Máte deti, ktoré sa nehádajú medzi sebou?
Poraďte... Z každej strany sa na mňa valí, že sa deti musia hádať, žiarliť a bojovať medzi sebou celé detstvo. Mám dcérky, pol roka a 3.5r... staršia neziarlila, občas začína kvôli hračke ale na to aká bola na kamarátov a ponúka sa s hračkami tak to zvláda super, nad moje očakávania.
Avšak nejako sa obávam keď stále čítam dokola že deti sa bijú, nemajú v láske atď...
Sama som to zažila so sestrou, avšak sme úplne protiklady a síce sme na rodinnej úrovni, kamarátky by z nás nebyť sesterského vzťahu neboli ani z diaľky.
Máte deti ktoré majú 1 izbu spoločnú a vychádzajú so sebou ??? Príležitostne to chápem, každý sa pochyti ale začínam sa obávať hádok na dennom poriadku. S mužom sa nehadame, hlavne muž si nemyslí že baby to budú riešiť. Nemá rád hádky, ak mala ja plače tak jej vždy vysvetľuje že sa dá všetko v kľude vyriešiť že on sa nerád hada. Dá sa to? Trochu sa obávam jeho reakcie ak nebude doma taký kľud a pohoda ako by chcel. Ak náhodou dôjde z roboty a mala sa rozplače tak hneď prvé čo vraví že sa tešil domov za nami a nechce aby plakala a nie k tomu bezdôvodne. Proste si myslí že všetko sa dá vyriešiť rozumné, inteligentne a bez kriku a hádok. Čo je síce super ale budú také aj deti? 😀 dá sa to? Prežíva to nejaká z vás v kľude? Myslím vek 4-6-8-10-12 rokov nie pubertu.
@asia83 to že ju prejavuje je pekne, to už teraz robí aj nasa, skor mám na myslí hádky celkovo... O rozprávku akú si pozri, o hračky, o detskú izbu... Predsa len je to prispôsobovanie dvoch ľudí žiť spolu. Muž sa hadaval a bil s bratom keď boli decká, zamkol ho na wc a podobne príbehy, ja so sestrou katastrofa. Mama nás vychovávala rovnako ale teda nemáme spoločného tatina takže sme ozaj úplne protiklady dodnes a na všetko máme iný názor, vkus atď... A keď občas čítam tieto príbehy tu so súrodencami, celkom nad tým začínam uvažovať čo robiť, aby mali k sebe blízko a nehádali sa.
Ak smiem vedieť, ako staré máš detičky? Som rada že to je teda možné.
Podľa mňa mať deti ktoré sa vôbec nehadaju nie je možné. Aj ja sa s mužom obcas hádam a to som si ho vybrala. Aj na deti občas kričím a to som ich chcela. Dcéry 5 a 2,5 majú podľa mňa pekný vzťah, hrajú sa spolu, keď prídu odniekiaľ tak vidno že si chýbali, už vedia aj nájsť kompromis napr pri výbere rozprávky a tak. Ale aj tak sú dni keď sa mlátia rozprávkovou knihou po hlave :D
Ešte máš menšiu maličkú počkaj keď sa naučí behať a brat hračky staršej užijes si skriepky ale vždy sa nájde kompromis a budú sa hádať menej
Určite sa nájdu aj "normálni" súrodenci, my sme boli 5 a hocikedy sme sa posekali ale väčšinou to bolo okej. Kryli sme sa pred mamou keď bolo treba, ale sme si aj dali po držke keď si druhý zaslúžil. Mama mala starostí dosť, snažili sme sa umravňovať navzájom. Ale stalo sa že musela zakročiť, tak to proste býva všade. V detstve hádky kvôli hračkám, rozprávkam, v puberte kvôli vychádzam a domácim prácam. A kto tvrdí že sa mu deti nikdy NIKDY nepohádali, tak klame. Ja mám 2 baby - ešte sú malé, majú 4 a 1r4m a občas majú problém čo sa týka hračiek ale beriem to ako samozrejmosť, musia sa naučiť kompromisu a spoločnej hre. Inak by sa nedali za nič, dokonca aj mladšia sama príde za staršou niečím ju ponúknuť ak má mlsku, postískať ju, dať jej dobrú noc a vždy ju čaká kým príde zo škôlky. Teší ma že sa majú tak rady, dúfam že to takto zostane. Kým sú malé, budú mať aj spoločnú izbu. Keď budú staršie a budú chcieť každá svoje súkromie, tak samozrejme budú mať vlastné.
