Silné puto medzi súrodencami a škôlka
Trošku som v rozpakoch, ako to bude znášať syn, keď od septembra pôjde do škôlky. Mám medzi deťmi rozdiel len rok, všade chodíme spolu, neboli od seba ani minútu. Keď je jeden chorý, aj druhý, keď sa teší jeden, aj druhý. Jedia spolu, spia spolu. Mám s tým problém, on sa teší, ale hovorí, že ide aj bratček s ním, že sa budú držať za ruku. Ide hneď na celý deň. Alebo mám počkať rok a dať ich spolu? Mladšieho mi nevezmú ešte.
Ako to zvládli vaše deti keď ste mali taký rozdiel a také silné puto medzi nimi? 😞
braček, nie bratček. A ty ideš do práce? Ak nejdeš, urobila by som tak ako píše
@elizabet173
Ja by som ich dala oddelene, aby mohla rást ich individualita.
@lululilien asi by som ich tiež dala oddelene. Neviem ako v tej škôlke kde budú, ale vo väčšine sú deti podľa veku a neboli by spolu v triede.
Aj do školy ich chceš dať spolu? Daj staršieho na pol dňa a už teraz ho na to pripravuj. Uvidíš, že to zvládne.
Som doma ešte rok, 3 a 4 ročne dávajú spolu, ale asi máte pravdu, bez seba nič nevedia urobiť, sú malí, ale musia si zvykať. Uvidíme, ako to zvládnu.
Na pol dňa nechcem, lebo potom zase bude problém so zaspávanim neskôr.
nech idú spolu aj do škôlky bude mať aspoň istotu malý. ON zlatúšik malý o tom už básni že pôjde z bračekom.Ked si doma na materskej prečo nemôže byť doma ešte aj ten druhý.
Veď to je normálny vzťah medzi súrodencami, ktorí majú malý vekový rozdiel. Samozrejme, že všetko doteraz robili spolu. Myslím, že to prežívas viac ako tie deti. No keď máš obavy tak ich daj o rok spolu ale aj tak nie je isté, že budú v jednej triede. Neboj sa, zvládnu to 😉
Niečo podobné sme riešili, keď šli starší dvaja do škôlky. A za nás najlepšie, čo sme mohli spraviť bolo, že staršia išla do škôlky a menší až o rok a do inej triedy, aj keď nám ponúkli, že by sa dali dať spolu. Začali byť viac samostatní, menší sa prestal spoliehať, že problémy vyrieši segra, mal svoj okruh kamarátov a ona svoj, aj jazyk sa mu viac rozviazal, ako keď mu nonstop pomáhala segra. Ona sa o neho "starala" rada a v dobrom, ale obaja neskôr ocenili, keď boli chvíľu samostatná jednotka a museli si sami vsetko riešiť. Do školy tiež nepôjdu spolu.
všetko má svoje výhody aj nevýhody....ak ho dáš samého, jeden ti bude plakať že tam nechce ísť, druhý že aj on chce ísť....každý ti zo svojej triedy bude nosiť svoje choroby, ktoré samozrejme dostanú obaja....
Nemám rovnaku skusenost,starší pôjde budúci rok ako predskolak a menšieho tam zeniem ako dvojrocaka🤦♀️len aby boli jeden rok spolu… ale povahy sú úplne iné,skolku mame malinku ,20 deti sa tam nepozbieralo už roky,bude ich budúci rok tuším 11. Ale za mna aj tie decká si potrebuju od seba oddychnut. Ja poznam viac pripadov,kedy dvojicky rozdeľovali ak sa dalo,lebo škôlka je o budovaní vzťahov a dôvery voči inym ludom,odpútania sa trosku od rodicov a myslim že je fajn aj od súrodencov trochu. Tým že my mame len poldenku,tak naši sú tiež veľa spolu ale keď idmee pre staršieho,tak mladší ide automaticky do inej skupinky ako je starší,takze u nás vidiet že chcu byt aj rozdelení. 🤷♀️ale starší je veľmi spoločensky,za tie tri roky čo má odchodených raz plakal a aj to som ho vzala domov,lebo tam byt nechcel,mal strašne zly den,bolo to nejak minuly rok a ozaj m sme nemuseli riesit že adaptácia a podobne
@dilino lebo slabo rozprava a ani ho nič nebaví, myslím také tie motorické hranie, ako skladanie, kreslenie, nechce sa sám obliecť, ani obuť, ani najesť. Niekedy to vyzerá, že ani nič z toho nevie. Preto už potrebuje škôlku, ale sa aj bojím toho. Mladší je taký vodca, aj rozpráva za neho, aj šibal vo všetkom.
nie všetky deti sú rovnake.Ja by som ho nedavala do škôlky ked si doma s mladšim je to naročné s 2 deťmi ale dá sa to zvladnuť.Podľa mňa by v škôlke aj plakal ked je naviazaný na súrodenca.Mladši bude chrániť staršieho.No ved a neviem či vezmu do škôlky ked sa nevie obuť ani obliecť.
