Zlé chovanie skoro trojročného dieťaťa

prepac, ale usmiala som sa nad tym, lebo mi to nieco pripomenulo... typicke chovanie pre obdobie vzdoru co zazije kazdy rodic okolo 3r...pevne nervy, zasadovost, urcovanie hranic

Ja myslim, ze je to diagnoza, ale tvoja....3 rocne je uz dost rozumne, aby chapalo veci, ktore si opisala. Ja osobne by som jej uz nevysvetlovala pekne, ale zvysila hlas a capla na zadok. Skusa kde mas hranice a ty si nechas skakat po hlave.

@danieladeley Veď aj hlas zvýšim ale nič na ňu neplatí, ja ju nebijem, manžel ju capol po zadku a ona mu to hneď vrátila, zasa ju capol a ona zasa mu to vrátila proste akoby nemala hranice.

Diagnoza zní: období vzdoru, nedílná součást vývoje dětí, která je na místě a je správně. Ona si potřebuje být jistá, že její názor má nějakou váhu. Hledá, co to udělá, když něco udělá. Neumí to jinak. A hodně záleží na vašich reakcích. Jakékoliv ne je pro takového tříletáka skoro jako červený hadr pro býka. Ještě víc ho to provokuje. Vyzkoušej přiznat emoce - nejít proti ní, dej jí vědět, že je jasný, že se jí nechce spát, ale přesto půjdete, abyste ráno mohli jít na hřiště. Dohodni se s ní na hranicích - ona to už pochopí - ale jen pozitivní věci - zákazy nefungují. Prosím, žádné plácání a bitky, jen jí ukážeš špatnou cestu, jak se řeší konflikty. Pokud se vzteká, neustupuj, ale řekni, že ANO, že jí rozumíš.
Pokud chce bouchat, uhodit, - nabídni jí možnosti - jak se vybít - míč, polštářová bitva. cokoliv, aby věděla, že lidé se nebijí, ale s míčem ok.
Jestli se ti to povede, vyměn NE za Ano - a ukaž, co a jak dělat, ne jak nedělat. Na to batole neslyšíííííí🙂))))
Hračky - možná by je neměla mít všechny - vždy jen jednu, dvě, ukaž jí co a jak, nech ji pak samotnou ....a příště za pár dnů další hračka. Někdy z přemíry podnětů vznikají právě takové situace.
Hlavně ji , prosím, za to netrestej, ona neví, co se s ní děje a potřebuje spíš povzbudit k tomu dobrému...

Chyba je v tomto prípade vo vás.. nie že ona nemá hranice .. ale vy jej ich nedávate…sú temperamentnejšie deti ale aj oni potrebujú hranice …
Malú nezvyknem bit … ale v hneve ma udrela a taká jej letela aby si zapamätala … odvtedy to nespravila …
Keby chcela chytiť horúci hrniec s vodou tak jej to dovolis??…. Predstav si v niektorých situáciách že sa jedna o horúci hrniec a tak s ňou jednaj … nečakaj kým sa spali ….

klasické obdobie vzdoru. Dajte ju večer spať do jej izby, s vami môže byť jedine vtedy, ak bude ticho. Malé svetlo môžeš nechať zasvietené, alebo odchýlené dvere na chodbu, kde svieti slabo lampa. Ak začne vykrikovať, odchádza preč. Ak idete von a ona kričí, aby si išla preč, skús zabuchnúť dvere z vonka a pár sekúnd tam ostať, čo sa nespamätá. Ak skáče po gauči, zložiť s dôrazným nie a posadiť na stoličku, podržať ju tam a povedať jej, že tam pôjde sedieť vždy, keď bude skákať. Čo sa týka hračiek treba jej ukázať, ako sa s nimi dá hrať, hraj sa čo najviac s ňou. Že hovorí na všetko nie, je úplne prirodzené a typické pre tento vek. Skúša, čo sa stane, keď urobí opak toho, čo sa od nej očakáva a ty si tu na to, aby si jej stanovila hranice a ukázala, že jej konanie má aj dôsledky. Zbytočne vysvetľuješ, ona už veľmi dobre vie, čo robí. Ale tiež vie, že čokoľvek urobí, má za následok len to, že jej do nemoty vysvetľuješ. Treba, aby pocítila dôsledky svojho správania

Jednoducho ju capni po riti, ked ta buchne ak to vrati vezmem za ruku a odvediem do izby a necham ju tam samu, aby si uvedomila ze to robit nesmie je to proste vzdor ale bit rodicov sa nesmie

Nijaké obdobie vzdoru som pri mojich troch deťoch nezažila.Len ziram ako nejaké bije rodiča a je mu to tolerované...a v troch rokoch už malo byť vo svojej posteli v detskej izbe.

