3,5 ročná robí zle 7 mesačnému. Ako reagovať?

ked starsia urobi mladsej zle, tak jej vzdy poviem, ze to veru nebolo pekne, co urobila... a ze ked jej pozicia, donesie nejaku peknu hracku, ze bude dobra sestricka... ale za umyselny velky precin tiez supnem po zadku, nech dieta vie, kde je hranica...

asi na maleho ziarli, a chce na seba upozornovat! Ak nieco take urobi, upozornit ju na to, ale nie nejak zvlast sa s tym zaoberat. Treba jej hovorit, ze je poslusna, ze ma svojho braceka rada, ze ju velmi lubis. Ak nieco spravi dobre pochvalit ju za to, hlavne si vsimat jej dobre spravanie... Tiez som sa k malej zacala takto spravat a je ovela poslusnejsia, a ked aj robi nieco zle, nikdy ju uz nenazvem neposlusnou, zlou,... Nas vztah sa zlepsil a ona mi castejsie hovori lubim ta a na jej spravani je to aj vidno 🙂

suhlasim s @talula pozitivna motivacia ma spravidla lepsie ucinky nez tolko oblubene capanie po zadku 😖
cize chvalit starsiu, venovat sa jej, vyzdvihovat vsetko pozitivne. 🙂

ahojte,tak toto je aj nas problem,nas starsi syncek 2,5 je hrozne sikovny a vie byt aj nesmierne slusny,ale zial k svojmu bracekovi skoro 1,5 sa sprava velmi skaredo,soti ho ako nic,hlavicku mu bucha o stenu,sada si na neho a ja som uz v koncoch,nezabera nic,ani chvalenie,tresty len zhorsia a pozornosti sa mu dostava az prilis,teraz po 3knihach som nasla este radu,formou dlhodobej odmeny za pekne spravanie pocas dna,napr vecer nalepky lepit a pod,tak vyskusame,este co zabralo bolo zastavit pri cine a povedat,ked chces objat prid za mnou,nemusis robit bratovi zle aby som si ta vsimla,bol stastny a chvilu super pozorni na neho

Neviem kolko casu vies venovat jednemu a druhemu dietatu.. Mozno sa dcerka citi pri mladsom surodencovi na druhom mieste (mozno pravom? to neviem). Skusila by som sa v kludnej chvilke s nou o tom porozpravat, povedala by som jej, ze chapem, ze bracek ju niekedy hneva/otravuje/zdrziava atd (mozno by prave tu ona presne pomenovala co ju trapi), ale ze to nie je dvovod aby mu robila to alebo ono. Ukazala by som jej, ze respektujem jej pocity a ze ma ne plne pravo (mladsi surodenci su niekedy fakt otrava 😀 ) a potom by som jej navrhla spolu vymysliet riesenie - napr.: kazdy druhy den pojde tato s malym von a my dve (velke) sa budeme hrat, bez maleho. Alebo oddelime tvoje hracky, ktore bracek este nemoze, lebo je maly, tie su LEN tvoje a nemusis mu ich poziciavat. Atd. podla toho, co dcerku stve.. V ziednom pripade by som ju nenutila lubit braceka - bude ho mat este viac v zuboch... Vela zdaru, snad je to uz lepsie 🙂

Ja mám skoro rovnaký rozdiel medzi deťmi ako ty. Tiež sa už pár krát stalo, že staršia capla mladšiu po ruke, vrchol bol keď jej kopla do bežky a mladšia si buchla hlavu o roh stolíka. Ej to bol u nás rozruch. Ale myslím, že vtedy ju viac trápilo ako menšia plakala ako to, že som ju vyhrešila. Od vtedy sa to nezopakovalo. No u nás je to skôr o neprimeranom hraní sa ako robení zle. Vidím, že je to skôr nechtiac. Každopádne sa snažím riešiť ich hranie ešte pred prípadným ublížením si. Často ich kontrolujem ak sú v detskej samé a keď už vidím, že staršia začína vymýšľať tak zasiahnem skôr ako sa niečo stane. Bohužiaľ nie vždy sa to dá.

ahoj, ja mám väčší rozdiel ako ty ale žiarlivosti sa asi nevyhne žiaden súrodenecký vzťah. Kým malá nelozila/nechodila tak to bolo v pohode, syn ju dokázal zabaviť opičkami, doniesol hračku...akonáhle začala lepšie loziť a neskôr chodiť nastal problém, pretože mu brala hračky...chvíľku sme to riešili tak, že kým si on dohral/dokreslil si, tak som zabávala malú. Alebo sme sa s mm rozdelili. Nikdy som ho nemusela byť ale ak jej vytrhol hračku, ktorú si vzala alebo sa zlostil ak mu niečo zničila, tak som mu pekne vysvetlila, že to malé deti robia, lebo sa ešte nevedia hrať tak ako veľké deti...a že ona sa to časom naučí. Posledné mesiace sa už vedia zahrať aj spolu, sestrička veľkého brata žerie a poslúcha skoro na slovo 😀 😵 Takže ak im dovolím "bunker" mám na pol dňa od nich pokoj 😀 😀 Myslím, že to chce len trpezlivosť a spravodlivo si rozdeliť čas medzi obe deti...u nás dosť pomohlo, keď som sa začala po večeroch venovať synovi...len my dvaja...tak pol hodinu stačí...spolu si riešime úlohy pre predškolákov, občas ideme spolu do kina alebo skladáme lego...a keďže dcérka je už "veľká" tak pochvalu aj pokarhanie delím rovnako...už jej toľko nedovolím ako keď bola hlúpučké ročné bábo...síce má len dva ale chápe dosť a vie, kedy robí zle...samozrejme chválením dosiahneme vždy viac ako krikom aj keď občas nervy povolia a potom je u nás dosť hlučno 😝