Ako fungovať naraz so 6-mesačným a 2,5 ročným?
Ahojte. Mám dvoch synov, starší 2,5 roka, mladší 6 mesiacov. Keď sa malý narodil, starší ho chodil hladkať, dával mu pusinky, celé tehotenstvo som ho na súrodenca pripravovala, aké to bude super mat bračeka, s ktorým sa bude môcť hrať. O pár mesiacov po narodení starší otočil, hovorí, že ľúbi maminku, tatinka a bračeka neľúbi. Malý začal plaziť, takže z nehybneho bábätka sa stal zrazu niekto, kto berie autíčka, koľajnice a vlastne všetko čo sa mu práve zapáči. Starší syn zvyčajne reaguje tak, že si vykladá hračky na sedačku, kde vie, že brat nedociahne, vymení mu jeho autíčko za nejakú hrkálku v lepšom pripade alebo v horsom mu vytrhne hračku z ruky, za čím nasleduje plač mladšieho. Učím ho, že keď už má niečo v ruke, nemôže mu to len tak zobrať, ale zas chápem ze aj jeho štve, keď mu menší berie hračky, hoci preňho je to samozrejme len zoznamovanie sa s predmetmi. Stáva sa zo mňa policajt, ktorý rieši, aby sa obaja nejak zabavili podľa možností bez sĺz, keď vidím ze ma postavenu dráhu z lega, radšej mladšieho vezmem na ruky, lebo samozrejme prvé čo by ho napadlo, všetko rozložiť, preskúmať a bol by u nás zase plač. Ako ste riešili, maminky vy co mate deti v cca takomto odstupe ako my, aby spolu deti fungovali, kým sa nebudú vedieť spolu naozaj hrat?
@moizetta mám dve dievčatá, tak asi to nie je úplne to isté, ale rozdiel medzi nimi sú presne dva roky. Na slová, že sestru neľúbi, som jej vysvetľovala, že nemusí byť v tom momente s ňou “spokojná”, ak jej berie hračky a pod. Ale je to jej sestrička a určite ju ľúbi a určite je rada, že ju má. Na druhej strane, ak jej mladšia niečo zobrala, chcela preskúmať, tak proste som musela zasiahnuť. Ale nie vždy musela staršia ustúpiť. Ale úprimne, ten zlom prišiel cca v roku (mladšej), kedy už aj mladšia inak vnímala a už sa vedeli spolu zahrať. Dnes sú veľké parťáčky.
Ja mám takú teóriu, ktorá neviem či je správna, ale držala som sa jej pri mojich deťoch. Mám 5 rokov rozdiel a veľmi som sa bála, že aj keď súrodenca veľmi chce, pri počiatočnej starostlivosti o bábätko sa bude citiť na vedlajšej koľaji a začne ,,boj o lásku". Moja teória je v tom, že rodičia môžu túto antipatiu súrodencov ovplyvniť ich reakciami a prístupu k deťom.
Keď má postavenú starší dráhu a mladší príde skúmať, tak ja by som mu skúmať nedovolila len preto, že je bábätko. Taká situácia bude aj keď budú starší. A nemôže len tak narúšať hru bratovi. Potom sa nečuduj, že vyhlási, že ho neľúbi, keď Ty malému len preto, že je bábätko dovolíš niečo čo je za jeho hranice. Tam nezohľadňuješ vek dieťaťa. Lebo v staršieho očiach je to nespravodlivé. Tam platia pravidlá. Menší ich nepozná, nebude vedieť ešte rozprávať a poprosiť o hračku. Tu by som ho zastúpila a keď vidím, že chce nejakú hračku, tak by som sa staršieho opýtala, či chce bratovi požičať hračku. Ak nechce, tak by som to malému povedala, že teraz to má starší a či si neprosí inú hračku. Lebo takto to bude fungovať medzi nimi aj do budúcna. A ani starší mladšiemu nemôže len tak vytrhnúť hračku. Musí rešpektovať, že teraz ju má brat. Môže si ju pýtať, ale kým menší veľmi nerozumie, tak len do chvíle plaču. To znamená, že nesúhlasí s výmenou hračky a starší ju musí malému vrátiť do ruky.