@anonym_11 nemyslim; odbornik je na skutocne problemy, nie na to aby riesil makkych nedoslednych rodicov ktori nevedia nastavit hranice 3 rocnej

Časť hračiek treba na 3-4 mesiace schovať, úplne nikde mimo, napr do pivnice. A keď ich potom vytiahneš, tak budú pre dcéru ako nove. Zas schovať potom iné.

Inak, slečna len skúša čo všetko si ty aj tvoj muž schopná tolerovať. Nič iné. Žiadna diagnoza.
Je to na vás, proste jej zadať hranice aj za cenu, že bude revat, hnevať sa a trucovat. V konečnom dôsledku je to v jej prospech.

Normalny vyvoj. Spomienkovy optimizmus, ze za nasej doby take deti neboli... boli. Nenazyvala by som ju zlou. Len skusa hranice, co moze a ci ju aj tak prijimate. Je to narocne, lebo robia deti akoby naschval. Ale nemyslim, ze jej cielom je trapit mamu ci otca. Hlada seba a potrebuje pri tom vas. Pevne a laskavo. Ako mamky radili, bud zasadova a trvaj na podstatnych veciach. Nebazirovat na nepodstatnom/ banalitach. Co by ste ju naucili trestami a bitkou, ako nastrojmi na zvladanie situacie?

Je to zdravé chovanie slobodnej bytosti. Reaguje na pravidla ktoré sa jej snažíte vnútiť. Je to ťažké pretože v našej spoločnosti musia byt deti do nejakého veku zlomené a naučené počúvať. Existuju indiánske kmene kde toto nepoznajú. Deti nemusia vzdorovať pretože niet čomu. Skúste to vydržať a čo najmenej ju nútiť do niečoho. Keď dostala po zadku a vrátila to to je dobre. Aj ja by som vrátil. Vydržať a s láskou ju nechať byt slobodnou. Len ju smerovať príkladom a vysvetľovaním čo sa prečo robí. Nestrašiť. Ideme spinkať teraz lebo je to prospešné pre nás organizmus. Bude ti zajtra lepšie. Napríklad.

@slovakboy pekne, mudre 🌷

Dcerka ma stale 2 roky a je mala. Ale nedaj sa oklamat vyskou, vymetie s tebou aj v tomto veku vsetky kuty ked jej to dovolis 😀 Skus si vnutorne nastavit pokial si ochotna tolerovat jej nezbednosti. 2, 3, 5x a potom povies dost. Pomaha pocitanie. To robila kamaratka. Doslova povedala Viktorka, povedala som, ze staci a teraz budu pocitat do 3 a ak neprestanes budem sa vazne hnevat. Viky vedela, ze to je hranica matky a vazne prestala. Vedela, ze ked neprestane tak bude veselo 😅

@lubka261 v 5 konci. Vydrz. V 6 maju viac rozumu. Navyse zacnu chodit do skoly tak budu mat ine starosti.

no sama si si odpovedala, ze nema hranice ... tak cas zacat ich budovat .... nie natlakom, bitkou, ci krikom ..... ale ked nieco spravi co nema ma prist prirodzeny nasledok ... lahko sa hovori tazsie sa to robi, ale chce to cas a hlavne byt dosledna ...drzim palce, dietatko je ist zdrave a sikovne

Autorka: "Veď aj hlas zvýšim ale nič na ňu neplatí, ja ju nebijem, manžel ju capol po zadku a ona mu to hneď vrátila, zasa ju capol a ona zasa mu to vrátila proste akoby nemala hranice." Ked ste jej hranice nedali tak ich nema. Nie je to ziadna diagnoza, ale cim skor zacnes, o to menej roboty budes mat v puberte. Lebo ver, ze toto je len pripravka na pubertu 😀 Ked vas capne, chytit silnejsie ruku a dorazne povedat toto sa robit nesmie (v hlase musis mat istotu, nevysvetlovat, nepouzivat mily hlas). Bude to opakovat? Odchod do izby. Ak sa neobuje von, pojde v papuciach (velmi rychlo zisti, ze jej je zima 😀). So spanim zaved ritual, okupat, precitat rozpravku, male svetlo nechaj zasvietene a dobru noc. Ziadne uspavanie, vyjednavanie...Ked si tam bude hodinu sama spievat, nech si spieva (ale neverim, ze tolko by vydrzala 😀 ). Drzim palce a pamätaj, co zasejes, to sa ti v puberte vrati...

