Do kedy nechať súrodencov iných pohlaví v jednej izbe?
Máte syna a dcéru v jednej izbe? Kedy ich plánujete rozdeliť - ak vôbec? Sťažovali sa niekedy na to - nemyslím, že chcú vlastnú izbu, ale že sa pred sebou hanbia, že potrebujú intimitu? Mám kamarátku, čo do dospelosti mala jednu izbu s bratom. Z priestorových dôvodov - aj s rodičmi žili v dvojizbáku. Ale nejako som sa jej nestihla opýtať, či jej to nikdy nevadilo. Najmä keď ona bola v puberte, menila sa z dievčaťa na ženu a brat mal sotva 7 rokov... Ja som brata nemala, tak si to veľmi neviem predstaviť. Zažili ste niečo podobné na vlastnej koži?
Vopred vďaka za odpovede! 🙂
ja som mala tiez spolocnu izbu s bratom mladcsim o styri roky, a starsia sestra tiez o styri roky mala svoju izbu. neviem, preco to tak nasi rozdelili, ale nikdy mi nenapadlo sa nad tym zamyslat. mali sme velmi dobry vztah a doteraz mame. a to, ze sme boli spolu mi nikdy nevadilo, pamatam, ze ked sme zaspavali este kolkokrat dosla sestra k nam a kecali sme dlho do noci. teraz fakt rodicia riesia take veci, len aby mali deti pohodlie a castokrat to ide praveze proti tomu, kvoli rodicia maju viacej deti-.aby spolu drzali aj v dospelosti a pomali si.
V kanade mozu byt surodenci rozneho pohlavia len do 6 veku v jednej izbe.....
svine v skole sa ich nenapadne pytaju.... a ked pridu na to ze su spolu tak mate kontrolu v dome.....
ale podla mna do takych 6 rokoch mozna ze je aj dobre, ja som mala spolocnu izbu s bratom a nebolo az tak super.... mali sme len 2 izbovy.... byt... tak nebol na vyber......
vyrastala som tiez v dvojizbaku, mala som spolocnu izbu s bratom..a na obcasne bitky, co je myslim normalne..sme vychadzali velmi dobre../brat je mladsi o 2,5 roka/, ked prisla puberta, nic sa nezmenilo..stale sma mali dobry vztah, skratka sme od mala zili vedla seba, nebol problem..ako kazde dieta zatuzi byt samo v izbe, mat ju len pre seba..ale ked sa inak neda, aj taketo spolunazivanie cloveku vela da 😉 ..a potom..ja som ako dieta bola rada doma, pri rozpravkach, knizkach/ drzalo ma to strasne dlho/, brat zas rad lietal po vonku..cize izbu som mala akoby viac pre seba..teraz byvame v dome, dievcata maju spolocnu izbu, chlapci maju tiez svoju izbu...a aj tak sa najcastejsie stretnu v jednej a tam su spolu..
ja som bola s o dva roky starším bratom v jednej izbe asi až dokiaľ si nenašiel frajerku, to mal cez 20 rokov, ktorá sa k nám prisťahovala a vtedy sa brat presťahoval do druhej izby(naši išli do obývačky a oni do spálne), nikdy mi to nevadilo že sme v jednej izbe a ani som sa nad tým nezamýšlala....
my sme byvali v 2izbaku, izbu som mala spolocnu s 3ma mladsimi bratmi s dokonalymi vekovymi rozdielmi (2,7,12 rokov). bolo to v pohode, nezamyslala som sa nad tym nikdy, nakolko ani nebola ina moznost...nemyslim si, ze to nejako ublizi...co sa intimity tyka, vyriesilo sa to samo medzi nami, oni neboli v izbe ked som sa ja prezliekala a ja ked oni...a naucilo ich to klopat na kazdve dvere kam vstupia...nie ako poniektory na verejnych wc-kach napr. rovno vletia do dveri a je im fuk, ci tam niekto sedi alebo nie 🙂
tak ja som mala izbu s mojim o 6 rokov mladsim bratom. Nijak zvlast mi tam nevadil, aj ked urcite by som uvitala mat izbu sama pre seba. Co sa intimity tyka - nijako sme sa vzajomne nerusili. Ja som do skoly vstavala ovela skor, tak ked sa on zobudil, uz som bola davno oblecena a samozrejme existuje aj kupelka tak som sa casto po sprche obliekla tam. Ja mam tiez doma dceru a syna. Zatial mame trojizbovy byt a tiez su spolu v izbe. Mam pocit, ze do 10 rokov to vobec nevadi a neskor dufam, ze budeme mat vacsi byt, alebo domcek a to by som chcela, aby mal kazdy vlastny priestor na sebarealizaciu, ale neznamena to, ze by som videla nieco zle na tom, ak by boli spolu.
ahoj,
ja som mala izbu s bratom dokial som sa nevydala, nasledujucu noc som bola uz v novom byte s manzelom 😀 😀 cize do 25r., bracho mal 24r.
sme surodenci, mali sme 3i byt s rodicmi, takze bolo normalne, ze (len) jedna izba bola detska.... a jasne, ako pubertacka som tuzila po vlastnej izbe, ale potom to preslo...