A ja som sa snažila neuprednosťnovať bábätko. Keď sa to len trocha dalo, tak som sa venovala staršiemu dieťaťu prioritne a keď nevyžadovalo pozornosť, tak mladšiemu.
Teraz majú dobrý vzťah. Súrodenecké hádky sú, ale vždy sa vedia spolu zabaviť a porozprávať.
@moizetta tak toto asi musíš len pretrpieť. Je to dalsiemobdobie kedy si musia na seba znova zvykať lebo mladší už toho vie viac. Ja mám 7 ročného a 18 mesačného a tiež je to niekedy kovbojka. Starší si niečo skladá príde drobec zbalí tak pomaly hystericky plač 😂 a už idem vysvetľujem. Alebo starší sa chce strašne hrať s menším a v zápale hry mu berie hračky z rúk a idem zase riešiť drámu. I keď je to minimálne lebo väčší vekový rozdiel je v tomto lepší.
@moizetta Robis velku chybu ked 2,5 rocneho nutis nechat hracku mladsiemu ked uz mu ju vezme. Uz od mala ich uc, ze s hrackou sa hra ten, kto si ju prvy vezme. Neboj aj mladsi pochopi, ze hracky sa nevytrhavaju. Neskor ten zvyk ocenis. A taktiez uznaj starsiemu jeho pocity ked vyhlasi, ze nelubi mladsieho. Neboj nebude ho navzdy neznasat. Ale nedus v nom jeho emocie.
Inak nic len to pretrpiet. Drz sa, ono to prejde.😉
😀 najbližšie roky budeš policajt. Prečo mu ju nemôže len tak zobrať? Veď on ju mal prvý. To mu ani nedaj pocítiť, že bábätko môže všetko lebo je malé. Môže sa to časom proti tebe otočiť
Ako píšu baby. Nesmieš malému dovoliť všetko staršiemu zobrať len preto že je malý. Ak sa prvý hral starsi, malému treba ponúknuť niečo iné. Ja mám rozdiel 6,5 roka ale s hračkami je to rovnaké. Menšia si proste nemôže brat staršej veci keď sa s nimi hra. Nemám rada to presadzovanie názoru, že starší ma byt rozumný a ústupit. Mne by sa tiež nepáčilo, keby niekto len tak príde a berie mi veci. 🐐
Jeejda. Iba ja mam pocit ze to pol rocne babatko proste neberie tu hracku s umyslom len proste mu prisla do cesty…. Tak si ju vsimol? Urcite nemalo v umysle ist vziat bratovi hracku a nahnevat ho.
Kazdopadne ja som mala pravidlo ze starsi sa hral na mieste kde mladsie neslo. Prave pre toto. Hlavne som sa bala aby sa niekde nezapadla hracka ktoru mensie hned da do ust ☹
Samo o sebe aj ten 2,5 rocny je stale malicky aby porozumel. Tu len vysvetlovat. Lebo ani to malicke nema zly umysel a jasne ze aj ten starsi citi krivdu ☹
Ono to este len bude neskor aspon ja to teda vnimam teraz ked mam doma 4-7-10rocne deti. A az toto su teraz roztrzky kto to vybral. Kto komu vzal. Kto uprace…
Neviem, ale evidentne sme to nezvladli. U mladsieho syna sa vybudoval hrozny pud strachu o hracky (zastavali sme sa starsieho a vracali mu zobrate veci), doteraz sa nechce delit a nemá kvôli tomu ani v škôlke toľko kamaratov, za to staršie dieťa, tým, ze sme sa ho zastavali, sa delí krasne o veci (dostane napr keksiky a sám od seba dá bratovi, aj má veľa kamaratov v skole), vekový rozdiel bol rovnaký, ale to hrozne obdobie len príde, keď mladsie bude mat rok, tam aspoň u nás nastúpila žiarlivosť.
