Druhé dieťa
Je podľa vás naozaj to najlepšie čo môžeme dieťaťu dať súrodenec? My sme s mužom obaja jedináčikovia a on tvrdí, že by chcel zažiť takú tú súrodenecku lásku a chcel by ju dopriať aj nášmu synovi. Ja to tak nemám, nejak po tomto type lásky neprahnem a ani mi nepríde také dôležité aby ju ľudia v živote mali. Sú tu teda dva zaujaté pohľady a zaujímalo by ma ako ste to vnímali vy. Ja nemám túžbu mať druhé dieťa, už vôbec nemám túžbu to odnosiť, odrodiť a odkojiť. Keby sa tak rozhodnem je to čisto kvôli mužovi a jeho potrebám. Tiež nemám veľmi predstavu ako sa s dvomi funguje. Už jedného mi príde že je niekedy veľa, neviem si predstaviť obstarávať deti dve. A to sa nechcem sťažovať, muž mi pomáha so všetkým (občas treba trošku viac postrčiť, ale nesťažujem sa), ale je to jednoducho rozdiel oproti bezdetnemu stavu.
Nikde nie je napísané že súrodenci musia mať dobrý vzťah. Nie je to pravidlo. Takže ak sa na to necítite a chcete druhé dieťa len preto aby neprišlo o súrodenecké lásku aby ste neboli potom sklamaní ze sa nekona. Samozrejme mozu mat super vztahy ale to vam nikto nezaručí.
Presne deti môžu vyrastať proste len vedľa seba .nemusia sa nejako extra ľúbiť ... Takže nič sa nestane keď ostanete pri jednom
Ja som jedináčik a vnímam to podobne ako ty, nikdy som netúžila po súrodencovi, nikdy som si nepovedala, ach bodaj by som mala brata/sestru... jasné, môže to byť super, ale proste mi nechýba niečo čo nepoznám a tiež to super byť nemusí... otázka je či to je naozaj skutočný a jediný dôvod, ktorý manžel má alebo proste túži po druhom... tak či tak, je to medzi vami, no teba to určite ovplyvní viac ako jeho...
Od detstva som vedela, že chcem viac ako jedno dieťa. Ty to tak nemáš, tak na tvojom mieste do toho určite nejdem. Nebudeš spokojná a odrazí sa to na vzťahu a celej rodine. Viac ako súrodenec je podľa mňa atmosféra v rodine a spokojní rodicia (hlavne mama).
Odpovedám na prvú vetu príspevku...áno.Vysvetlovat nemám potrebu a nahovárať niekoho na ďalšie dieťa nemienim.
Fu no keď máš k tomu takýto postoj určite nechoď do ďalšieho dieťaťa.. očividne nie si materský typ. My máme deti 3, z toho staršie dve majú zdravotné problémy, najstarší je ZTP a veru ja túžim ešte aj po 4., rovnako manžel. K otázke ja som jedináčik a teda aj keď mi ťahá už na 40 súrodenec mi vždy chýbal a stále chýba.. muž má súrodencov s ktorými nie je v kontakte. Teda ďalšie dieťa máte mať s mužom najmä preto že ho chcete vy dvaja, prioritne nie kvôli vášmu dieťaťu. Aj keď samozrejme pre dieťa je určite súrodenec obrovský prínos.
To ze si sa podla vlastnych slov nenasla v materstve je zasadovy dovod preco nemat druhe dieta, finito
Mňa zaujala istá schizofrénia vo vašom príspevku. Prvá veta o súrodencovi pre vaše dieťa a zvyšok príspevku o sebe a o sebe, o vás, o sebe, ja, ja, ja. Ste veľmi chladná osoba, ja sa čudujem, že vôbec dieťa máte. No to je normálne, nemôžeme byť všetci rovnakí. Mne je ľúto vášho dieťaťa, pretože to, že vy, váš manžel, suseda, Marika a Janka z modrého koníka a neviem kto ešte, sú jedináčikovia a náramne im to vyhovuje a vyhovovalo (čomu neverím), to sa absolútne netýka vášho syna, jeho života. Ja vidím rozdiel u svojich detí. Keď bola dcéra sama, bola smutnejšia, nudila sa, stále niečo chcela. Teraz má brata, je veselá, vymýšľa hry, do ktorých zapája súrodenca, furt sa hrajú, spolu všetko riešia, učia s a deliť a žiť v spoločnosti iného dieťaťa. Za mňa určite najlepší dar, aký som jej dala.