@lubka261 ako ta ja chapem. Este mam v zivej pamati ako mi dieta jacalo ako pavian pre vsetko 🙈 zlostny maly cert

Mám tri deti, najmladšia dva a pol roka. To, čo robí tvoje dieťa je klasické obdobie vzdoru, žiadna diagnóza. Ja si nemôžem pomôcť, sorry baby, nechcem sa nikoho dotknúť, ale mám pocit, že mnohé matky jedného dieťaťa takto mega riešia veci a zároveň sa boja aj hlas zvýšiť na decko, len aby traumu nemalo. Môj najstarší syn má o dva mesiace 10 rokov, aj sme naňho pokričali, keď bol dôvod, aj po riti dostal, keď bol dôvod a je to jeden úplne milý, empatický, citlivý, super šikovný a múdry chalanisko. Dnes sú matky tak presýtené informáciami, že sa boja vychovávať vlastné deti. Vysvetľovať je super, ale občas treba zakročiť už trochu ráznejšie a netreba za všetkým hľadať diagnózu.

uplne normalne dieta :D

Wow. Ja fakt čumím, že ženy na Slovensku stále odporúčajú bitie po zadku ako štandardný výchovný prostriedok. Tvoj manžel jej capol a pomohlo to? Nepomohlo, lebo tvoje dieťa zjavne nepatrí k tým, čo sa zľaknú a ponížene sklopia uši. Namiesto toho jej muž ukázal, že ak sa jej niekto nepáči, má mu dať na zadok. Takže on ju udrel, ona vrátila. Tak ju nabudúce udrie niekoľkokrát a ona mu to vráti. Takže ďalší pokus budú silnejšie údery a stále silnejšie. Vy budete nervózni, dieťa bude nervózne z vás a stále vzdorovitejšie. Raz ju iste zlomíte a ona sa začne správať pekne. Otázka je kedy. Keď na ňu muž vytiahne opasok? Moje staršie dieťa malo úplne rovnaké obdobie vzdoru. I keď ten ustálený názor "vzdoru" nie je práve najšťastnejší. Dieťa ťa nechce naštvať, jeho mozog mu velí, že má skúšať nové a nové veci, dieťa sa týmto učí. Upokojte sa najmä ty s mužom. Ak idete von a ona sa neoblieka, povedz, že v poriadku, ona nepôjde na ihrisko a musí sa hrať sama doma. Zatvor jej v izbe dvere. Samozrejme bude sa hnevať. Ak bude udierať do dverí, daj jej vankúš, že tam udierať môže. Ak bude beztak búchať do iných veci ako vankúša, vojdi dnu, povedz, že to nesmie a preto jej berieš nejakú hračku. Môže si kričať, to je neškodný spôsob ako si vybiť hnev. Ak ide udrieť, chyť ju za ruku a nedovoľ jej to. Vravíš, že si jej pekne dohovárala. Žiadne pekne, naopak jasne a rázne povedať, že toto nie je dovolené. Ak nestihneš zareagovať a ona udrie, povedz, že za úder ide hračka vysoko na policu. A za ďalší úder ďalšia hračka. Nezlepší sa to zo dňa na deň, ale o pol roka už môžeš vidieť naozaj obrovské pokroky. Pred dvoma dňami som tu písala odpoveď na podobný problém so stratégiami, ako donútiť dieťa spraviť to, čo má spraviť. Nájdem ten príspevok a prekopírujem ti ho sem.

S tým spánkom je ťažšie nájsť nejaký postup. Je už dosť veľká, aby začala spávať vo vlastnej posteli, ideálne vo vlastnej izbe - nie za trest, spravte to ako slávnosť, že už je veľké dievča, nie bábätko. Dlhé zaspávanie a to, že sa nevie pohrať s hračkami a len behá po byte môže spolu súvisieť. Dieťa v tomto veku potrebuje veľa pohybu. Chodí do jaslí, alebo je s tebou doma? Ak to druhé, vezmi ju dopoludnia von na dve hodiny. Popoludní na hodinu-dve. Tak málo len preto, že je zima. Od jari do jesene buďte von aj 5-6 hodín. Nie nákupné centrum. Pohyb na vzduchu. Nech bicykluje, choďte do zoo, do parku, do centra mesta, ale nech ide pekne po svojich. Choďte na ihrisko, ale nie, že ty si sadneš na lavičku a ona robí koláčiky v pieskovisku. Uč ju ako udržať rovnováhu na kladine, ako liezť po lezeckej stene, ako šplhať na stromy, ako sa zošmyknúť po týči. Pekne sa s ňou naháňaj - ona bude lepšie spať, ty budeš mať pevnejší zadok. Jw už vo veku, kedy mnoho detí nepotrebuje poobedňajší spánok. Až bude naozaj naplnená jej prirodzená potreba pohybu, bude sa doma v kľude hrať s hračkami, kresliť si, skladať puzzle a bude rýchlo bez cirkusov zaspávať.