Ja som zvedavá, aké rady ti tu napíšu iné mamy, lebo ja som teda tiež zúfalá. Nehovorím také veci, že ty si starší, tak musíš..., bábätko môže. Práveže som ho podporila, ak mal hru, ktorú mu mladší kazil, tak nech si to dá na stôl kam nedočiahne a môže sa tam hrať pod. Lenže to nikdy nefungovalo, lebo on sa s tou hrou nikdy nechcel hrať sám, ale so mnou a to nešlo, lebo som v ten čas musela byť s mladším. A teraz už má mladší cez rok a dostane sa aj tak všade. Rozprávame sa o tom, že mať brata je niekedy aj ťažké, keď nám kazí hru, lebo tomu ešte nerozumie, uznam mu pocity, ale neriešime to bitkou. A netrhame si hračky z ruky. Ale momentálne mám pocit, že ani neexistuje činnosť, ktorú by mohli robiť obaja. Starší chce stavať stavebnicu, malý ju okamžite zničí, starší chce so mnou čítať, mladší knihu trhá, starší parkuje autá, mladší mu ich vezme. Ak ich teda chcem oddeliť , že idem s mladším robiť niečo iné, aby mu to nekazil, tak 0 bodov, pretože starší sa nebude hrať sám a aj tak uteká za nami a sme tam, kde sme boli. Na ihrisku musím behať za mladším a celý čas len počúvam, maminka nechod za ním, buď tu so mnou... trhá mi to koľkokrát srdce. Starší okamžite reaguje bitkou na neho, aj keď smu aktuálne nic nespravil, tak ide nenápadne okolo a strčí ho napríklad. Takže ja sa len modlím aby toto obdobie už prešlo. Keď bol bábätko, tak to bolo v tomto veru jednoduchšie :(
@lucia147852 presne tak, nikdy som neznášal ten kec "múdrejší ustúpi". Skutočne výborný návod ako motivovať deti k tomu, aby v dospelosti neboli priebojné v dnešnej spoločnosti tvrdej konkurencie.
@anketkarka toto sa mi veľmi páči, ako si to napísala. Ani ja nie som toho názoru, že malé bábätko môže všetko a starší musí vždy ustúpiť. Asi som to nie úplne dobre napísala. Deje sa u nas to, že mladší síce berie staršiemu kolajnice, autíčka, ale ono to funguje aj v opačnom garde, že mladší ma nejakú očividne detskú vec, hrkálku, plysaka, a starší mu to tiež berie, len preto ze to ma proste brat, musí mať aj on. Nie je to tak vždy, ale deje sa to. Staršiemu nemám problém povedať, brat sa s tým hral, teraz mu to nemôžeš zobrať, musís počkať, keď sa dohra, bábätku to zatiaľ vysvetlím len ťažko. Ale budem asi musieť ho skúšať zaujať aj niečím iným keď zas bude zlodejiť. A rozumiem, čo si tým chcela povedať, že pokiaľ budem dovoľovať mladšiemu všetko čo sa týka hračiek, starší sa bude cítiť ukrivdeny a takéto výroky typu Brata neľúbim sa budú opakovať. Vezmem si to k srdcu, ďakujem 🙂
@maryetta áno, áno, u pol ročného bábätká ťažko hovoriť o nejakom úmysle: Idem nahnevať brata :D proste sa batolí, skúma všetko čo mu príde do cesty, papuče, smeti, hračky, však to isto poznáte, máte 3 detičky ako píšete. Obdiv riadny inak, že to dávate s troma. A tu vidím inak tiež kameň úrazu, že staršieho baví teraz lego, mame aj Duplo kocky, ale plno aj takého obyčajného lega, proste malé kúsky, muž je vášnivý zberareľ a uz stihol "zaučiť" aj syna. Hoci keď sa hrá s mužom, funguje to tak, že muž niečo zloží, a on rozloží :D ale strašne ho to baví, stále si pýta, lego, lego, a ja mu zakaždým poviem, musís počkať kým tatinko skončí v práci, bude si s tebou stavať a stávajú si mimo nás. Ale fakt nemôžem riskovať ze niečo mu spadne zo stola a mladší to objaví a prehltne. Co ma na druhú stranu aj mrzí, že mu nedovolím lego keď si ho pýta, ale keď som na dvoch sama plus domácnosť, varenie, nemám čas si všímať ešte mini kocky z lega popadané kade tade a mat z toho nervy.