Ja mám 9 a 3 ročnú, kým bola malá malá, tak úplne OK, no teraz staršia predpuberta a malá rada provokuje. Tak-sem tam aj prieky sú, aj krik..aj vlasy si kvákajú🤨Ale inak pekne fungujú, aj sa veľa hrajú spolu, strašia tá si ju berie aj ku kamoškám😀My sme boli 4, vždy sme sa spolčili voči 1...So sestrou (1,5 roka staršia), keď sme boli v puberte, som chcela opustiť náš byt🙂Stále sme odlišné povahy, ale ako sme dospeli, tak ešte aj dovolenky si plánujeme spolu. Celkovo ako súrodenci sa máme radi, rešpektujeme sa a pomáhame si. A to sme sa v puberte aj mlátili🤭
Moje deti sa nikdy nehadali, fakt nikdy. Syn mladsiu sestru hned prijal a hned ju lubil, ani neziarlil. Nikdy sa nebili, len v puberte do nej zarypoval, ked k nemu prisli kamosi, asi robil pred nimi ramena. Ked boli sami dvaja, tak si vzdy rozumeli. Vzdy sa cudovali, ako sa otlkaju ich bratranci so sesternicami a nechapali. Asi si jednoducho sadli.
Ja mam 2 sestry a obcas sme si liezli na nervy, ake ziadne velke konflikty sme nemali. Ale poznam surodencov, kde to ruzove veru nikdy nebolo a bili sa a hadali. Asi to zavisi od povah.
My sme sa so sestrou nehádali ako malé, ale keď sme boli väčšie sme sa hádali. Aj teraz niekedy lezie na nervy ale chýba mi 🤣
3 v lete a 6 čochvíľa. My máme protiklady. Syn je taký submisívnejší, dcéra staršia taká organizátorka. Veľa závisí teda určite aj od pováh. To súperenie a súťaženie je normálne a zdravé (aj u nás), pokiaľ je to v únosnej miere.
Nase aj skriepia, aj si vynadaju, ale ked ide do tuheho, tak si vzajomne pomozu, aj sa zastanu jeden druheho a chrania sa navzajom.
Myslím, že je fajn, keď sa hádajú, dáva to rodičom príležitosť ich naučiť, ako sa konštruktívne riešia konflikty. Super do ďalšieho života. Staršia (7 ročná) už podstatu toho chápe a často navrhne kompromis, aký by som navrhla ja sama. Aj mladší (3 roky) časom pochopí...
aj keby ste mali všetko dvojmo, tak minimálne o mamu sa pohádajú alebo "kto dostane jedlo prvý"... staršej raz dovolíte ísť ku kamoške, ku ktorej ešte mladšia nebude môcť ísť... hocičo. Určite sa občas na niečom pochytia, to ale neznamená, že sa nemajú rady. Treba byť trpezlivý, vysvetľovať, ako sa konflikty riešia a čo sú kompromisy. Rodičia musia byť trpezliví. (Aj otcovia, nie len mamy). Ale to je často kameňom úrazu.
