolerovali a časom si nepočúvala od staršieho to, že ho nemá rád. Tiež sa ho môžeš spýtať, ako by sa cítil on, keby ste to povedali ty alebo manžel jemu. Treba ho ubezpečovať, že milujete obidvoch rovnako, ale zase na to príliš neklásť dôraz.