Zrazu nechce kludne spať vo svojej postielke. Prečo?

Moj mladsi spaval sam do 6m,potom nasledovalo hrozne obdobie,ked sa začal budit 15-20 krat za noc.Kedže sa to už fakt nedalo zvladat,tak som si ho dala k sebe do postele.S mnou spaval do 12-13m,potom sa spanok upravil na 1-2 budenia.Skusili sme naspat postielku,ale nepačilo sa mu to,mal vsak rad cestovnu,ktoru sme použivali ako ohradku,tak sme prehodili matrac a maly hned od prvej noci krasne nabehol na cestovnu postielku.Ma makke bočnice o ktore sa maly opiera a odraža sa od nich.To ho zaroven uspava a aj v noci,ked sa zobudi sa takto vie sam uspat.Takže u nas bol nasledny prechod na samostatne spanie bezproblemovy.So staršim synom som sa snažiila robit vsetko "spravne" k sebe som si ho nedala,ani ked zle spaval a vysledok bol, že som s nim nakoniec v jednej izbe musela spavat do 10 rokov.Neumožnla som mu nasytiti sa ma-teraz to takto vnimam a lutujem to.Moct si to zapakovat, dam si ho v tom tažkom obdobi k sebe a možno by sa vnutorne ukludnil,nasytil sa dotykov,objati a nebal by sa byt nasledne sam až do 10 rokov.

nasa tiez fungovala v postielke a potom prestala, ak sa raz v noci zobudila, uz zaspala len na posteli.
kedze cakam edruhe a nemame kam dat druhu postielku / 1 a pol izb byt /, uz ju na postielku neucim, spava na posteli, maly bude v postielke a ked sa prestahujeme, uz bude mat Viki riadnu postel.

@julienka Ja som mala presne ten istý problém s oboma: spočiatku v (relatívnej) pohode v postieľke, neskôr už len s nami vo veľkej posteli. Starší dostal vlastnú ozajstnú posteľ až keď sa mál mladší narodiť. Ale sám v izbičke spával veľmi zle, často sa budil, bál sa... Mladší bol s nami v posteli do 3 rokov - a užívali sme si to všetci. Teraz sme ho presťahovali k staršiemu bratovi k všeobecnej spokojnosti všetkých zúčastnených. 🙂
Ak môžete, "nevyháňajte" dcérku z rodičovskej postele. Tak jej je najlepšie, obvlášť teraz v období separačnej úzkosti. To je najlepšie, čo môžete pre ňu urobiť. A ak to nejde, skús použiť cestovnú postieľku, ako radí kaja. Ja by som sa ale predsa len najprv prikláňala k rodičovskej, lebo dcérka je ešte malá - a potom keď podrastie zohnať cestovnú s "prielezom", to by sa jej mohlo páčiť 🙂 .

Ahoj, u nas sa spanok v postielke pokazil okolo 6.mesiaca, ked jej isli prve zubky a horsie spracovavala vsetky zazitky z celeho dna. A kedze som ju v noci aj min.3x dojcila, zacalo byt naozaj vycerpavajuce uspat ju, polozit do postielky, ona sa okamzite prebrala, tak znova uspat, znova prebranie v postielke a tak dokola. 🙄 U nas v posteli spala ovela lepsie, presne ako pises ty. Tak som to prestala riesit a pomohlo to nam obom. Problem nastal ked mala 10 mesiacov, naucila sa spinkat na brusku a potom sa stale v nasej posteli len vrtela a prehadzovala, hlava pri mne, nohami kopala draheho. Ja som bola vzdy zasadne proti vystahovaniu priatela von zo spalne, ako to riesi vela mamiciek. Tak nastal cas vratit malu do jej postielky. Parkrat sa este v noci budila s mrnkanim, ale vobec som ju nebrala na ruky, stacilo ju hladkat po licku alebo chrbatiku a ona si len zmenila polohu a spinkala dalej. Bolo to ovela jednoduchsie ako som cakala a teraz uz vacsinou prespi cele noci bez zobudenia vo svojej postielke. K sebe si ju beriem okolo 5-6 rano, ked sa v postielke postavi a je pripravena vstavat, na rozdiel odo mna! 🙂 Tak so mnou potom spinka este taku hodinku a budi sa s usmevom vedla mna, je to krasne.