Obdobie. Skus ju nechat viac vyberat...z dvoch az 3 moznosti. Viac samostatnosti. Zodpovednosti napr za svoje hracky..za nvm co..vymysli.

Tak tu je ten skopírovaný text. Zatiaľ nehľadaj diagnózu, ale ako skúša tvoje dieťa, skúšaj aj ty, čo zaberie.

Po prvé "urob toto, alebo trest" - neoblečieš sa, nepôjdeš von, nenaješ sa, budeš hladná, udrieš ma, beriem ti na celý deň obľúbenú hračku.

Po druhé, daj jej na výber - chceš von nohavice, alebo sukňu? chceš jesť týmto priborom, alebo tým druhým? chceš sprchu, alebo kúpeľ?

Po tretie, využi jej súťaživosť a hravosť - oblečieš si tričko skôr ty, alebo ja? Pôjdeme do kúpeľne po štyroch ako mačky, alebo budeme skákať ako zajace?

Skúšaj, v jednej situácii zaberie jedno, v inej situácii iné. Hlavné je, aby si sa skúsila upokojiť ty sama. Nastav sa v hlave tak, že naťahovať a hádať sa s ňou nebudeš. Ak to pôjde po dobrom super, ak musíš pristúpiť k trestu, nech sa ona výkričí, ale ty si pokojne choď upratať kuchyňu, alebo čítať knihu. Uvidíš, prejde to ani nebudeš vedieť ako.

ked to citam je to slabsi odvar chovania mojej 3.5 rocnej :D a ze to trva uz dlho,,, obdobie vzdoru, nasa mava lepsie a horsie obdobia teraz ju to zas chytilo, niekedy ma clovek chut vytrhat si vlasy ale :D :D ( inak na moju nezabera nic ani vybehat poriadne, aktivity, navstevy, aj tak ju to chyta vkuse) ....proste treba vydrzat no vecne to robit nebudu....

Raz som niekde zachytila vetu, že vždy, keď rodič vyhrá, dieťa prehralo. Každé dieťa má večer "som smädný", "pišať", "ešte jedno objatie", "ešte tu seď minutu". Ide o to, kde je hranica. Keď o ôsmej ešte robí svoje rituály, zapne baterku, rozpráva sa s plyšákom, 3x príde do obývačky, ok. O 20:15 mu poviem, že pokiaľ nie je unavený, nemusí si ísť ľahnúť, môže sa hrať v detskej, ale zajtra nepôjde do škôlky, lebo nebude vládať vstať a nestihneme prísť, kým ju zamknú. Nie je to vyhrážanie, je to fakt, on už vie, že ak zaspíme, ostane doma, lebo škôlka sa zatvára o 7:50.
Biť nás nikdy nebil, aj keď skúsil. Nebi ma, lebo mám potom au, ako keď teba včera zhodil ten chlapček na ihrisku a tiež si mal au. Povedz mi, čo chceš, čo potrebuješ ale nie bitkou. Dohodnime sa.
Nie je každý deň nedeľa, aj u nás je krik, aj už dostal po zadku. Ale vo vyhrotených situáciách, keď sme ich zažívali prvýkrát.
Najprv sa učíme byť rodičmi novorodenca, potom zrazu chodí a učíme sa aby mal bezpečný priestor, potom sa učíme ako ich naučiť na nočník a teraz sa učíme ako byť rodičom 3 ročného dieťaťa, ktoré musíme rešpektovať, ale zároveň musíme rešpektovať aj čas príchodu do práce 😂
Vysvetli jej, prečo nie, nie že nesmieš. Prečo tvoje "nesmieš" je dôležitejšie ako jej "chcem skákať po gauči"? A predchádzaj situáciám. Keď vieš, že je problém pri obuvaní, už pred obliekanim jej vysvetli, že niekam idete, prečo tam idete a že potrebuješ, aby ti pomohla a obliekla sa a obula sa sama, lebo máš toho veľa. Keď si večer ešte spieva, predtým ako zhasneš sa jej opýtaj, či by si chcela ešte zaspievať pesničku predtým, ako zhasneš. My po sprche si prečítame rozprávku, potom sa rozprávame o tom, čo kto zažil a potom mu spievam uz pri zhasnutom svetle pesničku. Celé to trva 10 minút a všetci sme spokojní.

Akoby som čítala o našej 3 roky bude mať v júni , ináč spinkala sama a teraz presne tak ,a zasvieť ,obliecť sa von nehrozí len s plačom ( myslela som si že je to počasím kým si zvykne na to obliekanie ) tiež som si myslela že aká už bude dospelá ,rozumná a potom toto ale ono to prejde neboj sa mala je úplne v pohode