inak teraz ked nad tym uvazujem, mam totiz syna a dceru, je pre mna normalne, ze budu mat spolocnu izbu... a i keby sme mali 4i dom ci byt, asi ich dlho necham spolu aj z praktickych dovodov (hracky, poriadok a pod) a poparujeme ich az s dalsimi surodencami, dievcata spolu, chlapci spolu 😀 😀
ja mám iba bratov ale spoločné bývanie v jednej izbe nám rodičia obmedzili ked sme mali spať. i ked my sme to nerešpektovali,ved hádam nepôjdem po polnoci cez celý dom v tme sama po tom ako sme sa spolu hrávali 😀 neznášala som to. vraj sa to nepatrí a ja to doteraz aj ako dospelá nechápem,ved bratia nie sú uchýlaci 😠 😠 ak by som ja mala druhé dieťa chlapca a priestorovo by to inak nešlo tak by som ich nechala spolu v jednej izbe, ak by to priestorov išlo tak by som ich rozdelila ale z jednoduchého dôvodu,ak chcú byť spolu tak môžu kedykolvek ale v období puberty a dospievania som sa často stretávala s výraznými nezrovnalosťami medzi známymi. proste im ten druhý súrodenec liezol na nervy a ich vzájomne vzťahy sa vyštrbili často až k nenávisti. ale tak ako písali iné mamičky tu-je to rôzne,niekedy to deťom pomôže niekedy ublíži.každá mamička si musí teda poznať svoje deti aby vedela či to spolu zvládnu alebo nie. v súčasnosti napríklad dosť prežívam problém jednej blízkej osoby ktorá žije v izbe so sestrou a tá si tam nasťahovala bez opýtania partnera. ked príde polovička aj tejto druhej osobe sú tam štyri osoby,dve úplne cudzie v malej miestnosti. pre takéto prípady by som riešila oddelenie súrodencov skôr ako bude neskoro 😉 ved je medzi nimi často krát iba jedna stena čiže styk sa im nenaruší. a ešte príklad.brat ma dievča a chlapca ktorý majú spoločnú izbu ale rozdelili ju skrinami.čiže sú stále spolu ale tá skrina im vytvára určitú intimitu.
Ja by som ich nechala v izbe do veku, kedy deti zacinaju zistovat rozdiely medzi sebou. Do tych 8-9 by som uz asi chcela,aby mali svoje izby.
Ak by to nebolo mozne, tak by som sa pokusila zariadit izbu tak, aby mal kazdy svoj malicky kutik len a len pre seba.
Ale som jednoznacne za vlastne izby, aj keby to boli rovnake pohlavia.
So sestrou sme mali spolocnu izbu dlho. Mali sme velmi dobry vztah....ale pamatam si ako moja sestra neskutocne tuzila po svojej izbe. Nakoniec nasich uprosila a ja som si tiez zvykla na moju vlastnu izbu a vacsi priestor pre seba....
my sme traja 2 baby a chalan.Mali sme spoločnú izbu do 12rokov.potom mal brat vlastnú a ja zo sestrou spoločnú...
izieb sme mali dost, ale s brachom (o 4,5 roka mladsim) sme spali spolu v jednej izbe do mojich takmer 12 rokov. V druhej detskej sme sa len hravali. Potom som ako starsia dostala vacsiu detsku, chvilu na to sa narodil mladsi brat a mna prestahovali do tej mensej a brachovia boli spolu. Presviadcala som mamu, ze ma ma nechat s krpcom v jednej izbe, ze mne vadit nebude 😀
mam dvoch bratov a spali sme spolu v jednej izbe asi do 12-13rokov ked sme sa prestahovali z bytu do domu nam dali velku izbu a rozdelili ju skrinami tak som mala ja svoje a bratia tiez
ja som bola s o rok mladsim bratom a o 6 rokov mladsou sestrou v izbe cca do 19-20 rokov kym som neodisla z domu a nevadilo nam to nikdy a nase deti z priestorovych dovodov tiez budu v 1 izbe 3 ak sa nam niekedy nepodari kupit obrovsky dom 😀 ale neriesim to 😉
Ahoj, my sme mali 3 izbovy byt, lenze tie 3 izby su - obyvacka, spalna a detska izba. Ja som detsku zdielala s bratom, ktory je o do mna starsi o 5 rokov. Vobec mi to nevadilo. Ani v puberte - samozrejme, ze sme sa aj hadali a tak, ale izbu sme mali spolocnu. Inak to byt nemohlo, tak sme to ani neriesili. Prezili sme to bez problemov 🙂
my sme boli v jednej izbe 4, ja a 3 bratia 🙂 .. až pokiaľ som sa nevydala .-) potom sa izba začala postupne vyprázdňovať .... moje deti majú však každý svoju izbu cca 1 1/2 roka / mladší mal 5 a starší 7 rokov ... / ale to sú možnosti rodinného domu ... teraz čakáme tretie dieťa - dievčatko a tiež premýšlame kam ju neskôr dáme ... alebo ku ktorému z nich .. dospeli sme k záveru, že s chalanmi v jednej izbe nebude .. ale keby sme bývali na bytovke, tak je to iné, museli by byť spolu všetci traja ....
ahoj. my sme mali 3izbak a detsku som mala spolocnu s mojim o 5 rokov starsim bratom. v podstate az dokym sa neodstahoval (po VS). Nikdy mi to nevadilo, prave naopak. velmi rada spominam na to, ako sme sa spolu hravali, klbcili a pod. Mali sme sa radi, on bol vzdy velmi "tvorivy" a mal vacsiu fantaziu ako ja, co mi urcite len prospelo, motivovalo a posuvalo dalej. tym padom sme spolu travili ako surodenci vela casu, urcite to bolo 100krat lepsie ako pri dnesnych detoch, ked je kazdy surodenec zavrety v svojej izbe za pocitacom...