ja mam na spanok v manzelskej posteli troska iny nazor.moj prvy syn spal sam do 1 roka a potom sa v nom nieco zlomilo a naucil sa spat v manzelskej posteli.moj manzel robi len nocne smeny,tak cez tyzden to nebol problem,ze spi maly somnou,ale cez vikend to uz problem bol a uprimne povedane ja som sa za cele obdobie ako s nami spal ani raz poriadne nevyspala.pri druhom synovi som si povedala,ze za ziadnych okolnosti ho do manzelskej postele nedam...a tak je tomu dodnes....presli sme tazkym obdobim,ale nespravila som tu chybu,ze som ho dala spat k nam...teraz obaja spia zvlast v detskej izbe a ja sa mozem kludne venovat v noci dcerke bez toho,ze by som sa bala,ze zobudim moje 2 rocne dieta co spi somnou v posteli.....to by bolo uz naozaj vela na mna 😒 kazdej mamicke vyhovuje nieco ine...mne vyhovuje to,ze kazdy clen rodiny spi vo svojej posteli a ma troska sukromia aspon pocas spanku 🙂

naša mladšia spí s nami doteraz v posteli, vyhovuje nám to. Staršia spávala asi do 15 mesiacov, potom prešla na vlastnú posteľ prirazenú k našej. Do vlastnej izby až v 4 rokoch, keď sme vymenili byt. 🙂

my sme taky zhruba v tom období jak píšeš spali spolu v posteli a vůbec nám to nevadí, dokonce mi i pak vadilo když zase začala spávat v postýlce bylo mi smutno 🙂 i když byla hned vedle 😉 potom zase zhruba v 15měsících to byla nemocná a vzhuru každou chvíli tak se mi nechtělo vstávat, tak byla s námi, ale v pohodě jsem ji zase pak vrátila do postýlkym ted si ji jen někdy beru nad ránem budí se cca kolem 6h a u mě ještě usne a potáhne do 8:30 někdy do 10:30 😎 tedka budeme kupovat nábytek do detské i s postelí a chceme zkusit jestli už tam bude sama spinkat třeba se ji to bude líbit a když ne nevadí má času kolik chce 🙂 bude mít za 14dní 2roky 🙂 Každopádně jestli ti to nevadí a vyspíš se, tak si ji klidně nechej v postýlce, ted je v období kdy tě nejvíce potřebuje mít u sebe a určitě si to užiješ i ty (já jsem se v noci tajně tulila 🙂 ) ted se malá skoro nedá chytit abych si ji pomazlila, tak mám aspon ty rána kdy se spolu přitulíme a spinkáme 🙂 držím palce na dobré rozhodnutí a prospinkané noci 😉

ahoj, ja by som to nejako neriesila, my sme taketo obdobia mali uz asi trikrat, ze par mesiacov v postielke, potom v posteli, potom v postielke, teraz zase v noci v posteli, cez den v postielke.... Urcite by bolo pohodlnejsie, keby spala sama v postielke, ale ona sa potrebuje v noci ku mne stale tlacit a nad ranom sa mi hrat s vlasmi 😅 beriem to tak, ze navzdy to tak neostane, ak to teraz potrebuje, tak jej nebudem robit nasilie 😉 nejaky dovod na to ma, ked potrebuje blizkost, pride cas, ked mi povie "cau" a zabuchne dvere 😀

ahoj,
Tvoja dcérka pravdepodobne prechádza obdobím separačnej úzkosti. je to normálne. potrebuje viac cítiť Tvoju blízkosť. 😉
u môjho syna to prišlo cca. v 10 mesiacoch. dovtedy spával od narodenia vo svojej postieľke a ku mne v noci som ho brala až okolo 4 ráno, keď som vedela, že bude nasledovať každohodinové kojenie.
od 10 mesiacov z ničoho nič začal v postieľke chytať hysterické záchvaty, okamžite ako som ho tam dala. tak som ho pár dní uspávala v posteli a potom preložila do postieľky. akonáhle však v noci zistil, že je v postieľke, znova hystéria. trvalo dlho, kým sa znova ukľudnil a nakoniec aj tak spal so mnou v posteli. keďže mám veľkú manželskú posteľ a spávala som v nej sama, rozhodla som sa postieľku úplne zrušiť. cca rok som pri malom ležala, keď zaspával, aby nepadol. odvtedy zaspáva vo veľkej posteli sám, žiadne hysáky, žiadne plače. vyhovuje nám to obom. ak sa v noci prebral na zlé sny, alebo bol chorý, bola som hneď pri ňom a často stačilo, že ma chytil sám za ruku a hneď sa ukľudnil. budúci rok v lete by som sa chcela sťahovať a malý by mal mať vlastnú izbičku. uvidíme ako to obaja zvládneme.
tebe prajem veľa trpezlivosti a nech čím skôr nájdete spôsob spania, ktorý bude vyhovovať všetkým zúčastnením. 😉

ja som to spravila tak ze som dala dole jednu stenu z postielky a tu pritlacila k nasej posteli🙂 ale maly spaval len v postielke a ja kolkokrat v tej medzere (chrbat si vytrpel :D) no a teraz tak spava stale len my uz spime v obyvacke :D