Starší je zlý na mladšieho a robí mu zle
Ahojte. Prišla som si po radu od Vás, ktoré už máte skúsenosť s týmto problémom.
Mám 2 deti. Straší syn má 2r2m a mladší sym má 10m.
Od začiatku strasi nemal problém s mladším, ba až ho priam ignoroval, občas mu doniesol hračku, pohladkať ale hlavne tá ignorácia. Momentálne mlaší začal štvornožkovat a tu vzniká ten problém. Straší je na neho zlý, štucha do neho, sáca ho, nechce mu dať žiadnu hračku Atd Atd….
Ako riešiť túto situáciu so starším synom ? Ako reagovať? Lebo priznám sa že som občas na neho zlá za to. Ale snažím sa s oboma tráviť čas a ani jednému nedať pocítiť, že mám niekoho radšej.
@rina272 Zbehli sa ti také dve vývinové obdobia detí, že tá ich interakcia bude asi chvíľku problémová. Staršiemu začína obdobie vzdoru a takej tej detskej ,,lakomosti", kedy dieťa používa slovo ,,moje" pri každej možnej príležitosti. Mladší zasa začína byť pohyblivejší, všímavejší, ,,nenechavejší". Staršiemu to môže ísť na nervy, musí si zvyknúť, že braček už nie je pasívne ležiace bábätko. Takže, nádych-výdych, treba len vydržať, kým to prejde.
Ja mam 20mesacny rozdiel, momentálne 8mesiacov a 2r4mesiace...starsieho učím, že je v poriadku, ak si nechce požičať hračky bratovi, nemusí ( tento fakt už značne odbúrava stres a napätie, lebo už am jeho pocity), ale ze nech mu vždy ponúkne inú alternatívu (napr keď mu berie auto, nech mu radšej ponúkne loptičku - malý vacsinou je spokojný). Ale zase, keď už menší sa s niečím hrá, tak nenechám, aby starší mu vytrhol z ruky. Niekedy keď vidím, že malý chce nejakú hračku, tak idem tam a opýtam sa staršieho, či požičia hračku a rešpektujem jeho odpoveď. Podľa mňa tu je kľúč, keď starší bude pociťovať, že NEMUSÍ to robiť, tak aj vôľa bude väčšia a občas aj požičia. Zase treba mať na mysli, že empatia sa vyvíja okolo 4 rokov, takže nemôžeš čakať od staršieho, že sa cíti do kože menšieho v tej chvíli.
Moji sú ale partaci, majú sa radi a žiarlivosť je minimálna.
To je asi len také obdobie. Ja mám rozdiel medzi chlapcami 1r10m a tiež to u nás také bolo. Teraz majú 3r a druhý skoro 5r. Niekedy na seba nedajú dopustiť a pekne sa hrajú a za pol minúty sú v sebe ako 2 besní psi. Sú to súrodenci a tie nezhody a konflikty tu stále budú. Sem tam v pohode vysvetlím, niekedy nakričím, niekedy ich obidvoch vyženiem hore do izby. Záleží od situácie. Ale rozhodne to zatiaľ nenechávam na nich, nech si to vyriešia medzi sebou sami. Potrebujú vysvetliť ako to treba vyriešiť. Aj keď nakričím tak potom keď sa všetci ukľudnia, vysvetlím čo robili, prečo som kričala a bola nahnevaná a čo teraz s tým urobíme.