Zatváranie dvojročnej dcérky za dvere

V pohode, ked vidis, ze to zabera, tak preco nie? Nie jento nic hrozne. Nasa generacia prezila bitky, starsia generacia opasky a klacanie v kutoch mozno aj na klincoch. Zavriet ju za dvere, nie je nic hrozne.

Ak ju nechces zatvarat do izby, tak ju postav do kuta, alebo posad na stolicku. Ak by aj odmietala, treba ju vratit na miesto aj milionkrat kym nepochopi a neukludni sa.

Aj moja sa chodila ulludniz fo izby s tym ze ked sa ukludni moze prist...ale nikdy som ju nezamkla a tiez som ju nikdy neudrela... a ked sa ukludnila som vysvetlila...v amoku to aj tak bolo len prilievanie oleja do ohna

Ja mám takú temperamentnu dcéru. Keď bola malá tak súm ju dávala do kúta v kuchyni aby som na ňu videla a neskôr bola zavretá aj v izbe. Dnes sa na Tom zasmejeme, ako hlúpo vystrájala a sama mi povedala, že nechce mať deti, lebo sa bojí že budú ako ona a že ako by ich zvládla 🤦. Každopádne to na nej nezanechalo žiadne psychické následky ale ten jej temperament jej ostal aj v dospelosti.

Ja na tom tiez nevidím nic zle....nie je to "zamykanie" dietata, alebo zatváranie niekam do komory....moj ked mal take obdobie, vzala som ho do jeho detskej izby, obedala, nech sa ukľudní a potom nech príde...tym, ze som zavrela dvere nemyslim, ze som ho nejako týrala....vacsinou prisiel o chvíľke a bol kľudný...niekedy tam nevydržal a vybehol von, jedoval sa... nevšimala som si ho a to zabralo takmer vzdy....akonahle som nereagovala na jeho vzdorz prestal a zacal sa chovat normalne....ale vždy som ho pritúlila, pohladila, pochválila, ze aky je šikovný, ze to ide aj pekne v kľude....
Netrvalo dlho a to chovanie sa takmer vytratilo, teraz ked chce oponovať, tak je to v ramci diskusie ....

No veď to, že nie je to zamykanie, zatvorim ju do detskej, niekedy vyslovene na 10-20sekund. Sama si neotvori(aj keď to vie). A fakt, že toto je jediná vec, ktorá na ňu zabera. Keď sme ju len tak ignorovali, vôbec to nepomáhalo. Má dlhu vydrz, vie revat aj 10 minut hraným placom. Tiež je temperamentná. Keď ju chcem objať, pusu dat, pofúkať, pomenovať emóciu, dat hracku, jedlo, tak ju to ešte viac rozčúli. Možno skusim nejakú “stoličku hanby” ešte vyskusat.

Poloz otázku tu, dostaneš odpoveď od odbornika
https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

ja som nasu vzdy odviedla do jej izby, povedala kludnym hlasom ze ked sa vyplace a skludni, nech pride, ze sa mozeme porozpravat.
vyrastla z nej rozumna mlada zena bez psychickej ujmy... so sklonmi k debatam a kompromisom :D

no asi to nie je až tak zlé .... Riad. v špec. MŠ v Za mi rozprávala ako jedna maminka tiež takto zatvárala autis. dieťa do pivnice. Oni v tej pivnici mali gauč, hračky nejaké,.... skôr to bola ako trucovňa... A vôbec to neodcudzovala. Vraj sa dieťa ukľudní a potom je v pohode. Mne to rozprávala ako nejaký recept, len mojej to nepomohlo...😉

Je tu vela MAMINIEK co su proti a vela co su za ... nikdy sa nic nevyriesi, vzdy to bude pol na pol... skoda mne by sa pacilo keby sa to uz raz a navzdy vyriesilo!!!!🤔😞💗

nerob to! V 2r je to priskoro na takuto metodu.. Takto male dieta si zosobnuje taketo odmietanie (z jeho pohladu), cize nic take, ze som zavreta za dverami, lebo vyvadzam, ale namiesto toho, - som zavreta za dverami, lebo som zla (vo svojej podstate), mama ma uz nelubi.. Stolicka hanby je to iste..
Dalsia vec je, ze takto male deti pri amoku, ako to volas, su tak silne pod vplyvom emocie, ze veducu funkciu v mozgu prebera lymbicky system a racio - cinnost sedej mozgovej kory, je velmi potlacene. Cize v takejto chvili dieta nie je fyziologicky schopne pocuvat argumenty ci vobec pochopit situaciu (napr. zatvaranie za dvere).
Zrejme sa zda, ze tato metoda vyborne funguje, nuz ano, ale za aku cenu? Dieta citi ohrozenie a tak vplyvom pudu sebazachovy prestane.. Cize emocia je potlacena a vznika stresove zatazenie.. Je potrebne si uvedomit, ze sa bavime o dietati vo veku, kedy mnohe este ani zvierace neovladaju.. Proste su veci na ktore musi detsky mozog dozriet..