Je to velmi tazke .. starsi surodenec ma "vyhodu" aku ziaden dalsi v poradi uz nezazije a to, ze jemu sa rodicia venovali najviac, lebo bol sam.. akonáhle príde surodenec, uz je to nemozne.. snazime sa mat rovnake pravidlá pre všetkých, ci maly ci velky, aby to bolo fer. Aj ked v ich ociach to samozrejme nie je tak. U nas sa uz aj stopuje cas, aby ten druhy nemal nieco dlhsie a pod 🙈 ale aj tak je nespravodlivost kdesi a nasledne rev...
Je to velmi tazke prvy rok, potom sa to postupne zlepsuje. Zacina sa aj mladsi zapajat, sem tam pristúpi na dohodu.
Ale stále ma ktosi obdobie vzdoru alebo zlu náladu alebo je nevyspaty alebo sa nechce/nevie delit alebo nespracoval škôlku alebo mal cervenu vidlicku namiesto fialovej alebo nieco ine. Plus deti do cca 6 rokov nevedia ovladat/spracovat svoje emocie a samozrejme kazde je inej povahy, cize je to este na dlho... Chce to len pevne nervy, mat oddychnutu hlavu, lebo ked som ja v pohode, lepsie/kludnejsie zvladam situácie. A inak, je to denne hasterenie, ked uz zacnu vsetci rozravat, tak hlavobol castokrat 🙈😃
@moizetta ono to teraz akože máš vysvetlovať malému bratovi. Ale nie preto, že by si dúfala, že to to malé pochopí, ale aby veľký brat vedel, že pre každého sú rovnaké pravidlá a takto to bude fungovať aj v budúcnosti. Menší bude plakať, to je jasné, lebo nebude chapať, že to auto čo zobral veľkému bratovi mu brat alebo mama zobrala. S nespokojnosťou musíš rátať. Ale ide o spravodlivosť v prístupe k obom deťom. Potom nebude mať starší pocit, že malý je jeho nepriateľ, ktorý si môže brať čo chce. Malý sa tiež skoro naučí, že nie všetko je tu len jeho svet, ale sú tu aj iní a pravidlá spolunažívania. Preto to majú druhorodené deti ľahšie v kolektívoch. Od mala sú trénovaní.
@moizetta len poopravim. Mame 4 deticky. Najmensie ma 8mesiacov. Mozno aj preto viem z vlastnej skusenosti porovnat. S malou sme iba v spalni alebo v obyvacke. Ked sa chcu vacsie deti hrat iba v detskej. Preto maju zakaz nosit hracky do obyvacky. Ze z nich nieco nespadne. Neodlomi sa. Ze si mala neublizi ked to clovek neustriehne ci si nevsimne.
Pravidla byt musia. To je zase aj vyhoda ze otec sa bude starsiemu venovat. Buduje si tym aj trpezlivost a istu disciplinu. Nemusi mat vsetko a hned. Ano budes to mat ale musime pockat. Teraz si mozes kreslit. Listovat v knihe a podobne.
@moizetta mame to velmi podobne, resp rovnake doma 😊 mame rozdiel 2 roky, v oktobri budu mat 1r a 3r. Presne taky bol zaciatok-kym bola len leziace babatko tak sama laska. Na ruky ju pytal, hladkal, pusinkoval, cumel podaval, flasu drzal. Ked sa zacala viac hybat tak zacala vacsia ziarlivost, lebo sme museli viac behat okolo mladsej. Tiez jej berie z ruky veci a nedovoli jej svoje hracky. Vela sa s tym asi robit neda len pockat kym kusok vyrastu. Stale starsiemu prizvukujeme, ze z ruky sa veci neberu (nikomu), rovnako mladsej nedovolime nech mu berie nieco, s cim sa prave hra aby to bolo spravodlive. Este to nechape tak ju len vezmeme prec a dame jej inu hracku. Snazili sme sa ich drzat pri hre od seba ked to slo. Starsi teraz nastupil do skolky tak maju kazdy svoj cas a plus uz su tam take svetle chvilky, ked sa kusok zahraju aj spolu, kedze uz mladsia kusok chodi. Tak asi len vydrzat a dufat, ze sa to zlepsi, ine nezostava 😁🙈
Myslím že u malých detí je to normálne, navzájom sa vnímajú ako konkurencia. Mám brata o rok a pol mladšieho a keď sme boli zasrani, tak o hračky sme tvrdo bojovali. Časom to samé prešlo.