Zlyhávam ako matka
Mile maminky.
Moc vas prosim o radu.
Mame s manzelom zdraveho 6mes.chlapceka,manzel ma pracu,mna prepustili ked som bola tehotna.
Moji rodicia boli zasadne proti svadbe,nakolko sme sa brali po roku a pol chodenia a mali stale pravidla ze sa to tak nema,a je to skoro..moja matka navstivila vestice ktore jej vyvestili ze ma muz bude bit atd a cela moja rodina mi neprisla na svadbu...
Velmi mi pomohli svokrovci a samozrejme manzel. Stali pri mne a je to moja druha rodina.
2mesiace po svadbe podala moja matka o rozvod,ja som otehotnela a zacali ma tahat do rozvodovych veci,zrazu uz boli milujuci rodicia lebo cakam babatko.
Moj manzel im to nevie odpustit. Celu rodinu ma v zuboch,preco preco nikto neprisiel.
Teraz sa vsetci hraju na starostlivych a aj mne je to proti srsti.
Odisli sme od svokrovcov do podnajmu,a ja sa nevjem spamatat z tych vsetkych stresov,zmien,natlaku,snazim sa byt kludna pri dietatku ale nejde to,zlostim sa,idu mu zubky a place,a ja mam v sebe taky hnev,netrpezlivost,chcem byt milujuca maminka a manzelka,vela sme si presli s manzelom,psychika dostala zabrat..uz nevladzem.
@uzinka26 no nech citam ako citam, ja tam nikde nevidim tvoje zlyhanie 😉 Tvoje reakcie, netrpezlivost, hned atd su uplne prirodzenou reakciou na udalosti v rodine. Netrap sa. Mnoho zien zaziva pri prvom dietati rozporuplne pocity, mnohe veci si predstavovali inak, lahsie, jednoduchsie, krajsie, ruzovejsie... a zrazu ich ten uzlik lasky vie dostat na pokraj nervoveho kolapsu aj bez toho, aby riesili taku narocnu situaciu aku mas v rodine ty.
riesenie? zavisi od teba, na co si stavana... joga, meditacie, aromaterapia, psychoterapia, fyzicke cvicenie atd atd... nieco, co ti precisti hlavu, odbura napatie...
@uzinka26 - mozno sa rodina na nic nehra, mozno ich to mrzi, ze urobili chybu a zacali sa snazit. Staci hladat v cloveku to dobre a nie len to zle. Optimizmus zivotny otvara dvere, negativizmus ich zatvara. Deti zboznuju svojich starych rodicov a opora rodiny je dolezita. Nechci o to prijst. Ano urobili chybu, velku chybu. Ale snazia sa. Ak k tomu budes pristupovat ako k novej sanci, moze to vyjst.
A k tebe ako mladej mamine - prestan sa snazit byt dokonala vecne vysmiata jednotka. Kazda z nas ma emocie, ked dieta jaci bez dovodu niekolko hodin, tak je to na psychosku, co si budeme hovorit. Chce to pevne nervy a kliiidecek. Stale si hovorit - nerobi to naschval - a je o len par mesiacov. Potom uz bude dobre. Uzivaj si, kym je to drobatko take malinke, rychlo totiz vyrastu.
@uzinka26, to co prezivas, to moze citit aj matka, ktora nikdy take rodinne problemy ako mas ty, nemala. Mozno mas poporodnu depresiu, neviem, kocky ti urcite napisu viac, ja som ju nemala. Ale zas ti poviem, ze tiez som uvrieskana, nervna ale pre deficit spanku. Cize u mna je problem spanok. Mozno aj ty spis malo a preto si taka nervozna. Tiez mam casto pocit aka som najhorsia mama na svete. Jedine co ma tesi, ze u nas sa ukludnuje vzdor a s tym ako je mala kludna, tak sme kludna cela rodina a zacina to nadobudat kontury, o akych som snivala. Este jedna vec. Babatko dokaze zazraky. Mam spoluziacku, kt. rodicia sa rozviedli, daaaavno. Pamatam si ,ked mala 14 uz byvala len s otcom, od akeho veku netusim. No a ked sa jej narodila dcerka, mohla mat 26, tak jej rodicia sa tak zmenili, ze kvoli vnucke sa dali dokopy. To malicke babatko ich spojilo natolko, ze po rokoch nasli k sebe cestu. Netrapte sa tym, co bolo, berte zivot taky, aky je. Zite jeden pre druheho a pre vase dieta. Nekazte si preto naladu, nerobte si preto stresy, nestoji to zato.
