Zlé správanie skoro trojročného dieťaťa

To čo robí ona je normálne, ako reagujes ty je to čo určuje akým smerom to pôjde. Naťahuje vás len toľko, koľko jej dovolíte, vyzerá to, že celkom dosť 🙂

normalne spravanie normalneho dietata. Skusa vase hranice a bude to robit este nejaky dlhsi alebo kratsi cas, zas a znova ;)

Píšeš:” je veľmi vzdorovitá všetko musí byť tak ako ona chce..” V jej očiach si presne taká istá - vzdorovitá a musí byť tak, ako ty chceš. 🙃 Zvolila by som iný prístup. Hlavne si uvedom, že ako si ty osobnosť, tak isto aj dieťa je osobnosťou, aj keď má len tri roky. U nás doma veľmi pomohlo, keď som synovi začala dávať na výber. Cítil sa dôležitý a dodnes nám to tak funguje, keď už s ním niet rady. Napr. keď robí scény, že sa nechce ísť kúpať, spýtala by som sa, prečo nechce ísť a čo iné by asi tak chcela robiť? A dať jej na výber - buď sa pôjdeš okúpať, alebo pôjdeš do postele špinavá. Nechceš sa obliekať? Ok, buď sa oblečieš a pôjdeme von, alebo nemusíš, ale deti sa budú vonku hrať a ty sa budeš dnu nudiť. Alebo nechceš jesť? Nejedz, ale žiadna mňamka. Poprípade by som odviedla jej pozornosť inam, ak viem, že sa nerada oblieka. Napríklad by som ju niečím zaujímavým zahovorila, kým ju obliekaš. Viem, že je to ťažké obdobie, hlavne netreba proti nej bojovať. Prv je nutné prijať to, že moje dieťa je vzdorovité/temperamentné.. A snažiť sa s tým dieťaťom pracovať (rovnako ako pracovať na sebe), lebo my sme dospelí, my máme vedieť spracovávať emócie a máme to učiť aj naše deti. Ak dostane na riť, veľakrát to minie účel, lebo decko vlastne nevie, za čo dostáva a rovnako ty u nej nebudeš mať autoritu, len bude mať strach. 🍀

Skoro každé dieťa má podobnú fázu. Máš niekoľko možností ako ju presvedčiť, že čo chceš ty, chce aj ona.

Po prvé "urob toto, alebo trest" - neoblečieš sa, nepôjdeš von, nenaješ sa, budeš hladná, udrieš ma, beriem ti na celý deň obľúbenú hračku.

Po druhé, daj jej na výber - chceš von nohavice, alebo sukňu? chceš jesť týmto priborom, alebo tým druhým? chceš sprchu, alebo kúpeľ?

Po tretie, využi jej súťaživosť a hravosť - oblečieš si tričko skôr ty, alebo ja? Pôjdeme do kúpeľne po štyroch ako mačky, alebo budeme skákať ako zajace?

Skúšaj, v jednej situácii zaberie jedno, v inej situácii iné. Hlavné je, aby si sa skúsila upokojiť ty sama. Nastav sa v hlave tak, že naťahovať a hádať sa s ňou nebudeš. Ak to pôjde po dobrom super, ak musíš pristúpiť k trestu, nech sa ona výkričí, ale ty si pokojne choď upratať kuchyňu, alebo čítať knihu. Uvidíš, prejde to ani nebudeš vedieť ako.

tymto si musi prejst asi kazdy rodit. typicke chovanie trojrocneho "ziveho" dietata

No u mňa by takéto správanie neprešlo. Dieťa udrie rodiča? Trojročné má možno svoje obdobie vzdoru ale aj tak. Vyplieskať po zadku a kľačať do kúta. Prežili sme my, prežijú aj naše deti. Keď budú staršie čo si potom dovolia? Dnes je mnoho rodičov za liberálnu výchovu no to nikam nevedie.

@mimi16 Naozaj perfektné riešenie. Vytrieskaš z neho tak akurát akékoľvek sebavedomie, takže bude perfektný typ na šikanu. Alebo naopak, len čo zistí, že je silnejšie ako niektorý jeho spolužiak, bude presne vedieť, ako sa k nemu správať, až sa mu nebude niečo na ňom páčiť.

Dajú sa tu nájsť množstvá diskusii, kde sa už dospelé deti pýtajú, ako v sebe spracovať, že dostali takúto výchovu a ako povedať rodičom, že im to zazlievajú. Aby sa tak raz nepýtali aj tvoje deti.

