Dvojročný syn robí zle novorodeniatku
Ja uz zacinam byt zufala... Aj napriek tomu, ze sme 1.synceka/ma 2 roky/ pripravovali na prichod surodenca, rozpravali sme mu o tom, on sa tulil k brusku, kym som bola tehu a vsetko bolo v pohode... no po porode, ked sme prisli domov, uplna zmena... Ano bol hyperaktivny aj predtym, ale nikdy nerobil, to co teraz... Lubi drobca je to vidiet, ale zacina mu robit zle, a to aj napriek tomu, ze sa snazim mu venovat maximum casu, ked mensi spi plne sa mu snazim venovat a ked nie ja tak manzel alebo dedko, je lubeny s kazdej strany, tak neviem, ci ma dovod mat pocit byt nevsimany alebo nelubeny... Lebo co robi aby sme si ho vsimli je dost, hadze sa ozem, vrieska , nepocuva, hadze hracky... a x veci... Neviem kde robim chybu... Uz som z toho zufala, a uplne padam unavou, ked mensi placka a starsii zacne vyvadzat do toho... manzel mi pomaha ako sa da, ale musi chodit do prace... Takze tak... aj dedkovci pomahaju... ale niekedy je to narocne.... a straca respekt, nepomaha ani dbre slovo, ani krik, ani jemne capnutie na ritku...pomohlo k tomu asi aj to, ze bol nauceny z babkinej strany/ byvame s nimi/, ze ked sme ho ohlasili pekne, ze to sa nerobi, ked uronil neco ,tak babka ho lutovala a hovorila dokola, ze je malinky a cicikala ho,takze si asi aj zvykol, ze moze vsetko,s ja pre pokoj v dome som nechcela vyvolavat konflikty tak som to mierne tolerovala, lenze teraz sa ani babke nepaci, co sa deje.... co robit...? Ci je to o mne som zla mama? alebo uz neviem... Ozaj sa snazim byt pri nom aby citili, ze je nase milovane dieta, ako jeden tak aj druhy.. Lebo moje deti su pre mna vsetkym...
Ahoj, nàm sa po 2,5roku narodilo dievčatko. A celý priebeh je presne ako u vás aj s dedkovcami 🙂 a babkou-svokrou a ozaj budem vďačná za každú radu,lebo som úplne zúfalá,viem čo prežívaš. A to som učiteľka na prvom stupni a hrozne som sa tešila,že si svojich drobcov užijem, že sa nebudem trepať do roboty tak skoro, ale som už z toho na dne. Neverila by som,že si s vlastným deckom neporadím. Rozmýšľam,že dám malého do škôlky, nech sa venujem aspoň malej, nech toľko nepočúva ten krik a plač, hnev... ale neviem či je to riešenie.
@smoulatko neviem ci to pomoze, ale pred porodom som kdesi citala, ze starsi surodenci sa cita byt odstrceni. nas starsi napriklad prve dni plakal, ked som s malou sestrickou cokolvek chcela robit bez jeho pritomnosti. a tak som mu vysvetlovala co presne robim, volala som ho, ci ide so mnou malej umyt ritku, prebalit...... pri dojceni si hocikedy prisiel akoze cucnut, aj ked uz davno zabudol ako na to. to si mala vidiet, ako sa z placu stvoril usmev 😀 😀 po asi 2 tyzdnoch som mohla ist s malou do kupelne bez toho, aby maly plakal. uz vedel co sa deje a nepotreboval sa toho vzdy zucastnit. proste som ho od prvych chvil zapajala. inak som sa aj ja snazila venovat mu co najviac casu, ked mala spala, ale aj ked bola hore. nastastie mala je supernenarocne dieta, tak to nebol problem. pockaj, ked si zacnu brat hracky, to este bude sranda 😅 😅
u vas to mozno nepomoze, ale za pokus to stoji. snaz sa, aby sa mohol zapojit, ak to chce, aby sa necitil ako 5.koleso na voze 🙂
@smoulatko neviem ako drobec robi zle svojmu bracekovi, ale podla toho, co si napisala, mam pocit, ze nejde o ziarlivost, ale o obycajne obdobie vzdoru, ktore by prislo aj keby bol jedinacik...takze si pripravte pevne nervy a vydrzte, casom to povoli 🙂 a u nas to prebieha tak ako u vas, krik, plac, hadzanie o zem...ale som si ista, ze to nie je prichodom braceka, lebo ho to chitilo az ked mal druhy syn pol roka...no a ze robi mladsiemu zle, to je z jeho strany podla mna skor hra a skusanie toho, co si moze dovolit 🙂
@smoulatko este ma napadlo, ze som maleho casto mojkala pred malou, strasne dobre mu to robilo, potvore malej 😀 😀 samozrejme denne som si ho niekolko krat pomojkala a povedala, ze ho lubim, to iste aj mm. deti to velmi potrebuju pocut. hlavne ak mate obdobie vzdoru, vtedy to mali potrebuju ovela viac. cim viac pozornosti, pochopenia a lasky dostanu, tym lahsie sa cez vzdor prenesu. pre nich to vobec nie je jednoduche, aj bez maleho surodenca maju v hlavkach zmatok. jedina ich istota sme my rodicia
