Detská izba pre tri dievčence

kvietok89
23. máj 2020

Ako si myslite ze ovplyvni spolocna izba vztahy surodencov? moje 3 dievcata takmer 5 rokov,3 a pol a takmer 2roky chcem nechat v jednej izbe s tym ze ked bude cas okolo 10-12 roka bude mat kazda vlastnu izbu. Vidim vsak ze najstarsia uz potrebuje ine naroky na svoj priestor a mladsie to este nerespektuju. Delit ich nechcem ale zas denne riesit kto komu co zobral, pokazil, neupratal je nad moje sily. Vedia sa vyhrat ale viac je toho hasterenia :(

sissy27
23. máj 2020

@kvietok89 neviem aké máte možnosti, ale nemôžu mať jednu spoločnú spálňu a jednu herňu? A v prípade potreby sa prirodzene rozdelia, najstaršia sa napr. presunie s knižkou do spálne alebo do obývačky? Veď nemusia byť nonstop zlepené spolu a čo sa spánku týka tak mladšie uložíš skôr a najstaršia si pôjde k nim ľahnúť neskôr, alebo postupne.

s_a
23. máj 2020

Prečo ich nechceš deliť, ked vidíš, ze staršia by to uz aj prijala? Ved stale budete všetci spolu väčšinu času v obývačke

missdiva
23. máj 2020

@kvietok89 malo si napisala o svojich moznostiach a detoch.
Ja si myslim, ze je pekna idea ked maju surodenci spolu izbu aby mali blizky vztah ale na druhej strane toto sa neda pri vsetkych detoch. Vela zalezi od ich povah.
Ak mas pocit, ze najstarsia potrebuje vlastny priestor tak jej daj samej izbu, ved tam bude len spat a obcas sa ucit, druhe dve mozu mat postele v jednej a tretia izba moze byt spolocna herna pre vsetky tri kde budu travit najviac casu...

bociandy
23. máj 2020

@kvietok89 Ahoj, mam 2 sestry (rozdiely su 2 roky medzi strednou a najmladsou a 3 roky medzi najstarsou a strednou). Cely zivot sme boli spolu v jednej izbe, nakolko sme byvali v 3 izbovom byte a ina moznost skratka nebola. Az kym sme postupne neodisli kazda na VS do ineho mesta... Jasne ze sme sa hadali o hracky, o miesto na hranie, ucenie sa... Ale myslim ze nas to vela naucilo, robit kompromisy, vediet sa prisposobit situacii atd... A to najdolezitejsie je, ze mame doteraz velmi dobry vztah, aj ked byvame kazda v inom meste, casto si piseme a volame, hlavne ked potrebujeme radu, ideme vzdy najprv za sestrami a to je najviac. Ked sa na to spatne pozriem, urcite by som to nemenila;)

kittykat22
23. máj 2020

@kvietok89 preco chces cakat na samostatne izby do 10-12 rokov? Preco prave tento vek?

@bociandy nikdy nepochopim tuto logiku. Ako deti - nielen tento problem s izbou, ale cekovo detske problemy, ktore casto deti trapia alebo im nieco vadi. A potom v dospelosti otocia, ze to bolo vlastne dobre 🤷‍♀️

mogaa
23. máj 2020

@kvietok89 rozdelením nič nevyriešiš, tá 5-ročná nebude cez deň bývať sama vo svojej izbe a tie mladšie jej tam budú aj tak chodiť...teda ak ti ide o to škriepenie...rozdelením škriepky neprestanú......staršia ak chce tiež sa môže ísť hrať do inej miestnosti aj teraz ale to nerobí.....

bociandy
23. máj 2020

@kittykat22 Tak otazka autorky bola “ako si myslite ze ovplyvni spolocna izba vztahy surodencov?“ Za mna odpoved bola, ze v nasom pripade to skoncilo tak, ze mame velmi dobre vztahy. Tolko som tym chcela povedat😊

mummy01
23. máj 2020

Ja by som starsej dala vlastnu izbu,a dve mladsie dala spolu. Starsia pojde o rok do skoly a tam budu uz uplne ine naroky a bude potrebovat aj klud na ucenie.

mirka17
23. máj 2020

@kvietok89 pri tak malých detoch je normálne že sa hašteria a naťahuju o hračky, o dva, tri roky bude situácia uplne iná, už budu rozumnejšie. Ja mám dalších 3 surodencov, a všetci štyria sme boli v jednej izbe, 3 sestry a brat. vymenili sme obyvačku najvačšiu izbu za detsku, vzhľadom na 3 izbový byt sa to nedalo ináč riešiť. momentálne sme všetci dospelý a máme veľmi dobré vzťahy, komunikujeme všetci spolu medzi sebou a sa aj navštevujeme. Ale zvlastnej skusenosti ti môžem povedať niekoľko príkladov ktoré mna akože zaskočili, ked som napríklad prišla na vysokoškolský internát, kde bola izba pre 3 dievčatá, a dostala som na izbu baby, ktoré bývali v dome a mali vlastnu izbu, tak ti môžem povedať, že mesiac prerevali, lebo sa nevedeli stotožniť s tým že sa mali o izbu deliť, pre mna nepochopitelné, nevedeli sa prispôsobiť, nedokázali sa učit, lebo ich všetko rušilo. ja zvyknutá na rôzne zvuky, som nemala problém ležať na posteli a učit sa, a bolo mi jedno čo sa dialo okolo mna, jednoducho som bola naučená to filtrovať. nevyhoda toho že sme boli všetci surodenci na izbe bola ta, že sme nemali napr. v izbe budík, kedže sme každý stávali v iný čas, tak nás otec jednoducho budil tak, že sa nas len dotkol, a ja som bola hore. Ked som bola na intraku počas skuškového, a bola som sama na izbe, tak som sa nedokázala zobudiť na budik, aj ked som si ho položila do hrnca, jednoducho ten zvuk ma nezobudil a asi 3 krát som zaspala na skušku - taka usmevna príhoda. Aj ked sa to nezdá, tým že su deti po kope sa veľa naučia, naučia sa vážiť si veci ktoré su len ich, staraju sa o ten svoj malý životný priestor, su skromnejšie, vedia sa viac tešiť aj napr. z obyčajného ticha. Ja mam tri deti, zatial su všetci v jednej izbe, aj ked mam iné možnosti, neskôr v čase puberty, oddelím syna od dcér, do vtedy budu spolu.