Moja cerstva 3rocna neni taka.

Nebijem ju a nemusi posluchat ako nejaky pes ,je to moje dieta.
v ramci moznosti ma moznost vyberu /rada idem do Kompromisu a chape to.
Vzdory nema , NIE akceptuje da sa s nou dohodnut
Podla toho co pises s nou len bojujes cely den . Musis zmenit pohlad na nu a pristup a nie davat jej po zadku zato ze s nou TY nevies komunikovat.

@annm81 no tvoj názor ti neberiem. Moje deti určite týrané nie sú!!!! Dostali akurát po zadku a áno boli aj v kúte. Ja a moja sestra sme tiež pár krát mali trest, nikdy sme nešikanovali a ano neboli šikanované. To isté platí aj pre moje deti. Ani raz sme nemuseli riešiť situáciu že by ubližovali spolužiakom alebo komukoľvek. Syn je citlivý a obaja poznajú svoje hranice. Ja si svojich rodičov vážim a na svoje detstvo spomínam len s láskou aj keď mame pár krát vyletela ruka vtedy, keď sme boli so sestrou už naozaj drzé. Nikdy by som si nedovolila dvihnúť ruku na rodiča!!!! To je neprípustné. A môžeš skúsiť aj rozhovor s dieťaťom, možno to pomôže a možno vôbec. Hlavne v ťažkej puberte. Bitka nie je riešenie. Ja som písala dať menšiemu po zadku. Kriste tieto novodobé postoje sú fakt úžasné a výsledkom nie je nič iné len deti ktoré nemajú hranice a nepoznajú slušnosť voči starším. Česť výnimkám.

Ja mám dvoch chlapcov - už 7 a 5 rokov. A nie, nikdy neboli takýto, vždy si nechali vysvetliť.
P. S.: ako by povedala moja kolegyňa - ako si naučíš, tak máš 😉

@mimi16 Doslova si napísala "vyplieskať po zadku" a dávaš navrh, aby autorka vyplieskala malé trojročné dieťa, za to, že ju raz udrelo. Ty to používaš a príde ti to normálne, lebo ťa to takto naučili rodičia. Áno, sú to zastaralé názory. Sú krajiny, kde udrieť dieťa je nepredstaviteľné a akosi zázračne sa tam aj dospelí správajú slušnejšie než na Slovensku, kde sa bežne vychováva bitkou. Možno Ty sa cítiš, že následky nemáš, ako to bude raz s tvojimi deťmi nemôžeš tušiť. Štatisticky sú ale deti, ktoré z domu poznajú "vyplieskanie po zadku" na tom v živote omnoho horšie. Omnoho častejšie majú depresiu a iné psychické problémy, omnoho častejšie sú páchateľmi násilia ale aj obeťami násilia. Maju problém vybrať si vhodného partnera a v ich rodine sa omnoho častejšie vyskytuje domáce násilie. Maju problém so sebavedomím a tým si často vyberajú prácu pod úrovňou ich schopnosti.

Vyplieskať malé dieťa, ktoré sa nevie brániť a len sa učí ako zvládať svoj hnev je kontraproduktívne a existuje tucet lepších riešení bez násilia a ponižovania. Ak udrieš trojročné dieťa, nezvládla si situáciu ty, nie ono.

@annm81 bez komentára. Myslím, že tvoje odpovede a posudzovanie mojej osoby a výchovy sú útočné. Autorka si sama vyberie a porozmýšľa ako bude postupovať. Neviem aký ročník si ty ale evidentne o dosť mladší keďže všetko z minulosti, všetky metódy týkajúce sa čohokoľvek sú zastaralé. Zo zamestnania mám nespočetné množstvo skúseností keď som bola svedkom tak strašného správania už starších detí voči rodičovi, až ma zamrazilo. A ten rodič bol len ticho a neriešil. Alebo sú rodičia ktorí neustále ospravedlňujú svoje deti za ich skutky, šupnú im vreckové, nový mobil, tablet čokoľvek aby im zavreli ústa. Každý nech si rieši výchovu dieťaťa po svojom. A teba poprosím aby si prestala útočiť na ľudí ktorých nepoznáš, pretože nikde vo svojom príspevku som ja neútočila na tvoju rodinu. Apropo udrieť dieťa je trestný čin v niektorých krajinách, to áno. Výsledok? Viď USA kde útočníkmi sú už malé deti. Včera v správach…..otec v spojených štátoch kúpil synovi zbraň ako darček! Výchova mojej generácie bola úplne v poriadku aj keď je to už dávnejšia minulosť, pretože sme poznali hranice a v tej dobe rodič a aj pedagóg boli autority. Slovo autorita neznamená len to, že ja som silnejšia alebo lepšia ako iní ľudia. Pravda je, že mnohokrát je náročné vybudovať si prirodzenú autoritu. Ak sa to komukoľvek podarí tak je to len plus v živote. Ale hold, všetko novodobé je lepšie, preto sa dnes máme “tak skvelo.”

