Ovplyvňuje poradie, v akom ste sa narodili, spôsob, akým pristupujete k výchove?
U nas hej, minule sme to rozoberali s muzom. Ja mam mladsieho surodenca s velkym vek. rozdielom a tak akosi dbam na to, aby moj starsi syn netrpel, necitil sa ukrivdeny, aby sa na neho nezabudalo a aby sa nebral automaticky ako velky rozumny brat, ktory musi vzdy ustupit. Manzel je mladsi surodenec s malym rozdielom a on zase povazuje za samozrejme, ze deti sa maju stale hrat spolu a nekladie doraz na individualne zaujmy. Pre neho je prirodzene, ze vzdy robil vsetko to, co starsi brat.
Toto je veľká téma pre mňa. Poradie medzi súrodencami nás ovplyvňuje vo všetkom a po celý život.
Takže odpoveď na Tvoju otázku je ÁNO 🙂
@elzena2 Samozrejme. Mne to pride ako hlupa otazka. Ved predsa kazdy vek potrebuje inu vychovu a inak sa vychovava prve dieta a inak tretie uz len z pohladu skusenosti rodica. A aj postoj vacsieho brata ako to tu bolo spomenute je predsa v poriadku. To predsa zase uci deti zodpovednosti a nejakej tej povinnosti. Zda sa mi ze pri vsetkej tej laske k potomkom zabudaju ludia co znamena vychova. V prvom rade by mal byt clovek pripraveny do realneho zivota a nie ze v 20tsiatke budem chodit s deckom nakupovat ci po uradoch. Ako je dnes zvykom.
Áno, ja som o tri roky staršia ako sestra a tiež si nesiem svoje malé krivdy z detstva 🙂 Napríklad neznášam hlášku „Ty si staršia, ty si mala mať rozum.“
Vadilo mi, že čokoľvek som si ja musela vydobyť, jej bolo automaticky dovolené – keď som začala chodiť na druhý stupeň mohla som byť hore o hodinu dlhšie ako predtým, no a ona automaticky tiež. A podobne. Práva sme mali rovnaké, ale na povinnosti sa to už nevzťahovalo – tu platilo, ty si staršia a mala by si pomáhať, ona je ešte maličká.
Ale zas nemôžem povedať, že by som mala niekedy pocit, že je rodičmi preferovaná. To v žiadnom prípade. Len ako som spomínala v úvode niekedy tam bol pocit malej krivdy.
Inak máme pekný vzťah. V detstve sme boli parťáčky, vedeli sme sa spoločne vyhrať – sestra je dominantnejšia povaha, čiže aj keď som mala vekom navrch, vedela sa presadiť. V puberte (hlavne tej rannej) sme si dobre liezli na nervy, ale to sa upravilo a teraz sme si fakt blízke.
@elzena2 Svoje prvé dieťa ešte len čakám.
Dosť času trávim so svojimi neterami, synovcom a krsniatkami a už sa mi niekoľkokrát dralo na jazyk "Ty si starší, ty musíš ustúpiť..." a podobne ale kusla som si doň. Snažím sa mať na pamäti, že ja sama niekedy strácam nervy a nemôžem čakať, že 4-ročné dieťa zachová kľud, keď ho provokuje 2-ročná sestra. Alebo že má už svoje vlastné záujmy, ktoré nemôže naplniť súrodenec. Ak idem na návštevu k rodine alebo kamarátom, čo majú deti, snažím sa viac pozornosti venovať staršiemu a neobdivovať len bábätko. Ale občasné stráženie sa nedá porovnávať s výchovou vlastných detí a pravá skúška ohňom ma ešte len čaká.
Ale nie len starší súrodenci majú tieto pocity. Raz som mala podobný rozhovor s kamarátkou. Druhé dieťa chcela mať až potom čo syn už bude chodiť do škôlky (aj sa jej tak podarilo). Ona bola mladší súrodenec a mala pocit, že mama sa jej dostatočne nevenovala, lebo rozdeľovala svoju pozornosť medzi ňu a staršiu sestru. Doslova povedala, že sestra si mohla užívať maminu výlučnú pozornosť 3 roky, kým ona ešte nebola na svete. A preto chce ona túto výnimočnosť dopriať i svojmu mladšiemu dieťaťu a byť doma len s ním, bez staršieho súrodenca.
@elzena2 Nejde ani tak o poradie, ako skôr o uprednostňovanie, chtiac nechtiac, jedného dieťaťa. No potom, čo si donesiete z detstva, ostáva a je možné, že sa tak budete správať ku svojím deťom tiež. Treba si na to dávať pozor, je to veľmi zlé pre deti, môže im to ovplyvniť celý život.
Ja myslím, že u nás to moji rodičia v tomto smere zvládli výborne, nikto sa necítil a necíti ukrivdený, uprednostňovaný a podobne. Práva aj povinnosti sme mali primerane veku a pohlaviu. Ale napríklad sesternice majú väčší vekový rozdiel (5 rokov) a teda u nich to bolo zreteľne cítiť, že mladšia je zlatíčko a staršia musí ustupovať, pomáhať, mať rozum, o všetko bojovať, čo mladšia dostane “zadarmo”.