Nechcem Ti brať ilúzie, ale mám deti 6 ročného chlapčeka a 3 ročné dievča. Keď sa mala narodila, tak starší vôbec nežiaril, všetko začalo keď mladšia už chodila a brala mu veci, s ktorými sa on hral....A teraz sa zasa ona viac pohrá sama a zasa syn, keď sa nudi, tak jej robí naprieky. Takže u nás do nejakého roka a pol to bol úplný ideál a teraz sú dni, kedy sa len hádajú aj bijú ale na druhej strane sa veľmi ľúbia aj v škôlke keď sa vidia, tak sa objímajú, pusinkuju....U nás takto 🙂
my mame 3ch...10r,8r,6r a chvilu sa pekne hraju a potom sa idu pozabijat, raz drzia spolu, raz sa hadaju na somarine. Kazdy chce mat klud, ani ja s manzelom nie sme hadave typy, ale tak to je realita viacerych deti...naucit sa delit, vychadzat so surodencom, hladat kompromisy. Nastastie mame dom a mozem kazdeho dat do inej izby ked uz je velmi zle. Je to na nervy aj o schopnosti rodicov zaviest nejaky system...
Ano, hadaju sa, aj my so sestrou sme sa hadali.
Podlamna zavisi od temperamentu deti i rodicov. Ja to tiez zacinam riesit, mam dve dievky, 4 a 2 roky prave oslavuju. Doteraz nebol problem. Ale to bolo tym, ze mladsia si nechala, starsia ma tendenciu rozkazovat, je to temperament. Ale mladsia uz zacina mat svoju hlavu. Chce si nieco vymalovat, starsia hysak, ze "čmára". Chce si zobrat hracku, starsia hysak, ze "ona to tam msla nejako poukladane a ona jej to kazi". Bucha ju, mladsia vresk. Teraz sa mi vynaraju spomienky, ako moja mama nadavala mne a o 5 rokov mladsiemu bratovi "zas ste v sebe?? Prestante sa klckovat..." aAkoze... ja som rada, ze sa ucia riesit konflikty, zas neni dobre, ked jeden je furt otlkany a druhy ho komanduje. Ale pribudnu mi sedive vlasy, to urcite. Dolezite je totiz vo vypatej situacii ako rodic zachovat pokoj... ukludnit emocie, vysvetlit, navrhnut riesenie ... je to hrozne tazke.
Mám tri deti a môžem povedať že sa majú fakt radi, výborne spolu vychádzaju.. ALE aj sa pohádajú, aj bitka sa už strhla.. podľa mňa vo vzťahu to nie je nikdy BUD/ALEBO.. vedieť sa pohádať je zdravé, súrodenec je prvý človek s ktorým sa učis riešiť konflikty, tak isto je to kamarát ktorý je istota že pre teba vždy bude aj keď sa ostatní otočia chrbtom.. tak to vravím aj deťom a tak to aj berú..
Podľa mňa je žiadúce vedieť sa pohádať a hľadať možnosti ako vychádzať s opačnou stranou aj keď vznikne konflikt. keby sme všetci neboli učení, že hádka je niečo hrozne negatívne a musíme sa vždy na smrť uraziť, možno by sme ako spolocnost vedeli byť viac asertivni..
Nevravím že je to ľahké riešiť alebo občas iba počúvať ich hádky o blbosti, ale stále si myslím že nie je zle že sa občas pohádajú a urazia na seba.. tak ako aj na mňa, ja na nich, my s mužom navzájom.. negatívne emócie nemáme potláčať ale máme sa učiť s nimi pracovať.. a deti sa to majú možnosť učiť sa od malého veku keď majú súrodenca.. ja som možno z toho unavena, ale som rada že to je u nás doma tak ako to je..
Určite, že sa budú hádať.Zalezi akej su povahy, keď bude jedno submisivnejsie, tak nie.Tento vekový rozdiel ešte nerobí zlobu.
Naši sú už 8 rokov spolu 24 hodín sedem dní v týždni, takže ja som sa vždy bála takej tej ponorkovej choroby, ale našťastie sa tolerujú, vychádzajú spolu. Sem-tam sa chytia kvôli hlúposti,ale zatiaľ si to aj sami riešia. Čakám, čo s nimi neskôr urobí puberta. Snáď to nejako prežijeme.