@mimi16 Ja som sa vyjadrovala k tomu, aké sú štatistiky, tak nebuď vztahovačná. Mať ako príklad USA? Také klišé, v USA má dieťa neporovnateľne menej slobôd od rodičov ako na Slovensku. Mimochodom, telesné tresty sú v USA úplne legálne. Väčšia časť rodičov sa prikláňa k tomu nepoužívať ich, ale zďaleka nie všetci. Je prekvapivé, že sa viac vyskytujú v sociálne slabších komunitách? Asi nie, že? A je to práve to dedičstvo rodičov - viac tolerované násilie, menej vzdelania, nižšie príjmy, zlý výber partnerov a takto stále dookola. Trúfam si porovnávať výchovu vo viacerých krajinách. Okrem USA som žila ešte v Kanade, kde je tolerancia k domácemu násiliu významne nižšia (vo veľkej miere je to problém sociálne vylúčených komunít a nových prisťahovalcov) a zdvorilosť kanadských detí si bežný slovenský rodič nedokáže ani predstaviť. O dospelých už nehovoriac. Krátko som žila v Holandsku. Tam sú telesné tresty ilegálne a väčšina ľudí si nevie predstaviť udrieť dieťa. Podľa prieskumov patria k najšťastnejším ľuďom na planéte a ich deti sú jedni z najspokojnejších detí globálne. Znova platí, že priemerný Slovák je proti Holanďanovi arogantný sedlák. Tak čím to dopekla je, že oni deti nebijú a napriek tomu z nich výchovajú slušných s spokojných dospelých ľudí? Alebo trocha opačný príklad, žila som aj v Číne. Telesné tresty sa používajú bežne a má to svoje výsledky. Čínske dieťa sa neodváži rodiča udrieť, dokonca sa neodváži mu ani oponovať. Rovnako neodporuje ani učiteľovi v škole, ani nadriadenému. Viesť takého čínskeho študenta je neskutočná radosť...máš ho viesť k samostatnej tvorivej práci, ale ten je z teba taký pokakaný, že vždy spraví presne to a len to, čo mu prikážeš. Ak ho aj napadne geniálne riešenie, nikomu to nikdy nepovie, lebo predsa autorita musí mať vždy pravdu. Preto Číňania tak akurát kopírujú vyspelý svet, ale sami nevymyslia nič. Preto pred vlastnou šťastnou rodinou dajú prednosť nekonečným nadčasom v práci. Úplne inak je to v arabskom svete, tam rodičia nechajú deti robiť si čo len chcú - ale len smerom k okoliu. A deti presne kopírujú rodičov - k okoliu neskutočne arogantní, doma prísna hierarchia podriadenia sa mužovi. Momentálne som v Nemecku. Telesné tresty sú tu nelegálne už nejaký ten piatok. Hej, môže sa zdať, že deti majú menej úcty ako na Slovensku. Ale zasa ako to len robia, že keď tie drzé deti vyrastú, rešpektujú autority (teraz v pandémii je ten rozdiel medzi Nemeckom a Slovenskom krásne viditeľný), rešpektujú pravidlá, majú omnoho väčšiu úctu k životu a majetku iných (nejazdia arogantne po cestách, lebo si vážia život iného, neokradnú zamestnávateľa, lebo si vážia majetok iného). Vieš čo mi z týchto skúsenosti vyplýva? Že deti sa správajú rovnako ako rodičia, ak ako rodič schvaľuješ akékoľvek násilie, tvoje dieťa to bude vidieť rovnako. A najmä mi z toho vyplýva, že na to, aby si dokázala vychovať slušného dospelého žiadne násilie nie je potrebné.