@asia83 vôbec nemusí byť chladnejšia, len nie je materský typ a takých žien nie je málo, a sú to skvele ženy. Predsa nás nedefinuje počet detí
Moj muz je jedinacik a prve co mi povedal ze chce mat viac deti. Ze nechce iba jedinacika.
Zase mam v rodine ona je jedinacik. A povedala ze ak dieta tak iba jedno. Ze ona je takto spokojna.
Ja som jedináčik a tiež som si veru priala 2 deti aspoň. Nemôžem sa v živote na nič sťažovať, ale proste som chcela, aspoň 2 deti. Neviem, či to celkom ovplyvňuje, či bol niekto jedináčik alebo nie.
Ďalšia vec... ty si sa v materstve nenašla, ale zas manžel by chcel ešte jedno. Pomáha ti muž teraz, pomôže ti aj potom. Ale teda máš byť nešťastná, radšej na to kašli, len myslíš, že muž bude šťastný? Manželstvo je o dvoch nie iba o tebe a o tebe a zase o tebe.
A na margo... nič lepšie som nemohla urobiť ako dať staršej súrodenca... jedna ma 3r a druhá má 1r a sú také parťáčky, že ja normálne nechápem.
A už len na záver... mať viac detí je jednoduchšie ako jedno, oveľa.
Ja mam dvoch súrodencov, a ako dieťa som si priala byt ako kamarátka ktorá bola jedináčik om. Teraz v dospelosti sa vidíme tak raz za rok dva.
Mam jedno dieťa, aj keď dlho som nechcela žiadne... Po rokoch a by som síce pristúpila ešte na jedno ale už sa nepodarilo.
Ďalšie dieťa má byť vtedy keď to chcú obaja.... Nie sa obetovať kvôli druhému partnerovi...
Ja som tiež jedináčik a teda priala by som si aspoň 3 deti keďže v detstve mi to veľmi chýbalo ..ale viem že to je iba moja vnútorná detská nenaplnená túžba že sa nemám s kým hrať a je mi smutno rodičia nemajú na mňa čas ..teraz už viem že ja na viac detí proste nemám ani energiu a áno som sebecká pretože chcem si peniažky užiť aj pre seba venovat sa sebe ..sú dni kedy proste by som zvládla toho toľko že až a sú dni kedy proste som rada že vôbec vstanem a idem sa len do mesta najesť a čakám kým je večer niesom ten typ aby som fungovala 24 hodín denne na 100 percent čo pri viac detoch človek proste musí ...
A hlavne pri viac detoch musí aj partner fungovať na 100 percent aby potom nevznikali situácie že žena vyhorí potom sú zbytočne hádky ...a hlavne druhé dieťa môže byť veľmi extra náročné čo sa hádam musí zapojiť aj babka lebo čo čítam tak väčšinou muži dávaju ruky preč od takýchto detí a žena staraj sa no treba to proste veľmi do podrobná všetko premyslieť rozmyslieť ..
Zatial kasli ma to. Mozno vekom aj sama prehodnotis ze chces druhe. Pisem podla seba, nechcela som ziadne a mam dve planovane. Sice vo vysokom veku ale prislo to. Ak si mlada tak to zatial nesil, vystacite si aj traja.
Pre mna je sestra najvacsia kamaratka, aj spriaznena dusa, proste neviem si predstavit byt jedinacka. Zatial mam jedneho syna, uvidime, co donesie zivot. Ked si so surodencom dobre rozumies, je to naozaj dar, mat ho.