U nas to iste , tiez synovia rozdiel rok … a vsetko v pohode maly nastúpil minuly rok do skolky a obaja to zvládli v pohode 😊 u nas v skolke prave riaditeľka nedava súrodencov do jednej triedy
Ja by som ich dala o rok spolu až. To osamostatnovanie je za mňa absolútna hlúposť. Keby mali o 4-5 rokov viac tak určite áno, ale 2-3 ročné deti učiť takýmto spôsobom samostatnosti? Načo, buď rada že sa ľúbia.. nekaz im to puto. Moji starší sa doslova nenávidia a to už majú 11 a takmer 9.. aká by som šťastná bola keby sa radi mali..
Dala by som hned, ziadne o rok, je to uz velke dieta, nech si zvyka, cely zivot nebude zo surodencom chodit furt zvykne si a co sa tyka aktivit a kolektivu toto rodic nenahradi vo skolke
Jooj mať tak tvoje starosti...budú to znášať úplne normálne ako milión detí pred nimi...nie sú siamské dvojčatá, príliš to prežívaš. Nevidím žiadny zmysel v tom držať staršieho rok doma len preto, aby išli naraz. Naveky sa nebudú držať za ruky, rýchlo ich to prejde, neboj sa...
Mala som v triede sestry, tiež boli vždy spolu, aj v škôlke a do školy dali jednej odklad a šli spolu. Mali medzi sebou krásny vzťah a ja to beriem ako veľmi obohacujúce aj pre ostatné deti, oni sa v ich prítomnosti správali k sebe veľmi pekne. Je úplne v poriadku, ak sú takto na seba naviazaní v detstve, vôbec to nemusí mať negatívny vplyv. Dievčiny sú už dospelé, majú svoje rodinky a dodnes sú naj kamošky. Ja som nikdy nemala taký vzťah so sestrou, je medzi nami väčší vekový rozdiel a ja som sa vždy cítila že som vlastne sama. Oveľa radšej by som mala v sestre spriaznenú dušu. Ja nechápem, ako si niekto môže myslieť, že mať pevný vzťah so sestrou alebo aj mamou môže priniesť niečo zlé. Pevné puto predsa neznamená potlačenie vlastnej individuality. Pevné puto je niečo krásne a v dnešnej dobe aj výnimočné. Takže ja by som kľudne dala deti spolu aspoň do škôlky.
Tes sa s nim a podporuj ho v tom. Skus neprenasat svoje obavy na neho, on rychlo pochopi ako to tam funguje. Bude dobre, raz sa musia oddelit a osamostatniť
@tianna presne. A potom tu aha hneď vedľa téma, že mám xy rokov a nemám spriaznenú dušu, ziadnu kamarátku a pod. No prečo asi, ľudia tak zatvrdli, že sa boja pomaly nadviazať nejaký vzťah, lebo od mala len oddelujeme, najprv batoľa od mamy, lebo 3 ročné sa má akože socializovat, rozumej tráviť deň práve bez toho , aby malo na blízku osobu, ktorej bezvýhradne verí. Potom ideme oddeliť surodencov, ktorí sa ľúbia a poskytujú si oporu. A samozrejme v mene dobra, aby sa osamostatnili. Osamostatnovat sa má puberťák a adolescent, nie malé dieťa. To má byť pevne naviazané.
Mali sme to iste, len verzie v suknickach. Starsia mala 3,5 a mladsia 2.
Ja som do skolky dala, lebo som dufala, ze si odskaceme skolkarske choroby, kym budem na RD este s mensou (blazena nevedomost... figu to pomohlo, boli chore celu skolku casto a vzdy vazne 🤷... Co ale bolo fajn, ze starsia si zvykla pekne na skolku a myslim, ze pomohlo i to, ze zo zaciatku tam spavala len 2x tyzdenne).
No k Tvojej otazke: mladsia bola bez starsej ako bez ruky. Odviedli sme ju do skolky, prisli domov a mensia hned, ze kedy uz pojdeme po sestricku... Hovorim jej, chod sa chvilocku pohrat, kym upracem po ranajkach... Odbehla do izby a pol minuty na to bola spat: uz som sa pohrala!
Predtym sa pekne prehrali spolu a zrazu bola stratena a nevedela, co ma chuda bez sestricky robit 🤷 ...snazila som sa jej viac venovat, lebo bola taka smutna a stratena bez sestricky... Potom sme si zvykli. Vediet, ze to bude u nas takto a moct vrátit cas, bola by este rok doma a sli by spolu.
Ja som takto mala dvoch spolužiakov bratov na základnej škole, takisto všetko spolu od mš, a bolo medzi nimi rok rozdiel, staršiemu vybavili odklad do školy.