V prvom rade musis zistit, ci ide o hranu emociu - skus uputat jej pozornost niecim inym a ak to ide, mozes od nej odist "po svojom".. Ak to nejde, bud pri nej, cakaj kym amok prestane a potom jej ponukni naruc a strucne popis co sa stalo.. Takto ju naucis emocie zvladat..

Dvoch starších som v izbe zatvárala, s najmladším to robím inak. Už viem, že to zatváranie je nanič. Kebyže som ja nahnevaná, zurim a niekto by ma za to zatváral do izby, tak by mi bolo hrozne. Áno, vyrevala by som sa, skludnila, skrotla, ale cítila by som sa zle.
Teraz keď má malý občasný záchvat hnevu, som pri ňom. Sadnem si k nemu hoc aj na zem a bez hnevu a výčitiek čakám. Už to beriem tak, že sa nesnaží mi pokaziť náladu, ale učí sa zvládať svoje emócie a ja som tu na to, aby som mu s tým pomohla. Takže počkám, nech sa pri mne vyplace koľko potrebuje a keď vidím, že už je schopný ma vnímať a prijať, mu ponuknem objatie. Niekedy príde ku mne hneď, inokedy ešte pár minút počká, ale nakoniec vždy príde, pomojkame sa, ukludnime. V tom čase sa snažím vyjadriť jeho emócie, nahlas opísať to, čo ho asi nahnevalo. Dôležité je, že sa neuci potláčať svoje emócie, ale pracovať s nimi. Necíti sa odmietnuty, nepochopeny. Páči sa mi výrok, že treba nechať to zle vyjsť von, aby mohol vojsť to dobré 🙂

@beronsche waaaau ...perfektne si to napisala 👍😍 uz som chcela sa spytat odbornika ako to vyssie odporuca jedna maminka... to je myslim si dokonala odpoved - aj odpoved odbornika by bola taka ista...urcite..

@beronsche presne môj názor, napísali sme vlastne to isté 🙂

Nechaj pootvorene dvere,aby videla,ze je možnosť úniku k Tebe.

Ja som skusala všetky tie principy kontaktného rodičovstva, aj “nevychovy”, sadnúť si, pomenovať emóciu, vysloviť pochopenie, ale to je ako voda na mlyn. Ešte viac ju to nahneva, začne dupat nohami a doslova zúriť. Včera začala bit babku po rukach, keď chcela, aby sa obula. My sme ju nikdy po rukach nebili, neviem, odkiaľ to má.. mali sme byt na ňu asi oveľa prísnejší, lebo to, čo si dovoľuje v dvoch rokoch je katastrofa. Inak je veľmi sikovna, bystrá, podľa mna to nebude nejaká diagnoza, len sme jej vzdy ustúpili, keď niečo nechcela..
Keď sme ju zavreli do detskej, tak tam je, aj keď si otvorit vie. Potom musí povedat Prepac, už budem dobrá, na to jej dam pusinku a ideme splniť aktivitu, ktorú splniť predtým nechcela..

Moja mama by Ti povedala,neboj v 4 uz bude normálna

Ak "musí" povedať prepáč, tak to nemá veľký efekt na výsledok, ak je to vynutene a nie úprimná ľútosť. Nemusíš jej nasilu pomenuvat emócie a pocity, úplne stačí, keď si k nej sadnes a budeš tam pri nej. Samozrejme to neznamená, že jej v niečom ustúpis, ale ju ani neodmietnes. Možno sa ma to snazis ísť príliš ucebnicovo, skús sa viac riadiť srdcom a ak vycitis, ze ju to iba viac vytočí, tak buď ticho. A keď už niečo povieš, tak stručne, zrozumiteľne, žiadne dlhé vety. Úplne stačí povedať, vidím, že by si ešte chcela ostať u babky....nič viac netreba. A keď na nej budeš vidieť, že potrebuje objatie, tak ju pozvi k sebe