mne, ked sa narodila najmensia tak starsiu dcerku som zacala zapajat do vsetkeho, zacalo to len tim, ze prines mi plienocku, podaj malinkej hrkalku, pomahala pri kupani, spolu sme ju umyvali, olejcekovali, davali spinkat, teraz sa obcas na mensiu hneva, pretoze ta ma teraz 21 mesiacov a vsetko jej potrha, vytvory, knizky, ale uz sme zalepili supliky tak sa tam uz nedostane 🙂 🙂 🙂 🙂 starsi ti si robili napriek casto a prostredny syn a najmladsi syn to bolo prveho polroka hroza, ked spinkal najmladsi tak som ho musela zamikat v izbe, pretoze syn vzdy vliezol do postielky a bol pri nom 🙂 🙂 🙂 🙂 a ten sa chudacik nevyspal, teraz su uz v pubertalnom veku a su v sebe stale, su ako dvaja kohuti na smetisku, typicky chalani 🙂 🙂 🙂 🙂 vsak skus zapajat a bude lepsie casom uvidis
Ahoj. My to isté, keď sa malý narodil, malá mala 2 r a 10m. Malého ľúbila, hladkala, ale vždy, keď s ním bola na okamih sama, malý rev ako hrom. Tak mi to začalo byť podozrivé a začala som to sledovať, aj zrkadlo som si nastavovala 😀 a naozaj. Potom sa priznala, že mu pichala prstom do oka príp. som videla, že mu vykrútila ruku. Je to zo žiarlivosti, nič s tým nenarobíš, nie je to tvoja chyba. Keď sa venuješ aj staršej ratolesti, robíš maximum. Musíš byť trpezlivá , ale aj rázna, ja som malej aj capla po zadku, keď vyhrešenie nezabralo, nič sa nedalo robiť. Po pár mesiacoch to prestalo . Ale teda tiež som z toho bola mimo, nič iné nenaznačovalo, že by žiarlila, veľmi ma to prekvapilo, že to robí. A bolo mi jej aj ľúto, samozrejme. Tie ostatné prejavy - vrieskanie a neposlúchanie, to sme mali niečo po 2-hom roku pri malej. Dovtedy bola naozaj úžasné dieťa a potom zrazu pomaly zo dňa na deň úplný čert. Asi to máš doma ekonomický balíček : žiarlivosť a obdobie vzdoru dokopy 😵 . Ale neboj. Všetko prejde, len vydrž 😉
mam 14mes.rozdiel a zatial 80perc.pozornosti venujem starsiemu ,dokonca aj pri dojceni mensieho citam rozpravkovu knihu starsiemu,mensieho si vychutnam a mojkam,ked starsi poobede spinka alebo vecer-v noci,zatial sa t o da kym je malinky,uvidime neskor ked zacne sediet a stvornozkovat,zatial v nom nevidi starsi konkurunciu,lebo prebalim,nakojim a polozim,vacsinou necham plackat a ked ho mam chvilku na rukach stale komunikujem s tym starsim a ked pride navsteva znova ich nasmerujem len na starsieho,aj ked kazdeho to laka k babatku-babo to nevnima,ale starsi ano
Hádzanie o zem, vrieskanie, kricanie a atd. Sú u 2 ročných deti prejavom vzoru u chlapcov to začína skôr ako u dievčat. My sme si tiež užili , čakám o com bude vzdor. 3.rocnych deti. Babku a dedka poprosiť a stať si za názorom,že keď raz mama povie nie , tak to platí, aj keby furiky padali!
cakala som, co tu bude, lebo aj my male male babo a starsi sa tiez pocas tehu tesil na maleho, objimal brusko, v nemocke hladal mimi a aj spociatku sa z neho velmi tesil, vsetko chcel robit ako ja, len od velkej radosti do neho skakal a tak sme ho museli pre bezpecnost upozornovat, hoci akoby to nepochopil a nechape ze ma byt jemny. Obcas to robi neumyselne, ale zacal aj umyselne mu tlacit na brusko ci stuchat do tvare, alebo vykrucat ruku...ale to uz dostava na zadok za take. Tiez ma to zlosti, lebo sa mu venujem, ale zase musi pochopit, ze sa musim venovat aj druhemu. A tiez mam ten postreh, ze rad odnesie plienku, ci ukaze hrkalku...hoci uz mu ju rovno aj pcha do ruky, aby ju chytil. Kupat chce aj on maleho, dnes si zobral manducu, ze ho chce nosit, predtym to bola plienka a chcel aby si maly na nom odgrgol. Ja len cakam, ked maly trochu vyrastie aby sa s nim starsi aj trochu mohol pohrat, lebo vidno ze chce. Nemala som v plane ho davat na jesen este do skolky, ale pokial sa to nezlepsi tak nad tym uvazujem,
my sme tiež riešili podobný problém, malý sa narodil, keď malá mala 17 mesiacov. spočiatku všetko super, po pár dňoch prišli problémy - 2x ho pohladkala a na ďalší raz ho pohrýzla a pod. museli sme dávať obrovský pozor, tiež nepomáhalo vôbec nič, ani po zadku, ani ľúbim ťa, ani nono.
rovnako ako sa tu písalo ju veľmi bavilo priniesť plienku, natrieť riťku, kočíkovať a podobne.
