Správanie dieťaťa
Ahojte. Prišla som sa po radu. Mám syna 5 a dcéru 3. Syn od kedy sa narodil bol kľudný, to bolo dieťatko o ktorom som nevedela, že ho mám. Prešiel si obdobím vzdoru.. ale stále je dobrý, poslúcha, neplače pre všetko, .. a dcéra.. nemôžem povedať ze od narodenia, lebo tiez nebola zle bábätko, vedela sa v kolíske prehrať s hračkami, spavala pekne celú noc, očkovanie náušničky zvladla ozaj bez plaču.. ale už rok, čo ona dokazuje ma unavuje. S otcom žijeme oddelene lebo sme rozvedený, ale ja si s nou neviem už dať rady. Plače, pre všetko plače, aj by som si ju rada vypočula ale aj pri tom ako rozpráva reve, čiže nič jej nerozumiem, pre všetko plače, všetko si vydobija plakaním, už som si aj ja poplakala, pretože nevládzem, jednoducho nevládzem ju už tolerovať, už neviem ako na ňu snažím sa po dobrom, už aj som po nej pokričala už som jej aj hracku vzala ... Ja už nevládzem, a co sa týka bratskej lásky.. poradte mi prosím, som zúfalá.. syn je doteraz poslušný úžasným chlapčekom ale to nemôžem povedať o oboch.. ale jedno viem ze ich lubim rovnako. Ďakujem za každú radu.
V 3 rokoch je obdobie vzdoru, zrejme si prechádza aj tým a skúša si všetko vydobijat trucom a plačom… a na druhej strane zas aj keď ste rodičia rovnakí, deti bývajú úplne iné 😁 presne ako hovoríš.. jedno poslušne, kľudne, druhé plačlivé, akoby na baterky a pod.. možno že ma len takú povahu 🤷♀️ nič iné ti neostáva len to vydržať a určite bude lepsie časom
Hlavne deti nemozes porovnavat, kazde je ine. A nemat take tie reci, ze brat je dobry a ty zla. Ked si nevies s malou rady skus navstivit psychologa, ten ti da rady ako k nej pristupovat. Tazko sa radi takto cez internet, naozaj ju moze trapit kadeco a ma evidentne iny temperament ako jej brat, takze potrebuje aj iny pristup.
U nas presne rovnako. Mam vyborneho manzela, ktory mi pomaha a aj tak to obcas nedavam. Ale beriem to tak, ze dcera ma iny nervovy system, inu povahu. Ona sa fakt za hocico rozplace. Coskoro bude mat 4 a vidim malicke pokroky. Napr. som ju naucila, ze je predsa moja mala Palculienka (co sa jej paci, je to jej oblubena rozpravka) a Palculienky, ked placu, tak nerobia pritom cirkus. Nehadzu sa o zem ani nekopu nohami. Sem tam sa to podari, ze ked nema uplne nervy, tak place tichsie. Ja som vyskusala predtym vsetko mozne. Ked bola mensia, zavrela som ju raz do izby, nech sa vyreve. Rozbila si usta o dvere. Takze tadial cesta neviedla. U nas fakt len moje vnutorne pochopenie, ze deti su uplne ine a ona je taka. Raz pridem do skolky po nu priskoro, raz neskoro. Ked ma den, ze nerobi dramu, velmi ju za to cely den chvalim a opakujem, ze to bolo skvele. Urcite bude lepsie. Vydrz a opakuj jej, ze ju lubis taku aka je. So vsetkym, co k tomu patri.
@nique ja svoje dievčatko ľúbim, nikdy jej nehovorím ze je horšia ako jej brat to si vravím len pre seba ..
Len už som z toho zufala, reve reve az sa povracia, skúša hranice samozrejme..
Ci jej otec chýba neviem, berie si deti raz za mesiac, takze moc casu s nim netrávia, ani im nezavolá neviem .. zase na druhej strane keď kreslí tak to sústredenie je ohromujúce v klude si pekne vyfarbuje ani za okraj nevijde, takže všímam si ju ...
A co sa týka syna, tiez ma dni keď vyvádza ale on je taký citlivý, ale poslúchne na slovo.
Ale ďakujem každému za názor...
Nechýba jej otec?