Averzia voči mladšiemu súrodencovi
Dcéra necelých 6r /predškoláčka/, mladší 2r.
Problém je v tom, že mladší nerozpráva, neustále mrnčí a hlasno plače, na všetko len ukazuje rukami a všade nás ťahá, celý deň len hádame, čo chce a na čo to vlastne ukazuje. Je to veľmi ťažké, on sa asi cíti nepochopený a my sme stále ohučaní z kriku a revu.
Problém nastáva pri vzťahu so staršou sestrou. Tá ho už nemôže ani cítiť. Už ho kopeckrát prosila, nech je chvíľku kľud, že či môže aspoň raz neplakať. Ale on ešte aj trucuje, hádže so sebou, aj s vecami. Úplne demotivujúce je pre ňu keď ho chce zabaviť niečim iným a on jej napríklad s prinesenou hračkou ešte udrie po hlave. Posledné dni staršia nechce ísť zo škôlky domov a dokonca keď otvorí dvere a zistí, že už vstal, tak sa rozplače... nechce ho pri sebe, zatvára sa do izby. Neviem čo s tým. Vysvetľujeme, že sa inak vyjadriť nevie, ale poviem úprimne, že aj keď som jeho mama, tiež to už nedávam.....
@anjelicek26 Toto sa neda vyriesit, alebo mas nejaky napad? Prijmem cokolvek. Snazim sa venovat aj jej. Hlavne ked maly spi, alebo aj vecer, po skolke chodime same do cukrarne... ale toto je denno denne a neviem jej nicim "zalepit oci aj usi" 😖 vsetkym nam to lezie na nervy, maly vsetko vnima ale rozpravat ani za nic.
My mame tretorodeneho takeho teroristu - v tom veku hluchy (opuchy za bubienkom), takze prehnane hlucny, uskriekany, spomalena rec, nicomu nerozumel poriadne (vedel sice uz odcitat s pier, ale nie vzdy zachytil vsetko), nedalo sa s nim poriadne komunikovat, boli sme ohucany... od 1,5 roka chodil 2 dni v tyzdni k opatrovatelke, aby sme zresetovali nervy a psychiku... presne pre toto, lebo proste aj pri vsetkej laske obcas sa to uz "neda"... a ano po operacii to bolo o sto percent lepsie spravanim, narocny za tri deti je dodnes, ale aspon vieme, co chce a co chceme od neho...
Dcéra má nato právo. Treba jej dopriať čas len s vami. Nech mladšieho postráži babka, dedko, opatrovateľka alebo kamoska. Dcéra potrebuje oboch rodičov.
No a čo sa týka mladšieho tak nechcem strašiť ale nám sa takto prejavoval autizmus. Lebo podľa mna nie je úplne v poriadku nech je dieťa akokoľvek náročné na pozornosť aby nedokázal chvíľku existovať so sestrou.
Aj moj 2r je otravny. Niekedy ma z neho uz boli hlava. ;D To neznamena,ze to bude navzdy.
Ja by som dcéru nechala v tej izbe, vysvetlila by som jej, že ak chce byť sama, nech sa zatvorí v izbe a keď bude chcieť byť s vami, nech príde. Malého by som do tej izby nepustila, keď sa takto správa. A vždy ako by chcel ísť za ňou, by som povedala, až prestaneš vystrajat môžeš ísť.
Nám pomohlo veľa vysvetľovať obom pohľad toho druhého, čítanie kníh s podobnou tématikou so starším + rady od odborníkov a tiež nájsť si dostatok času samostatne stráveného iba so starším súrodencom, aby nemal pocit, že je na druhej koľaji/nepodstatný/menejcenný... že musí bojovať o pozornosť s mladším súrodencom 🙂 mali sme takéto vojny pred tromi rokmi a teraz veľmi pekne spolu vychádzajú..
Tak objektivne, ma na to pravo, maly je solidne otravny a vy rodicia to nejako neviete vyriesit a ona tiez nevie ako... riesenie ti neporadim, ale... najdi si cas len na dceru, nechaj maleho muzovi a 1-2x v tyzdni po skolke chodte len spolu - plavat, do zoo, na cvicenie, cokolvek, len nech tam nie je brat...