@barbora19911 nemusí ani matka a ani otec pri viac detí fungovať na 100 %. Deti majú žiť popri rodičoch , učiť sa pozorovaním , skúšaním a od malého mala viesť k samostatnosti . Mám viac detí , pracujem , vediem firmu a moje deti žijú pri mne, vzájomne sa nevyčerpávame ale dopĺňame.
Surodenec vobec nemusi byt dar z nebies, tak ako ani ziadny iny pribuzny. Dieta v nom moze najst spriaznenu dusu, ale nemusia si ani vobec rozumiet. Poznam ludi, ktori sa v dospelosti so svojim surodencami vobec nevidaju a nechyba im to. Moja mama ma napriklad troch surodencov a je jedina, kto sa so vsetkymi vida. Ostatni sa vidia ked tak na nejakom okruhlom vyroci alebo ani to nie. A to ani nemaju nejake zle vztahy, nic sa nestalo, len nejako nemaju potrebu sa vidiet. No a potom poznam aj ludi, co sa vyslovene so surodencami nebavia alebo si dokonca navzajom skodia a intriguju proti sebe.
Ak si sa ale v materstve nenasla, tak by som jednoducho o dalsom dietati uz neuvazovala. Mama ma na zivot dietata podla mna ovela vacsi vplyv ako surodenec. Mohlo by sa stat, ze z dvoch deti by si uz bola fakt vyhorena a nevedela by si tu pre ne dostatocne byt. Radsej by som v takomto pripade dala svoje maximum tomu jednemu.
Keď to tak necítiš, nenúť sa do toho. Možno o 2-3 roky, možno aj neskôr budeš mať pocit, že ešte chceš jedno dieťa. Tak ako píšu baby, deti si môžu byť oporou, ale aj nemusia. Ja som jedináčik a vždy mi chýbal súrodenec, aj v dospelosti, nemám takú parťáčku, nemám sa s kým ako rodinou stretávať.
Na druhej strane muž má dve sestry a tiež sa s nimi nestretáva. Jeho sestry nás k nim domov nepozvali už niekoľko rokov lebo si skrátka nikdy nerozumeli, ani ako deti, ani teraz.
@subartic tak v domácnosti určite nemôže hlava stať na mieste a vykašľať sa na to že dneska nejdem do obchodu nebudem ani variť a a deti budú hladné to isté o práčke musí sa vyprať lebo nebudú čisté veci ...ďalej škola škôlka musí sa dohliadnuť na úlohy,výlety aby mali desiatu atď atď ..
@barbora19911 ale toto nie je práca na 100 %. To je normálna práca ktorú musíš vykonat okolo detí . Do obchodu ideš aj ked mám jedno dieta , aj varit musíš , aj prat musíš len to robíš, v mojom prípade vo väčšom množstve. Tak ako jedno dieťa zavedieš do škôlky , tak zavedieš aj dve tri , štyri , úlohy s deťmi nepíšem od druhého ročníka , učia sa mi veľmi dobre, desiate robím už len tým mladším , staršie si už robia samé. To je taká mylná domnienka uštvanej matky s viacerými deťmi , je to tak ako si to nastavíš . Ak budeš chystat desiate do konca školskej dochádzky jednému dieťatu no tak si na tom horšie ako ja čo od 7 ročníka túto povinnosť už presúva na samotne´dieťa atď. Je to väčšia finančná záťaž , ale tak na to je potrebné byť pripravený ak chceš viac detí .