často som ju mojkala, nechávala stále častejšie s malým osamote, proste aby nevidela že striehnem či mu nerobí zle a postupne sa to zlepšilo (samozrejme som ich strážila a ak sa schylovalo k niečomu zlému odpútala som jej pozornosť nejakou inou aktivitou), proste nekričať stále, nezakazovať . malý má teraz 8 mesiacov a už asi mesiac je to celkom v norme, dáva na neho pozor, posadí sa k nemu a povie, poď ideme sa rozprávať, ale keď on nesedí a snaží sa odísť, tak do neho šťuchne tak, že spadne a buchne sa. niekedy sa snaží po ňom válať, ale to vidím, že to robí extra, aby nás vytočila.
raz mi bolo povedané, že pre prvorodené dieťa je to ako keby si náš partner privedie domov milenku a vtedy som to lepšie pochopila 😀
a snažím sa tráviť čas len s ňou, malého dám mamine na stráženie a aspoň na 2 hodinky ideme s malou medzi detičky a tam sa venujem len jej.
a tiež poznám poznámky typu: ona ho predsa nechcela pohryznúť, to ho len tak slabo preventívne capla, nech ho len drží skrátka kým je malý a pod, čomu ona samozrejme všetkému rozumie!
a už nám samozrejme začína aj obdobie, zober ho preč, berie mi to a pod 🙂 máme sa na čo tešiť 😀
ja si myslim, ze je to normalne...predsa len bol doteraz sam. Moja dcera mala 3 roky ked sa nam narodil syn. Tesila sa aj ked sme prisli domov z nemocnice, pomahala so vsetkym-chcela. A asi tyzden po tom co sme boli doma z porodnice sa ma opytala, ze kedy ho odnesieme naspat 😀 Proste jej neslo do hlavicky, ze nieco take ako súrodenec existuje, ze uz s nami bude navzdy a ze ho budeme tiez vsetci lubit. Nerobila mu nikdy zle, skor sa izolovala od neho, bol placlivy, ale zas na druhej strane nas neposluchala, myslim si, ze zamerne robila hluk a aj ked sme ju upozornili robila to dalej. Nerespektovala, ze on teraz chce spat a ona musi byt ticho...Tak to bolo zhruba 3m. Ked syn uz vedel sediet, vsetko sa zmenilo. Ona zistila, ze uz je pre neho zaujimava, ze sa na nej smeje ked saskuje a on mal z toho srandu. Ked zacal chodit uz boli partia. Nahanacky dookola...teraz bude mat syn 2r a zacina rozpravat coraz viac a este viac ich to spaja. Uz ma spojenca na vystrajanie, aj odvravanie. Paci sa jej, ze co mu povie on zopakuje 😀 a Teraz su ako dvojicky. Vsetko robia spolu, vsade chodia spolu, este aj na wc-ko 😀 Maju sa strasne radi, su na seba naviazaní, velmi sa lubia a ja som strasne rada, lebo syn bol velmi placlive dieta a teraz je ako vymeneny. Radost sa na nich divat. A este som chcela povedat, ze ked sa ide papat, najprv dat starsiemu, aby nemal pocit, ze je druhorady teraz, potom mladsiemu....ked sa idu kupat, najprv starsie, potom mladsie atd... aj to niekedy zabralo 🙂
nie som este mamicka takze vlastne skusenosti nemam, no studujem psychologiu a ucili nas ze na takuto surodenecku ziarlivost pomaha okrem pripravovania dietatka na surodenca hlavne zapajanie ho do starostlivosti, nech ma pocit ze je dolezity a potrebny. davat mu to najavo privolavanim ho k cinnostiam co sa tykaju starostlivosti o babetko, ale aj vetami typu, som rada ze ta mam, ze mi pomahas, bez teba by to nebolo lahke...(aby mal okrem dolezitosti aj pocit ze ho mamka ma rada a potrebuje) Vela stastia 🙂
@smoulatko hm, u nas je to podobne, hoci dcerka mala v case narodenia synceka 3 rocky. Rovnako sme ju pripravovali, tulila sa k brusku, hladkala, tesila sa... No ked sa maly narodil, rovnako to u nej vyvolalo zmenu, co je prirodzene. Tiez sme sa venovali a venujeme ako sa da. Maly ma 16 mesiacov, ziarlivost trochu polavila, uz sa aj zahraju, ale stale ju pristihnem pri tom ako mu obcas nieco vyparati a rovnako pretrvava predvadzanie, neposlusnost, jednoducho si ziada pozornost a to bude mat v marci 5 rokov. Neviem, ci je mozne urobit este viac, ako s manzelom robite. Tvoj syncek ma 2 rocky, mne sa zda este drobcek, ked to porovnam so svojim 🙂 treba mat len trpezlivost, hoci velmi dobre viem, ze je to obcas tazke.