@titla tiež som túto hlášku "ty si staršia, ty by si mala mať viac rozumu" neznášala. Mala som pocit, že sa nemôžem prejavovať ako dieťa, že sa musím stále kontrolovať a byť stále tá zodpovedná. Ale inak som so sestrou mala fajn vzťah. Ale túto hlášku som zasa ja nikdy nepovedala môjmu najstaršiemu synovi, keďže viem, ako sa cíti to najstaršie dieťa v rodine. Ale u neho by som aj tak s týmito frázami neuspela, jeho zodpovednosť je aj tak veľmi oklieštená.
@elzena2 podľa mňa je blbosť, aby sa hrali deti stále spolu. Ešte v nižšom veku sa to dá. Ale na školákoch sú aj 2 roky veľmi vidieť a ja som sa síce doma pohrala s mladšou sestrou, ale preferovala som kamarátky v rovnakom veku, lebo mladšia sestra mi pripadala ako malé decko v istom veku. Keby ma mama alebo otec nútili, že sa s ňou musím hrať aj keď nechcem, to by ma pekne naštvalo. Tvoj manžel nemá dobrý prístup. Ku každému dieťaťu treba pristupovať individuálne.
Ja si dake strasne krivdy z detstva nenesiem (mam o dva roky mladsiu sestru), hoci je pravda, ze snad od narodenia po pubertu som smeti chodila vynasat ja, lebo sestra bola vzdy na to mala 😂 ale zvlastne je, ze moje synovia su presne povahami ako ja so sestrou. Najstarsi je az prehnane zodpovedny a snazivy ako ja, aprostredny vzdorovity rebel ako moja mladsia sestra. A to im nikdy nezadavampovinnosti a prava podla veku,pristupujem k nim individualne, nevyzdvihujem ci je niekto starsi alebo mladsi, skor su vychovavaniako dvojcata, kedze je medzi nimi len 16mes rozdiel. Bud su tie povahy nahoda alebo ozaj platia vysledky vyskumu, ze povaha zavisi od poradia, v ktorom sa dieta narodi. No som ohromne zvedava, aky bude najmladsi syn 🙂
@daisylucky asi je to povahami, môj syn je prvorodený a on ani nevie čo je zodpovednosť. Dcéra je druhorodená a tá je zodpovedná aj za neho.
@0silvia0 hej, ale citala som napr. aj, ze dcery zvyknu ,,prebrat miesto prvorodeneho,, , ake je prvorodeny syn, lebo dievcata su sikovnejsie, ked su male. Teda neviem, do akej miery to je pravda...
@daisylucky takže by to platilo len u jednopohlavných deťoch? (myslím tá zodpovednosť prvorodeného)
@0silvia0 ze vraj ano
U nás v rodine sú prvý vždy chlapci a potom dvojčatá pár. A podla vyššie uvedeného platí ze každý prvorodeny je ten zodpovednejši. A u dvocat je to dievča. Všetci sú už dospelí a teda myslím si ze je to povahou. My sme traja a u nás je najstarší ten zodpovedný, prostredný ma všetko na háku ale funguje a potom ja som asi taky guláš 😂doma mám opäť troch, 2 chlapci a dievca, a vyzerá to tak ze nás kopírujú.
Uff toto je tema dobra. Vidim to na manzelovi a svagroch. Manzel je stredny. Ale svokra miluje najviac najstarsieho ako prvorodeneho a najmladsi svagor bude mat 20 rokov a to spravanie k nemu vytaca nielen mna ale aj muza. Panko sa zobudi poobede o 1 lebo prisiel den pred tym opity domov a ona spusti : ajoj mijacik uz si sa vybuvickal? Spravim ti papo? Az sa mi nozik vo vrecku otvara. Lebo tak sa bavim ja so synom co ma 2 roky a ani to nie stale. Je to az odporne. K manzelovi nikdy nemala city pretoze sa podoba na jeho otca s ktorym neziju uz 23 rokov. Takze je ukrivdeny. A ja to tak isto vidim. Ale ked nieco treba robit na chalupe volaju len muza lebo vied najprv porozmyslat a potom urobit coz henti dvaja nevedia. Vedia len chlontat
@elzena2 medzi mnou a sestrou je 8 ročný rozdiel, ja som mladšia a nikdy sa neprihliadalo na našu jedinečnosť, musela som robiť to čo sestra,aj keď ma to nebavilo vôbec. Medzi mojimi deťmi sú 4 roky,resp 10 rokov rozdiel a chlapci sú total odlišní, nikdy by som ich nenutila robiť to isté a dcérka je o dosť mladšia,už dupľom pôjde svojou cestou. Mne vždy strašne vadilo že mi mama hovorila,že som najmladšia tak musím zamatat, čiže držať hubu a krok, strašne mi to vadilo. Nikto si nevyberá v akom poradí sa narodí.