Nikde nie je napísané, že musíš hynúť nekonečnou láskou k deťom preto, aby si mala viac než jedno... Ja rozhodne nie som typický materský tip, ktorý by mal deti ako modlu, nemám problém ich týždeň nechať doma a odletiet len s manželom na opačný koniec sveta, ani firma kvôli mojou netrpela mojou absenciou (prvé maily som posielala z pôrodnice), viem si nájsť čas aj na víkend s kamarátkami alebo sa len tak sobecky vyvaliť na lehátko k bazénu a povedať im, že teraz o nich hodinu nechcem počuť 😎 Nehovoriac o tom, že tehotenstvo bolo pre mňa za trest, pôrody jeden väčšia katastrofa než druhý... Deti máme tri, hlídání 0, len príležitostne (na tie naše úniky). Pravda, prvá prišla neplánovane a hrozne zavčasu a keď sme videli ako sa nám svet prevrátil hore nohami, tak sme si boli istí, že žiadne ďalšie už nebude😂 Po 10 rokoch skoro na deň presne sme názor zmenili a pribudli ešte dve deti. Občas je to hukot, cvrkot a rozhodne to stojí vyše peňazí! 😂 Ale predsa len sme sa za tých 10 rokov aj my zmenili, máme viac nadhľadu, skúseností, trpezlivosti... A ja som za ten náš trojlístok hrozne vďačná❤ Podstatné bolo, že sme k tej zmene názoru dospeli obaja. Rozhodne by som sa nepodriaďovala v tomto želaniu manžela, ale určite by som o tom s ním komunikovala. Je to dôležité.
@subartic tak u mňa to je práca na 100 percent pretože ešte raz sa opakujem keď proste na to človek nemyslí (lebo ano niekedy mi to vypadne z hlavy že potrebujem tu jednu surovinu keď idem variť) tak jednoducho obed nebude ..a keď muž ani žena na to proste nemyslia tak hold budeme hladní 🤷 takže pre mňa je domácnosť zapojenie hlavy na 1000 percent aby som sa nič nezabudla v ten deň či už okolo dietata domácnosti alebo mňa vybavovačky atď 😊 ..a keby žena bola vyhorená alebo nebodaj veľmi chorá že nevie vstať z postele .. tak nevie proste fungovať a zabúda na veci a v tedy proste ju musí zastúpiť jej muž na 100 percent aby všetko fungovalo ako malo ..na to celý čas narážam preto som aj autorke tak napísala ..nie každý muž sa automaticky zapája do domácich prác alebo okolo dietata treba proste zvážiť všetky za a proti 🙃🙃
@barbora19911 autorka píše, že muž je pomáha, že fungujú +- fifty fifty. Tak je asi zbytočné sa baviť o tom, že sa musí zapojiť... Osobne ani ja teda nevidím rozdiel vo fungovaní pri jednom dieťati a viacerých, čo sa týka tých základných vecí (varenie, upratovanie, pranie...), líši sa akurát v množstve😉 Ja osobne som mala (a stále občas mám) najväčší problém udržať v hlave rôzne termíny typu tréningy, triedne schôdzky, výlety, oslavy narodenín atď. 😀 Našťastie najstaršia už si ošéfuje všetko nejaký rok sama, tak riešim len dvoch mladších... Síce mám kalendár, ale nie vždy sa zadarí to doň hodiť včas + k tomu samozrejme manželove a moje termíny. Mierny chaos beriem ako úsmevnú a osviežujúcu súčasť života viacčlennej rodiny😎
Tak tak, tiez som s mojimi surodencami nemala v zivote dobry vztah. Nevedela som sa pred sestrou otvorit, vyrozpravat sa. Teraz je to nie, odkedy spolu nezijeme, nedam na nu dopustit, mam ju rada a keby sa jej nieco stalo, tak sa stane aj mne. Ale v detstve som to takto nemala. Nevedeli sme fungovat vedla seba, robili sme si viac zle ako si pomahali ci podporovali sa navzajom. Dokonca si ani nepamatam, ze by sme sa niekedy spolu vobec nejako hrali, proste nic.
Ešte sem dopíšem. Síce sa snažíme viesť domácnosť a starostlivosť fifty fifty a ja sa snažím pri tom aj pracovať pár hodín týždenne aby mi nehrablo, lebo nenašla som sa v materstve ani trochu, stále je toho na mne viac ako na mužovi, lebo on síce porobi, ale samého ho často krát nenápadne čo treba a tak. Tym sa nechcem sťažovať, ale neviem si predstaviť takto s dvoma deťmi. Viem, že niekde sú ženy samé aj na tri deti, ale to už potom ide asi na úkor ich zdravia si myslím, takže prosím takéto porovnávacky mi ani napíšte