Zmena spánku. Ako sa správne zachovať?
Ahojte baby, moja krpaňa /2roky/ začína štrajkovať so spaním. ide o tom, že keď je tato doma, nechce isť spať do postieľky, ale spí len so mnou. asi si viete predstaviť aké je to nepohodlné a zlé spanie. nechcem aby sa tak učila, lebo potrebujem si oddýchnuť aj ja /viem, že to vyznie mooooooooc sebecky, ale je to tak 😔 / keď som s ňou sama doma /cez den a niekedy aj v noci/ pekne si ideme ľahnúť. ona do poslieľky ja na svoju stranu postele-je úplne pri mne, keďže má bočnicu dole pri mojej posteli. trošku sa povrtí a spí. ak je náhodou oco doma, prípadne ide s nami spať, nedokážem ju vyduriť z postele. len reve, až sa zajakáva a keď konečne zaspí, zajakáva sa aj počas noci ☹ čiže to riešim tak, že zaspí pri mne a potom ju len preložím do postieľky kde spí celu noc. doteraz /cca dva tyzdne/ to fungovalo. avšak dnes sa stalo už to, ze o tretej sa zobudila a keď videla, ze je tam oco a ona mimo mňa, prešla ku mne a spala tak do rána 😠 😠 😠 môj spánok oničom, keďže ma len kopala a búchala 😖 ráno vstala /aspon ona vyspatá/ s usmevom, zase sa pritlačila. ako sa k tomu postaviť? nechcem aby spala so mnou, keďze je uz dosť na mne zavesena pocas dňa a je z nej taky maminkin cicík.
@bosoriak bocnicu ma dole, pretoze ona vylezie aj ked je zdvyhnuta, len sa bolim aby nespadla, takze bocnicou to nie je. ona bzdy rady spavala ked mala nejaky ten svoj priestor v postielke. zrazu prisiel zlom... proste je na mna moooc naviazana, kedze je skoro stale len a len so mnou 😢 😢 😢 viem, ze musim vydrzat a dufam, ze to skoro prejde. asi vela zmien zrazu na nu 😒 skusame byt bez plienky, beham stale do skoly a ostava s mojimi rodicmi, pripadne s kamoskou-velmi si to uvedomuje a aj ked vie ze jej je s nimi dobre rumazga za mnou ako by som sa uz nemala vratit...dakujem za rady, budem musiet hlavne ja zabojovat a nenechat ju vyhrat - bohuzial ako vzdy! o nieco sa s nazime, ale pre klud doma vzdy povolim :(
Moja dcera s nami spavala od narodenia skoro az do dvoch rokov. Naucili sme sa oddychnut si aj tak 🙂 potom z nicoho nic jedneho dna zahlasila, ze chce spat v postielke (az mi to bolo aj trochu luto-chybalo mi to telicko, co sa ku mne v noci tulilo.)A po case sama povedala, ze chce spat v detskej izbe vo velkej posteli. Inak citala som, ze deti, ktore spavaju s rodicmi v posteli su vraj inteligentnejsie ;-D
@danusskaaa Prave pred tymto postojom by som chcela vystrihat - nie nenechat ju vyhrat, to nema byt boj. To ma byt normalna spolupraca, snaha vysvetlit a naucit. Ak to bude boj, tak to nikdy nemoze dopadnut dobre, lebo dieta nema velmi co stratit, ono chce to svoje. Ak sa vsak k tomu postavite tak, ze ju laskavo, pevne a dosledne naucite spat samu, tak to bude o niecom inom.
Chapem, ako je to myslene, aj ja som tak dlho uvazovala, ze nemozem dceru nechat vyhrat, ale nikam to neviedlo. Ja chcem byt pre deti autorita a partner, nie protivnik. To naviazanie je normalne, aj ten velky plac.
Inak, je este druha moznost. Moja prva dcera je napriklad taky typ, ze jej treba dat cas. Vo vsetkom. Do 3,5 roka nechcela odo mna ani na krok, medzi detmi bola uplne neista, vzdy len so mnou za ruku. Tak som chodila ako taky tlk s velkou babou za ruku vsade, na piesku, na ihrisku... Potom sa to zrazu samo od seba zlomilo a je to jedno samostatne sebavedome dievca.
Mladsia dcera je uplne ina, ta vzdy potrebovala trochu "nalomit", presvedcit a potom bolo zrazu dobre.
Mozno aj tvoja potrebuje len cas. Lenze to musis posudit ty, ty ju poznas a vies aky typ cloveka je. Som si ista, ze to zvladnes.
musíte ju jednoducho odnaučiť spávať s vami .. nech si aj trochu poplače zo začiatku a potom už jej to bude fuk a budete krásne vyspinkané obe 🙂 http://akoapreco.com/ako-spravne-spat/
@danusskaaa No naucila si ju spavat s tebou, takze jedine oducit. Bez placu to asi nepojde, ale ked pises, ze ti to nie je pohodlne, tak je jasne, ze s tym treba nieco urobit.
Moja rada je normalne jej vysvetlit, ze je ti to nepohodlne, ze si musis oddychnut aj ty. Zdvihla by som bocnicu na postielke (aby nemohla vyjst), ulozila ju a uvidis, co sa stane. Plac bude, ale pravdepodobne jedovity plac. Ten sa da zniest. Samozrejme, nie nechat vyrumazgat, ale stale chodit a opakovat, ze uz je velka a maminka si musi oddychnut tiez. Samozrejme, ze prve dni si neoddychnes vobec 🙂 A odporucam sa najprv dohodnut s otcom a postupovat dosledne a jednotne. Dieta vyciti aj ten najmensi naznak pochybnosti. Nechcem tym povedat, ze s nou mate bojovat. Ale proste nemat pochybnosti o tom, ze ju chcete naucit spavat v postielke. Lebo cela snaha je na dve veci, ked po dvoch dnoch ustupite. To je potom uplne zbytocne.
Inak, 2-rocna uz by pokojne zvladla aj spanie v samostatnej izbe.
Myslim, ze treba mat ciel, ktory chcete dosiahnut a dosahovat ho postupne a citlivo, ale neustupovat ked uz sa raz rozhodnete. Konkretne metody su vzdy na vas, lebo iba vy rodicia poznate svoje dieta.
Drzim palce.