Kazdy den sa hadaju, na stastie nebiju. Syn 10r kludnejsi, dcera 3,5r temperamentna. Dokazu sa o 1hovadinu vadit, ktoru si predtym nevsimli polroka. Uz to velakrat ani neriesime, lebo sa nedopatrame kto a preco zacal. Len je u nas krik a rev na dennom poriadku. Ani jeden nie je svetec, ale vedia sa spolu aj pekne zahrat. Co mam kamosky, tak tiez to u nich nie je lepsie aj ked maju cisto babinec, alebo len chalanov. Ked som videla baby ako sa dokazu mlatit, tak som nechapala.
Precitaj si knihu Surodenci bez rivality - podla mna skvela kniha. Prehladne a dobrym stylom pisana... Konflikty z ich zivota neeliminujes a Ani by to nebolo dobre... Zivot so surodencom v jednej izbe je ta najlepsia priprava na manzelstvo... Vzdy budu veci, na ktore bude mat surodenec (alebo neskor kolegovia, zivotny partner...) iny nazor, to je ok... Dolezite je ale vediet sa k tomu postavit konstruktivne: a prave to sa da naucit v surodeneckom vztahu najlepsie. Uloha rodicov je klucova, lebo styl "Nehadajte sa!" konflikty neriesi... No ak deti naucite ako si medzi sebou postavit most porozumenia, zvladnu aj konfliktne situacie. A akysi navod pre rodicov , ako na to, ponuka prave tato kniha. Mozno by bolo fajn, keby si ju precital aj manzel...?
@andrejka1974 presne taka je najbližšia moja predstava 😅😅😅
@mamatroch ďakujem krásne, určite prečítam..sme knihomoly 🙂
U nas bol tiez vzdy klud. Dve starsie deti vychadzali spolu velmi dobre a hoci su dievca a chlapec, zvladli aj pubertu v jednej izbe v klude. Najmladsi je od nich s velkym odstupom, ten sa nema s kym hadat.
Ja som mala troch synov s odstupom 7 rokov takže hádky boli vždy niake ale teraz sú už dospelí a každý inde a spolu vychádzajú v pohode mám ešte dve dcéry,ale tie sa nemozu pohádať pretože mladšia je autistka a tá žije vo svojom svete ale 13 ročná pubertacka sa urazí hocikedy ale nema sa už s kým hádať s rodičmi nemôže
Nikdy som sa so sestrou nebila, nehadala.
Chciet od malych deti, aby vsetko riesili rozumne, inteligentne a bez hadok je nonsens. Deti nedokazu ovladat emocie ako dospeli a je nenormalne to od nich vyzadovat tak, ako to robi tvoj muz. Mala sa rozplace a on hovori, ze nechce, aby plakala...pride mi trochu ako sebec, ktory chce mat svoj klud a deti upratane v nejakej skatulke. Ak chcel deti, ktore neplacu, tak deti v prvom rade nemal mat.
Je prirodzene, ze surodenci sa hasteria, biju, hadaju. Robia to aj mladata v risi zvierat a je to prirodzena priprava deti/mladat do zivota, ucia sa tak vybojovat si svoje miesto pod slnkom, priroda to tak zariadila, pretoze ani v zivote nie je nic zadarmo. Ocakavat od deti, ze si budu podavat ruky a viest diplomaticke rozhovory o babikach je dost mimo.
Áno, mám deti, ktoré sa nehádajú. Na dobrú noc sa objímu a dajú si pusu na ústa. Vzťah súrodencov do značnej miery ovplyvňujú rodičia. Treba ich učiť doslova mať rád jeden druhého. Musia vidieť, že vám na nich záleží. Na oboch rovnako, to je dôležité. Deti opakujú rodičov. Keď vy im prejavíte lásku, ony ju prejavia tiež. Aj súrodencovi.