Hlavne malinky zato nemoze, tak drzim palce nech sa da skoro vsetko do poriadku, a nech si silna toto vsetko pretrpet a dat sa z toho dokopy..... S ty, manzel, syncek lubite sa ste stastni, nic vam nechyba...tak bud stastna, ze mas toto, co ine zeny nemaju a nepoznaju a tes sa z tohoto 🙂
@uzinka26 si vycerpana,lebo fungujes ako matka,manzelka,dcera,ale.....vnimas sa ako neschopna matka,nastvana dcera a zmatena manzelka.Nikto naokolo nevnima to ze si matka a potrbujes pomoc,pochopenie.Naopak tahaju ta do rozvodovych sporov,rodinnych pokaslanych vztahov.....Asi riesis viacero vnutornych konfliktov v sebe. To co pises mi znelo ako ze si vedela co chces a nedala si si to vziat,svojho muza,svoju svadbu,dieta.Toto je tvoja rodinka,tvrdo vybojovana ,lebo stavat sa rodicom stoji vela sil. Aj teraz najdi v sebe tu stratenu silu a urci si priority.Si teraz hlavne matka a babo ta potrebuje najviac,daj si na vsetko cas a vysvetli aj ostatnym vysavacom energie nech pochopia ze nic ine ta mo,entalne mezaujima,lebo tvoje dieta ta potrebuje.Rodicia nesu zodpovednost sami za svoje rozhodnuria a ty zase za tie svoje.Posli ich ne mesiac do kelu,ziskas odstup,vycistis si hlavu,inak ta znicia a doplati na to tvoje dieta.
@uzinka26 Doležite je že chceš!! vsetko ostatne su prechodove zalezitosti,ktore sprevadzaju len urcite obdobie,je normalne ze si nervozna a podrazdena a ziadne rady typu,že sa mas ukludniť a neprenasat to na babo ti nepomozu,emocie sa nedaju menit mavnutim ruky a uz vobec nie z horsich na lepsie,jednoducho si musis vytvorit spuštač dobrych emocii pri syncekovi,niekomu pomaha ked si v hranicnej situacii,ked dietatko vela place a chyta ho zlost spomenie na to aky je rozkosny ked sa smeje,ako sa tesi ked ho vezmes do narucia a podobne...alebo a teraz mozno napisem nieco co neznesie každy žaludok,ale mne to velmi otvorilo oči a pomohlo..ked sa dcerka narodila mala velmi silnu dojcensku koliku,cele noci som s nou prechodila po byte,spavala som asi 2 hodiny denne a to ratam aj nocny aj denny spanok a este k tomu som mala miernu depresiu z navalu vsetkych tych hormonov v šestonedelí ,hnevela som sa na dcerku ze place a vzapati som lutovala ze som vobec taku negativnu emociu k malej pocitila a takto to slo stale dokola az som raz nahodne narazila na jedno video na internete ,bolo to video spomienkove video na 4 mesacne dietatko ktore zomrelo na SIDS,vtedy som preplakala asi dva dni,uvedomila som si ake hrozne veci musia iny rodicia prezivat a ja sa hnevam na to ze mi zdrave krasne dievcatko place v postielke! odvtedy vnimam ju,jej potreby a aj seba inak,bud rada ze place lebo ho bolia zubky ,vela rodicov si preziva stokrat horsie veci a za plač zo zubkov by dali cokolvek.
ahojko ostatne prispevky som neprecitala ale asi chapem ako sa citit. citila som sa podobne pred par rokmi. neboj si vynikajucou matkou a budes nou aj nadalej kazdy clovek teda aj ty ked si prizna zema problem a je fakt ze ho mas v sebe a krasne si ho pomenovala hnev zo vsetkych zmien co sa okolo teba deju.... poradim ti treba to dat zo seba von najlepsie je u psychologa, knaza (ak si veriaca) proste u niekoho kto ta uplne a celu vypocuje, kto ti poradi a povzbudi a doda silu a energiu zit pre maleho dalej pre rodinu a bude stat pri tebe vzdy ked to budes potrebovat (vyrazpravat sa) kto ti poradi ako dalej aby si sa "nehnevala". mne to aspon velmi pomohlo fakt odporucam niekym nezainteresovanym sa o tom porozpravat o celej rodinnej situacii ako sa citis ako ti je. 6 mesacne babo je samo o sebe pre rodicov velka zataz najma ak je prve a nie to este problemova rodina. drzkaj sa a tu sa mozes vzdy vykecat ale osobne to je ine, dovernejsie. vyskusat. pomoze to viac
to, čo píšeš je veľmi čerstvé a veľmi sa ťa to dotýka nakoľko sa jedná o tvoju rodinu (veľmi blízku). Skús všetok svoj čas a energiu venovať manželovi a dieťaťu a samozrejme byť psychicky v pohode kvôli tehotenstvu. Čas všetko zahojí. Nemôžeš si predsa brať všetko na plecia. Za nič nemôžeš, to , ako sa chovala matka pramení pravdepodobne z toho, že nemala manželstvo, ktoré by ju uspokojovalo a mala strach z toho, aby si nedopadla tak isto. A veštica ? To neber vážne. Pokiaľ si ťa manžel váži, má ťa rád všetko je na dobrej ceste. Teraz sa všetci robia chrumkaví - to prežiješ i keď je to otravné. Veľa šťastia a nervov.