Ako zvládnuť príchod bábätka k 3-ročnému súrodencovi?
Ahojte baby,mate nejake tipy alebo triky co sa vam osvedcilo, ked ste zaclenovali noveho clena rodiny k starsiemu ? Syn je mojkavy, na babo sa tesi este z toho nema moc rozum, vzdy sa rozplyva aj nad babatkami chce ich stiskat , je priatelsky ale aj majetnicky, ma akurat obdobie vsetko je moje moje moje. ked sa s muzom napriklad rozpravame, musime ho kontrolovat aby nam neskakal do reci, ak sa mu nevenujeme dlhsie , puta pozornost... Niak tragicky a zatial stale staci dohovor ale bojim sa ze sa zhorsi ked bude babo. Nejake veci rady a tak som pocitala aj na nete ale chcela byu som aj zo zivota beznych ludi vediet ci im nieco zabralo, ulahcilo alebo zmensilo to negativne, alebo naopak coho sa urcite vyvarovat.... myslim si ze syn bude na zaciatku velky pomocnik a mojkac s babatkom ale istp pride aj ziarlivost. 🙂
My máme síce 20mesacny rozdiel, sle musím povedať, že tie male hlavičky omnoho viac rozumejú veciam, než sa nám zdá. Ja som posledne 3mesiace tehotenstva každý deň rozprávala rozprávku (nakreslila som mu knižku, lebo nič vhodné pre jeho vek som nenašla... Pre 3 ročne sú už dostupné skvelé knižky na príchod súrodenca) o tom, ako mi rastie bruško, ako odídem do nemocnice a kým budem preč, čo všetko bude robiť s babkou a ockom, ako nás prídu navštíviť a potom prídeme domov s bábätkom a budeme bývať už štyria a chodiť na prechádzky... Myslím, že aj to pomohlo, že veľmi dobre zvládol odlúčenie odomna (bola som preč týždeň), aj bračeka ma veľmi rád (menší ma 3 mesiace).
Ešte je dôležité nerozprávat deťom, že sa budú hrať spolu so súrodencom, lebo však zo začiatku je to iba bábätko, s ktorým sa hrať nemôžu. Ja som môjmu veľakrát vravela, že zo začiatku bude bábo veľa plakať. Potom je dôležité vyhradiť čas aj na staršieho, keď ma našu výlučnu pozornosť (mne sa to nepodarí vzdy, ale cítim ten rozdiel, takže to určite pomáha).... Ďalej neporovnavat deti, nehovoriť staršiemu napr. ze "vidíš, braček už spinká /zjedol obed/vie byť ticho/slušne sa správať ... A ty prečo nie?"
A snažiť sa, aby dieťa nemalo pocit, že kopu veci nemôže odrazu kvôli príchodu bábätka (samozrejme zas je dobre, keď sa aj naučí, že nemôže byť všetko podľa neho, ale musí sa prispôsobiť aj iným, aj bábätku, ale je to dlhý proces), napr ja keď hlučne búcha na stole lyžicou, tak nepoviem, že to nesmie, lebo braček spí, ale ze to ruší susedov.... Alebo že už musíme ísť domov, lebo braček plače, ale ze už nás doma čaká jeho obľúbený puding, napr...
Ziarlivost nevieš úplne eliminovať, aj tento fakt treba prijať.....
Este tiez doplnim, ze sme citali knizky o prichode surodenca a hovorila som syncekovi, ze bude velky bracek, ze sestricka ho bude obdivovat, bude ho velmi potrebovat. Takze fakt ten prvy rok a pol bol fajn 🙂
Akoby som citala o mojom starsom synovi. Potrebuje 100% pozornost, vobec nerespektuje, ked sa rozpravame… My sme to vymysleli tak, ze ked som prisla s babatkom z porodnice, akoze babatko mu dalo hracku (vtedy fical na avengeroch, tak bol uplne stastny). Hned bol plusovy bod pre sestricku 😀 zabaval ju, spieval, tancoval, ukazoval hracky. Bol velmi dobry bracek, ale uz ked je starsia, nechce sa s nou podelit s hrackami, skoro stale sa nejako dotahuju. Vadi mu, ked chce po nom opakovat. Ale to je asi prirodzene. Ja si panatam, ze aj mne liezla maldsia sestra na nervy. Vyrastu z toho 🙂 Ale zas ked vidi, ze sa sestre deje nejaka krivda, tak zakroci, ide ju obhajit, ochranit 🙂